(¼udia a voda – tlačová správa) -- Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) zabezpečuje v súčasnosti prípravu získavania vodných zdrojov v povodiach Hrona, Popradu a Torysy.
Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2005, schválená vládou Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky, definovala okrem iného hlavné ciele vodohospodárskej politiky v týchto prioritách:
• zabezpečenie pitnej vody
• zabezpečenie vody pre ďalšie hospodárske účely
• riešenie protipovodňových opatrení
Doteraz všetky tieto vodohospodárske problémy riešili ako čiastkové úlohy rozvoja vodného hospodárstva, čím finančná náročnosť investícií presahovala možnosti štátnej vodohospodárskej politiky vo strednodobom výhľade:
• investície do vodných zdrojov pre zásobovanie 12,4 mld. Sk
• investície do vodných zdrojov pre priemysel a poľnohospodárstvo 2,6 mld. Sk
• investície do protipovodňovej ochrany cca 18 mld.
• investície do záchrany úrody pred suchom predpoklad cca 20 mld. Sk
• predpokladané investície v dôsledku hydroklimatických zmien na Slovensko cca 30-40 mld. Sk (napríklad riziká z požiarov)
• predpokladané odhady škôd z povodní na nasledujúce zmeny 20-30 mld. Sk
• Investície do sociálnych programov aktívnej politiky zamestnanosti. Ročne cca 20 mld. Sk
Východiskom pre riešenie vodohospodárskych problémov je integrovaný prístup. To znamená, že ak chceme investovať do získavania vodných zdrojov, je dobré investovať tak, aby daná investícia prospela aj ochrane pred povodňami, minimalizovala riziká výskytu suchých období, zmierňovala riziká z hydroklimatických zmien i podporovala aktívnu politiku zamestnanosti. Integrovaný manažment povodí dáva príležitostí pre efektívne využívanie finančných zdrojov pre vodohospodársku politiku štátu s vysoko efektívnosťou vkladania investícií do vodného hospodárstva, čím sa rieši problém systémovo a komplexne.
Preto navrhujeme v rámci pomoci EÚ Slovensku na pilotnom projekte zrealizovať program integrovaného manažmentu povodí v investičnej politike v troch povodiach Slovenskej republiky ako pilotný projekt pre Európu v ktorom sa bude riešiť:
• program získavania vodných zdrojov,
• program prevencie pred povodňami, suchom, požiarmi i klimatickými zmenami,
• program prevencie pred stratou biodiverzity i ekologickej stability celých regiónov Európy,
• program riešenia socio-ekonomických problémov regiónov – vytváranie pracovných príležitostí pre nezamestnaných pre obnovu vodných zdrojov
• program rozvoja ekonomík na báze vody (rybnikárstvo, šport, rekreácia, turizmus)
Pretože navrhovaný integrovaný program bude prínosom nie len pre Slovensko, ale pre celý Európsky kontinent. Získavanie skúsenosti v troch vybraných povodiach Slovenska dávajú veľkú šancu získať finančné prostriedky z podporných programov EÚ a to je silná motivácia ukázať v praxi kvalitu integrovaného riadenia vodných zdrojov - využívať, chrániť i obnovovať vodné zdroje pre udržateľný rozvoj regiónov v budúcej zjednotenej Európe. Navrhujeme zrealizovať projekt v troch povodiach Slovenska, v ktorých sa plánujú investície do veľkých investičných projektov. Ide o povodia Hrona, Hornádu a Popradu.
Najvážnejšie vodohospodárske problémy sú v povodiach Hornádu, Popradu a Hrona (nedostatok vodných zdrojov pre obyvateľstvo, znečistenie vodných zdrojov, povodne i sucho, vysoká miera nezamestnanosti). V týchto povodiach sa plánujú investičné projekty na výstavbu vodných nádrží, ktoré majú ambíciu vyriešiť problém dostatku vodných zdrojov pre zásobovanie obyvateľstva vodou, pre priemysel i poľnohospodárstvo výhľadovo do roku 2015. V programe je navrhnutá výstavba štyroch priehrad (Slatinka a Hronček v povodí Hrona, Tichý Potok v Povodí Hornádu a Garajky v povodí Popradu) s finančnými nárokmi viac ako 15 mld. Sk. SWOT analýza v týchto povodiach ukázala, že vodohospodárske problémy sa prejavujú aj v rizikách častého výskytu povodní i súch s vážnymi eróznymi procesmi poľnohospodárskej krajiny i zmenami hydrologického režimu vodných tokov (rast povodňových prietokov a pokles minimálnych prietokov) a preto navrhované investície riešia vodohospodárske problémy len okrajovo.
SWOT analýza taktiež poukázala na nedostatky v manažmente krajiny i v neefektívnom inštitucionálnom zabezpečovaní riešenia vodohospodárskych problémov, ktoré posilňujú riziká rastu vodohospodárskych problémov v povodiach v budúcnosti. Preto predkladaný program obnovy vodných zdrojov vo vybraných povodiach Slovenska podporuje komplexné integrované riešenie vodohospodárskych problémov povodí v intenciách EÚ Rámcovej smernice o vodách s tým, že v spomínaných povodiach za tie isté finančné prostriedky je možné vyriešiť dostatok vodných zdrojov s ďalšími veľmi pozitívnymi efektmi v socio-ekonomickej i environmentálnej oblasti pre udržateľný rozvoj Slovenska. Ide o riešenie, ktoré už 10 rokov na Slovensku presadzuje občianske združenie ¼udia a voda a ktoré sa v posledných rokoch začína masívne presadzovať vo svete.
Toto smerovanie vo vodnom hospodárstve potvrdzuje aj štúdia Svetovej banky a WWF (september 2003) v ktorej sa potvrdzuje, že využívanie napríklad posilňovanie retenčnej kapacity povodí lesných ekosystémov umelým zadržiavaním prívalových dažďových vôd v mikropovodiach krajinných štruktúr je 7-násobne lacnejšie než klasické technické riešenia získavania vodných zdrojov prostredníctvom vodných nádrží. Toto riešenie je zvlášť vyhovujúce v tých oblastiach, kde dochádza k nebezpečným povodňovým stavom. Preto navrhovaný program, ktorý bude spåňať:
• Plošný dostatok vodných zdrojov s celkovou objemovou kapacitou viac ako 300 mil. m3.
• Vyrovnanejší hydrologický režim vodných tokov
• Zvýši kvalitu vodných zdrojov v povodiach
• Plošne bude riešiť protipovodňovú ochranu sídiel
• Vytvorí viac ako 13.000 pracovných príležitostí hlavne pre nízko kvalifikované kategórie a odštartuje program vzniku ďalších pracovných príležitostí v lokálnej ekonomike
• Posilní prírodný produkčný potenciál poľnohospodárskych pôd
• Vytvorí podmienky pre rozvoj ďalších hospodárskych odvetví v povodiach (rybnikárstvo i vidiecky turizmus)
• Posilní biodiverzitu a ekologickú stabilitu v povodiach
• Zmieni negatívne dôsledky hydroklimatických zmien na Slovensku
Preto program obnovy vodných zdrojov navrhujeme s časovým plánom realizácie na roky 2005 až 2010 a s technickou prípravou celého programu od roku 2004.
Obnova vodných zdrojov v povodí Hornádu
Program obnovy vodných zdrojov v povodí Hornádu aj s jej prítokmi (Torysa a Svinka) navrhujeme realizovať prostredníctvom vytvorenia retenčných priestorov 120 mil. m3 v celom povodí Hornádu s investičnými nárokmi 7 mld. Sk. Budovanie zasakavacích pásov, remízok, mokradí, malých vodných plôch i rybníkov vytvorí podmienky pre dostatok vodných zdrojov v povodí Hornádu nie len pre pitné účely, ale aj pre priemysel i poľnohospodárstvo. Plošná obnova vody v prírodných ekosystémoch je technoåógia pre vznik veľkého počtu pracovných príležitosti, s minimálnymi rizikami a s ďalšími pozitívnymi efektmi na ekológiu krajiny, biodiverzitu a produkčný potenciál pôd. Predpokladaná výdatnosť vodných zdrojov, ktorá sa vytvorí prostredníctvom plošnej obnovy vodných zdrojov bude presahovať viac ako 3 m3/s. To znamená, že oproti pôvodne navrhovanému vodnému zdroju priehrady Tichý Potok s kapacitou vodného zdroja 700 l/s je možné získať štvornásobok vodných zdrojov aj s ďalšími pozitívnymi efektmi (protipovodňová prevencia, posilňovanie biodiverzity a produkčného potenciálu pôd, zastavenie vysušovania poľnohospodárskej krajiny, zmierňovania negatívnych dôsledkov klimatických zmien, vznik nových odvetví ekonomiky - rybnikárstvo, rozvoj turizmu). Program vytvorí viac ako 5000 nových pracovných príležitostí a výrazne prispeje k vzniku ďalších pracovných príležitostí v odvetví rybnikárstva a vidieckej turistiky i lokálnej ekonomiky.
Z bilancie potrieb a zdrojov pitnej vody pre východoslovenský región z roku 1996 vyplýva k roku 2015 nedostatok vody vo výške 1910 l.s-1, z čoho vyplýva navrhované prebytkové riešenie s možným využitím vodných zdrojov aj pre ostatné odvetvia hospodárstva (poľnohospodárstvo, priemysel). Skutočnosť, že východoslovenský región zaostáva v rámci Slovenska v zásobovaní obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov, najlepšie ilustrujú údaje o podieloch zásobovaných obyvateľov: Slovensko 83,6 %, Bratislava 100 %, západoslovenský región 83,6 %, stredoslovenský región 84,1 %, východoslovenský región 76,16 %.
V súčasnosti nedostatok pitnej vody v najväčších mestách východného Slovenska (Košice a Prešov) sa kompenzuje dodávkami vody zo systému vodárenskej nádrže Starina, prečerpávaním vody v čerpacej stanici Hanušovce nad Topľou. Ide o dočasné a prevádzkovo veľmi náročné riešenie, pretože VN Starina je určená pre zásobovanie východných a severovýchodných oblastí SR, najmä okresov Snina, Humenné, Vranov, Michalovce, Trebišov.
Zrealizovaním programu obnovy vody v povodí Hornádu, bude možné využiť vodárenský zdroj Stariny na zásobovanie obyvateľstva Zemplina kvalitnou vodou. Navrhované bilancie jestvujúcich zdrojov a potrieb vody v tejto oblasti stanovili potrebu uvedenia vodných zdrojov v povodí Torysy do prevádzky v roku 2005 až 2007 so začiatkom realizácie investičného programu už v roku 2004, čo bude možné v plnej miere naplniť. Program obnovy vodných zdrojov navrhujeme realizovať v rokoch 2005 až 2010 a technickú prípravu celého zámeru navrhujeme na rok 2004.
Obnova vodných zdrojov v povodí Hrona
Investičný projekt obnovy vodných zdrojov v povodí Hrona je navrhovaný prostredníctvom plošnej akumulácie vôd v celom povodí. Program pozostáva z vytvárania vodných plôch, rybníkov, mokradí a zasakavacích pásov v celom povodí Hrona. Navrhujeme vytvoriť priamo v lesnej, poľnohospodárskej i urbanizovanej krajine retenčné objemy pre zachytávanie dažďových vôd o celkovom objeme 100 mil. m3. Sk s odhadovaným finančným nákladom 6 mld. Sk. Pôvodné varianty investícií do vodných nádrží počítali s objemom VD Slatinka 27 mil. m3 vody a vodárenská nádrž Hronček o objeme 24 mil. m3 vodného rezervoáru.
Realizovaný program zlepší hydrologický režim rieky Hron pre zachovanie ekológie rieky s dostatočným zabezpečením vodných zdrojov pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, priemysel a poľnohospodárstvo a ďalšími pozitívnymi vplyvmi na socio-ekonomické a environmentálne prostredie.
Najvýznamnejšími odberateľmi úžitkovej vody z Hrona sú poľnohospodári, ktorí ju využívajú na závlahy pozemkov o rozlohe okolo 20 tis. ha (výhľadovo sa uvažuje so zdvojnásobením tejto plochy) a jadrová elektráreň Mochovce (JE Mochovce), so súčasným inštalovaným výkonom 880 MW. Obaja najvýznamnejší odberatelia vyžadujú zabezpečený maximálny odber 3630 l.s-1 (v lete) a priemerný odber 1730 ls-1. Okrem toho sa vyžaduje zachovať v rieke Hron minimálny bilančný prietok 12 000 l.s-1 (namiesto dnešného dočasne povoleného, ekologicky neúnosného prietoku 6 600 l.s-1). Uvedené odbery nie sú schopné zabezpečiť prirodzené prietoky Hrona s požadovanou ekologickou potrebou. Tieto potrebné prietoky s dostatočnou spoľahlivosťou vie zabezpečiť program obnovy vodných zdrojov v povodí Hrona.
Vodné zdroje navrhovaným investičným projektom zabezpečí potrebné množstvo pitnej vody, pre poľnohospodárstvo i priemysel na krytie deficitu v záujmovej oblasti v dlhodobom časovom horizonte minimálne do roku 2030. Potreba vybudovania vodného zdroja bola preukázaná bilančnými štúdiami VÚVH z roku 1999. V prípade nerealizovania investičného programu obnovy vodných zdrojov v tejto oblasti by k roku 2015 dochádzalo k poruchám v zásobovaní pitnou vodou 73 000 obyvateľov (za predpokladu optimistického scenára – že nedôjde ku žiadnej havárii a odstaveniu niektorého z jestvujúcich a hygienicky nevyhovujúcich podzemných zdrojov).
Navrhovaný program odstráni riziká s potenciálnym ohrozením vodných zdrojov, ktoré sú náchylné na kvalitu v tomto období. V súčasnosti prekračuje hygienické limity až 31 % využívaných vodných zdrojov v oblasti, pričom ďalších 43 % je potencionálne ohrozených. Najviac ohrozené sú výdatné zdroje v Starohorskej a Harmaneckej doline (oblasť Donovaly), z ktorých sa odoberá v priemere až 700 l.s-1.
Navrhovaný program bude veľkým prínosom pre vytváranie pracovných príležitostí. 5-ročný program prinesie viac ako 4000 pracovných príležitostí s ďalším výrazným prínosom pre rozvoj lokálnej ekonomiky. Taktiež navrhovaný program podporí v danom regióne nové odvetvie – rybnikárstvo aj s aktívnym turizmom.
Tento variant spåňa kritéria integrovaného manažmentu vodných zdrojov i Rámcovej smernice EÚ o vodách. Je dostatočne inovatívny aj k riešeniu ochrany prírody, riešeniu sociálnych problémov regiónu, zavodňovaniu vysušenej poľnohospodárskej krajiny i zmierňovaniu negatívnych dôsledkov klimatických zmien. Preto predpokladáme, že o investičný zámer prejaví záujem finančne podporovať aj Európske spoločenstvo zo štrukturálnych fondov. Unikátom je, že navrhovaný variant nebude viac vyvolávať konflikty v regióne a bude prínosom pre rozvoj verejných investícií plošne v jednotlivých katastroch obcí a miest v celom povodí Hrona, čím obce budú môcť sa výrazne zapojiť do programu. V tomto regióne sú veľké riziká vzniku povodní a záplav, preto navrhovaný program obnovy vodných zdrojov zlaďuje investičné zámery riešenia potrieb získavania vodných zdrojov s potrebami protipovodňovej ochrany.
Príprava obnovy vodných zdrojov si vyžaduje kvalitnú prípravu a preto je potrebné dokompletizovať projektovú dokumentáciu, ktorá by mala byť pripravená v roku 2004. Projektová dokumentácia nebude tak náročná ako pre výstavbu priehrad, avšak na druhej strane bude potrebné do programu zapojiť množstvo vedecko-výskumných inštitúcií, pretože ide o inovatívny návrh, ktorý bude potrebné skúmať a výsledky prenášať do metodických postupov obnovy vodných zdrojov v povodiach celej Slovenskej republiky.
Obnova vodných zdrojov v povodí Popradu
Obnovu vodných zdrojov v povodí Popradu navrhujeme tiež posilňovaním plošnej retenčnej kapacity celého povodia Popradu. Vybudovaním množstva zasakavacích pásov, rybníkov, malých vodných plôch, mokradí a remízok s celkovým investičným nákladom 5 mld. Sk program zabezpečí viac ako 80 mil. m3 vodných zdrojov pre zásobovanie obyvateľstva, poľnohospodárstvo i priemysel v Podtatranskom regióne i Liptove. Tento program otvorí možnosti pre ekonomiku závislú na vode - rybnikárstvo, rekreácia, šport. Predpokladaný odhad vzniku pracovných príležitostí v Podtatranskom regióne je 3000. Vytvorí sa zásobný objem vodných zdrojov viac ako 80. mil. kubických metrov s výdatnosťou vodných zdrojov viac ako 2000 l/s. Pôvodný zámer výstavby vodárenskej nádrže Garajky predpokladal vodárenský zdroj 788 l/s.
Potreba budovania ďalších zdrojov pitnej vody v oblasti Spiša a Liptova je zdokumentovaná v bilančnom zhodnotení zdrojov a potrieb pitnej vody v „Technicko-ekonomickej štúdii zdrojov pitnej vody pre oblasť Popradu a Spiša“ (VV, š.p. + VÚVH 1995) a vykazuje v roku 2015 bilančné nedostatky – 825 l.s-1. Mnohé v súčasnosti využívané vodné zdroje pitnej vody pre spišsko-popradský skupinový vodovod sú hygienicky ohrozené a preto neperspektívne (hlavne priame odbery z viacerých tokov) a preto navrhovaná revitalizácia vodných zdrojov sa dotkne aj obnovy kvality a ich stabilizácie pre dostatok vodných zdrojov pre ľudí, potraviny i prírodu.
Staršie koncepcie, zakotvené v bývalom Štátnom vodohospodárskom pláne, uvažovali v predmetnom regióne s výstavbou vodárenských nádrží Garajky a Chmelinec (VN Chmelinec) na Čiernom Váhu. Tento zámer je toho času znemožnený výstavbou PVE Čierny Váh, ktorej dolná nádrž leží v zátope zamýšľanej VN Chmelinec, ako aj novými trendmi v rámci ambícii presadzovania integrovaných modelov riadenia vodných zdrojov v povodiach tak Slovenska ako aj Európy. Výber navrhovaného riešenia je politickým rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pre smerovanie vodohospodárskej politiky na Slovensku, ktorá potrebuje napåňať najnovšie trendy vodohospodárskych politík Európy i sveta, ako aj vypracované štúdie Svetovej banky, ktoré potvrdzujú potrebu presadzovania plošnej ochrany i obnovy vôd v prírodných ekosystémov v leso-poľnohospodárskej krajine (Svetová banka, september 2003). Tieto poznatky potvrdzujú, že vodohospodárska politika Slovenska potrebuje zmenu smerovania z technického bodového riešenia získavania vodných zdrojov (budovanie zásobných priestorov vodných rezervoárov) na využívanie prírodných ekosystémov získavať dostatok kvalitných vodných zdrojov v povodiach Slovenskej republiky (ekosystémová ochrana vodných zdrojov - plošná ochrana a obnova vodných zdrojov v povodiach Slovenskej republiky), čím sa napåňa filozofia integrovaného manažmentu vodných zdrojov v povodiach pre udržateľný rast ekonomiky, riešenia sociálnych problémov Slovenskej republiky, posilňovanie kultúrnej integrity a posilňovanie biodiverzity.
Príprava investičného zámeru vytvárania vodných zdrojov v Podtatranskom regióne je v počiatočnom štádiu, preto sa predpokladá pripraviť potrebné podklady na ukončenie posúdenia vplyvov stavby na životné prostredie celého investičného zámeru získavania vodných zdrojov pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, priemysel, poľnohospodárstvo i pre riešenia závažných vodohospodárskych problémov (povodne, suchá, klimatické zmeny). Záverečné stanovisko MŽP SR by mohlo byť vydané koncom roka 2004.
Pôvodný zámer výstavby Vodárenskej nádrže Garajky je situovaný do územia Národného parku Nízke Tatry, kde podľa zákona platí 3. stupeň ochrany je rizikový a preto navrhovaný variant „Revitalizácia vodných zdrojov v Podtatrankom regióne“ prinesie novú dimenziu integrovaného riadenia vodných zdrojov pre spoločnosť bez akýchkoľvek rizík ohrozovania stability chránených prírodných rezervácií i národných parkov, v tomto prípade Národného parku Nízke Tatry, pretože predmetné územie je zahrnuté v návrhu chráneného vtáčieho územia, ako aj medzi územia európskeho významu v rámci prípravy sústavy Natura 2000. Navrhovaná „Obnova vodných zdrojov v Podtatranskom regióne“ bude výrazným prínosom pre posilňovanie biodiverzity aj v súčinnosti s ustanovením § 19 ods. 1 zákona, podľa ktorého je ochrana prírody na území národného parku nadradená nad ostatné činnosti. Predmetom ochrany v národnom parku je v prvom rade ochrana ekosystémov.
Reálny začiatok realizácie investičného zámeru navrhujeme na rok 2005 s technickou prípravou v roku 2004. Odhad investičných nákladov na celý komplex navrhovaných riešení obnovy vodných zdrojov je približne 5 mld. Sk.
Financovanie investičných zámerov:
Podľa odborných odhadov na realizáciu investičných zámerov obnovy vodných zdrojov v spomínaných štyroch lokalitách je potrebných celkovo 18 mld. Sk, ktoré navrhujeme preinvestovať v rokoch 2005 až 2010. Navrhovaná stratégia je veľkým prínosom pre inováciu vodného hospodárstva nie len pre Slovensko ale a pre stredoeurópsky región, ako model riešenia ekonomických, sociálnych a environmentálnych problémov zaostalých regiónov Európy. Preto predpokladáme záujem o finančnú podporu programu z medzinárodných podporných programov (EÚ, Svetová Banka a ďalšie finančné inštitúcie), ako pilotný model pre stredoeurópsky región. Slovensko by si týmto projektom získalo medzinárodný kredit a lídrovstvo v tejto oblasti ako príťažlivý partner testovania investícií do programov udržateľného rozvoja vodného hospodárstva, čím by finančné náklady mohli byť kryté z medzinárodných zdrojov. Je tu priestor pre vyjednávanie aj na úrovni EÚ. Toto riešenie dáva šancu nezaťažovať investíciami do vodného hospodárstva štátny rozpočet Slovenskej republiky.
Vodný zdroj: Hron
Investičný zámer: 6 mld. Sk
Kapacita vodného zdroja: 100 mil. m3
Vznik pracovných príležitostí: 4.000
Vodný zdroj: Poprad
Investičný zámer:5 mld. Sk
Kapacita vodného zdroja: 80 mil. m3
Vznik pracovných príležitostí: 3.000
Vodný zdroj: Torysa -Hornád
Investičný zámer:7 mld. Sk
Kapacita vodného zdroja: 120 mil. m3
Vznik pracovných príležitostí: 5.000
Spolu:
Investičný zámer: 18 mld. Sk
Kapacita vodného zdroja: 300 mil. m3
Vznik pracovných príležitostí: 12.000
Ïalšie pozitívne vplyvy programu:
protipovodňová prevencia
posilňovanie biodiverzity
posilňovanie prírodného produkčného potenciálu
zmierňovanie negatívnych dôsledkov klimatických zmien
rozvoj lokálnej ekonomiky
rozvoj turizmu
rozvoj rybnikárstva
vznik pracovných príležitostí
V roku 2004 bude potrebné urobiť následovné kroky:
• pripraviť legislatívne prostredie, ktoré bude motivovať všetkých užívateľov krajinného prostredia (leso-poľnohospodárskej i urbanizovanej krajiny) realizovať program plošnej obnovy vôd
• pripraviť metodické pokyny postupnosti krokov pre obnovu vodných zdrojov na úrovni katastrálnych území, ako nástroj pre protipovodňovú ochranu, získavania vodných zdrojov, posilňovania biodiverzity i obnovy ekologickej kvality katastrálnych území
• pripraviť manuály s technickými detailami, ako v konkrétnostiach plošne obnovovať vodné zdroje v leso-poľnohospodárskej i urbárnej krajine
• pripraviť inštitucionálne rámce celého programu a finančné krytie programu (medzinárodné podporné programy EÚ, Svetová banka, verejné investície štátneho rozpočtu i súkromné financie)
• rozpracovať časový a finančný plán implementácie programu
Spracoval: Ing. Michal Kravčík, CSc., ¼udia a voda |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
