Vitajte na trase, ktorá je určená len pre horské, s určitým rizikom nanajvýš pevné cestné bicykle. Opis pochádza zo začiatku apríla, tak sú aj jednotlivé detaily variabilné, s možnosťou dosiahnuť kratší čas jazdy. I pretože po našej ceste miestami tak fúkal vietor, že sme museli krútiť aj za jazdy z kopca, pred Hýľovom nás prekvapilo sneženie...
Trasa:
Košice - Biely dom: 0 km
Nižný Klatov - bufet: 5,9 km
Rázcestie - odbočka na Rudník: 19,1 km
Bukovec: 30,1 km
Košice - Biely dom: 38,3 km
Povrch: Okrem 11 km dlhého náročnejšieho terénu na zelenej značke, ktorá vedie od cesty na Rudník do Bukovca, idete po asfaltovej ceste. V spomínanom úseku je to cesta lesom, miestami lesnou cestou, miestami divoko medzi stromami.
Najťažší úsek cesty: Po zelenej turistickej značke, 11 km, kde budete obchádzať padnuté stromy a vyťahovať konáre spomedzi špíc v kolesách.
Najzaujímavejší úsek cesty: Taktiež po zelenej turistickej značke, 11 km, kde budete obchádzať padnuté stromy a vyťahovať konáre spomedzi špíc v kolesách.
Nami vyskúšaný čistá čas jazdy: cca 3 hodiny a 10 minút
Štart
Trasa začína v mestskej časti Košice-Západ na Triede SNP pred Bielym domom, čiže Magistrátom mesta Košice. Odtiaľ mierne stúpate po Toryskej ulici, až prídete na križovatku s Popradskou, pokračujete však stále rovno. Prechádzate Moskovskou triedou po moste a ďalej rovno. To sa už nachádzate v mestskej časti Sídlisko KVP, avšak po chvíli prudšie klesnete na križovatku, ktorá sa nachádza pri Miestnom úrade mestskej časti Myslava. Tu zabočíte po hlavnej ceste vpravo a opäť pokračujete stále rovno.
Po niekoľko sto metroch sa dostanete na križovatku, zľava z kopca prichádza cesta z Bukovca. Pokračujete však po rovine rovno, cestou, ktorú vidíte vľavo sa budete vracať až na konci okruhu. V podstate kopírujete úvodnú časť trasy, ktorú sme už opísali v v okruhu ku Kostolu sv. Anny a v okruhu v okruhu Jahodná.
Prechádzate asfaltovou cestou medzi dedinskými domami, po čase miniete konečnú zastávku autobusu MHD a dostanete sa do rekreačnej chatárskej oblasti Maša. Vľavo uvidíte letný bufet Maša, ktorý býva otvorený od 9,00 do 21,00, ale začiatkom apríla bol ešte zatvorený.
Mierne zvlneným asfaltovým terénom v doline medzi kopcami sa dostanete až do dediny Nižný Klatov. Po pravej strane si môžete všimnúť takmer večne zatvorené pohostinstvo Mlynky, vľavo však neprehliadnite krčmu, ktorá sa nachádza za plotom pri rodinnom dome. Poznáte ju podľa viditeľnej reklamy na pivo. Otvorená je od 10,00 do 22,00. Pokiaľ tam prídete tak 5 minút pred desiatou a slušne poprosíte, či už neotvoria, počítajte s tým, že nebudete úspešní. Tých 5 minút si budete môcť vychutnať pohľad na krčmára, ako postáva a sleduje hodinky, teší sa, že môže niekoho nechať čakať. Asi sa považuje za veľmi dôležitého človeka a tak ho radšej nedráždite.
Pokiaľ ide o krčmu, je to slabší dedinský priemer, o čom svedčí aj tabuľka na dverách: "Prosím ctených zákazníkov, aby používali sociálne zariadenie a nie dvor!" Keď tak pekne prosí, tak sme tejto požiadavke výnimočne vyhoveli.
Ceny životodárnych cyklo-tekutín sa tu pohybujú asi takto: za slovenské pivo tu zaplatíte 18 Sk, za české 22 Sk (Gambrinus). Ak nejazdíte na pivo, ale na rum, tak ten tu stojí 15 Sk poldeci a čaj 10 Sk.
Výhodou je, že tu môžete sedieť vonku a mať bicykle stále na očiach, preto túto zastávku odporúčame. Nakoniec, bola to jediná jediná po ceste pred odbočkou do krkolomných lesných svahov.
Výpis z tachometra:
Biely dom - krčma, kde sa nehodno vyšťať na dvore
Vzdialenosť 5,93 km
Čas 21 minút
Priemerná rýchlosť 17,2 km/h
Maximálna rýchlosť: 40 km/h
Berte to ale s rezervou, lebo fúkal vietor, a keby pán Murphy bicykloval, určite by ku svojim zákonom pridal aj ten: "Môžeš bicyklovať na ktorúkoľvek stranu, vietor bude fúkať vždy oproti."
Od krčmy, kde nehodno šťať na dvore po rázcestie na Rudník
Ïalšia časť cesty nepatrí medzi najnamáhavejšie, aj keď tu musíte počítať s jedným slušným kopcom. Ten je nepríjemný, hlavne keď je teplo a páli slnko.
Od krčmy si to vyrazíte ďalej v smere cesty a prechádzate Nižným Klatovom až po križovatku, kde cesta bočí vpravo, ale pokračuje i rovno v označenom smere na Hýľov a Zlatú Idku . Pokračujete rovno a nastupujete na kopec, ktorý má 1 100 metrov. Pokojne si dajte najľahšie prevody, je lepšie ísť o niečo pomalšie, ako sa vysiliť. Náročnejšia časť trasy lesom ešte len príde.
Ak ste už hore, mierne klesáte, prechádzajúc Hýľovom pokračujete hlavnou cestou, pričom miestami je cesta z kopca strmšia. Vľavo je viacero odbočiek k vodnej nádrži Bukovec. Ak by ste si chceli vychutnať jazdu pri vode, odporúčam jednu z posledných odbočiek, ktorú poznáte podľa toho, že tesne pred ňou pôjdete vyššou rýchlosťou dole strmým kopcom a hneď pri zákrute uvidíte cestu s rampou, ktorá vám má zabrániť pokračovať v jazde. Ak si aj z trasy odbočíte a pôjdete k Bukoveckej nádrži, dostanete sa na jej druhý koniec, kde sú kamery, plot a musíte ísť naspäť. Je to celkom pekná odbočka s dobrými scenériami, ale ak uvidíte bezpečnostnú službu, čo tu stráži, radšej si šliapnite do pedálov.
My sme pokračovali ďalej rovno po hlavnej ceste, prechádzajúc časťou Mexiko až k odbočke na Rudník . Tú poznáte podľa tabule, ktorá oznamuje, že je to odbočka na Rudník. Ak by ste išlo rovno, do Zlatej Idky je to ešte 3 kilometre. Vľavo sú chaty, most, cesta stúpajúca nahor. Je nutné opustiť hlavnú cestu a pokračovať vľavo do kopca. Nie je ani taký dlhý, ani taký strmý ako hýľovský, čo už máte za sebou.
Výpis z tachometra:
Krčma, kde sa nehodno vyšťať na dvore - odbočka na Rudník
Vzdialenosť 11,48 km
Čas 51 minút
Priemerná rýchlosť 13,2 km/h
Maximálna rýchlosť 44,5 km/h
Od rázcestia na Rudník do Bukovca
Spomínanou odbočkou sa dostanete ešte po asfaltovej ceste na vrchol hrebeňa, kde sa nachádza pravotočivá zákruta. Tu je nutné zastať, pretože sa radikálne mení smer jazdy aj terén. Napravo do zákruty môžete na miernej vyvýšenine zbadať turistické oné, čo je zo železa a ukazuje, ktorá značka kam ide a ako dlho to trvá. Keď je bujnejšia vegetácia, tak turistický smerovník ani nevidieť. Naľavo od vás je rozsiahlejšia plocha, kde môže naraz parkovať aj 50 áut a kde sa v minulosti zvážalo drevo. Pustíte sa týmto smerom (vľavo), pričom je potrebné sledovať zelenú turistickú značku, ktorá vedie cez horský hrebeň až do Bukovca .
Nie je to však také jednoduché, ako sa zdá. Naša cesta bola ešte naviac sťažená vetrom i aprílovým snežením pri Hýľove, ale vstupom do lesa máte aspoň akú takú istotu, že vietor ustane. Na konci spomínanej plošiny je niekoľko lesných ciest, jedna z nich označená zelenou značkou. Tá začne stúpať, miestami naberá až charakter masochistického cykloterénu. To najmä pretože tadiaľ asi veľa ľudí nechodí a tak skúšate pevnosť horských bicyklov na rôznych konároch, kameňoch, prejazdy hàbami nafúkaného lístia, ktoré sa vyvyšuje aj polmeter nad zem a podobne.
Aby bola cesta o niečo pestrejšia, počítajte so skutočnosťou, že to tu nie je veľmi dobre značkované. Je preto potrebné dávať pozor, aj keď také prvé tri kilometre mierneho i nie tak mierneho stúpania s tým problémy asi nebudú. Po troch kilometríkoch prídete na miesto, kde spomedzi statných budov budete mať dobrý výhľad na Kojšovskú Hoľu.
K značkovaniu je potrebné dodať, že miestami sú turistické značky zatreté hrdzavočervenou farbou, takže sa je potrebné pohybovať aj podľa tohto netypického značenia. Značkované trasa už častejšie bočí z lesnej cesty len tak šírom - šárom medzi stromy, aby sa potom späť na cestu vrátila. Aby sa vám prejazd nezdal stereotypný, počítajte ešte asi s desiatimi padnutými kmeňmi stromov cez cestu - necestu.
Takýmto spôsobom stúpate na hrebeň masívu s vrchmi Kobylianka ( 668 m. n. m.), Holička (727 m. n. m.) a Biely Kameň (606 m. n. m.). Z Holičky na Biely kameň v podstate veľmi slušne klesáte, pretože prevýšenie v priebehu necelých dvoch kilometrov znížite o viac ako 120 metrov. Kvôli lesnému terénu však nehodno priveľmi zrýchľovať. Zelená značka zasa rôzne odbočuje z lesnej cesty, opäť prechádza mladým bukovým porastom, ani nie po cestičke, len tak medzi stromy, ale naraz div divúci - napája sa na peknú lesnú cestu. Ňou zídete až do Sedla pod Bielou skalou, kde sa zelená značka stretáva s modrou.
Modrá turistická značka prechádza kolmo hrebeňom z Bukovca do Šemše . Ak ju niekto z vás náhodou prešiel, napíšte o nej, prosím, pár poznámok k tomuto článku.
Cesta z toho sedla ďalej po zelenej značke do Bukovca má opäť niekoľko špecifík. To najvýraznejšie je lístie, miestami až po kolená. Hnať bicykel takýmto terénom je niekedy vyčerpávajúcejšie ako strmý kopec. Naviac musíte počítať s tým, že v lístí sú nejaké tie konáriky, čo sa zapletú medzi špice, takže radšej opatrnejšie.
Záverečný výjazd z lesa je dosť strmý, ale zrazu sa ocitnete na kraji dediny a vetríte blízku krčmu, či inak povedané čerpaciu stanicu cyklistických pohonných hmôt. Ste akoby v inom svete. Spomínaná cesta lesom totiž pripomína výlet do krajiny, kde ľudia často nechodia. Keby som tam našiel na strome visieť parašutistu z druhej svetovej vojny, asi by som nebol veľmi prekvapený.
Cestou, ktorou prídete do Bukovca sa dostanete až pred kostol, čiže ku krčme. Tá sa volá Bukovčanka a má niekoľko výhod. Sedieť sa dá aj vonka, takže si vidíte na bicykle. Otvorená je od 10,00 do 21,00 a vo chvíli, keď tam prídete z krkolomnej jazdy, aj keby tu podraželo, už žiadne pivo sa vám nebude vidieť drahé.
Výpis z tachometra:
Odbočka na Rudník - krčma Bukovčanka
Vzdialenosť 11 km
Čas 1 hodina 28 minút
Priemerná rýchlosť 7,5 km/h !!!
Maximálna rýchlosť 25 km/h
Z Bukovca pred Biely dom
Záverečná časť trasy má vyslovene príjemný charakter. Z dediny musíte stúpnuť okolo kostola na cestu vedúcu na Košice. Ešte chvíľku stúpate na svah, miniete nejakú tú kaplnku a dostanete sa na miesta, kde začína asfaltka prudko klesať. V podstate sedíte, brzdíte, sleduje mihajúcu sa krajinu. Prefrčíte okolo dediny Baška a asfaltka začne prechádzať lesným prostredím až do Myslavy. Tu sa opätovne dostanete na križovatku, ktorú som spomínal. Tou istou cestou (stále po hlavnej), ako ste prišli sem, sa dostanete až k Bielemu domu.
Výpis z tachometra:
Krčma Bukovčanka - Biely dom
Vzdialenosť 8,2 km
Čas 31 minút
Priemerná rýchlosť 15,8 km/h
Maximálna rýchlosť 41 km/h
Torzo
Isté opisy lesnej časti trasy okolo vrchu Holička berte s rezervou. Jednak nás nenadchýňalo veterné a studené počasie, kedy bola zima na ruky i na uši, jednak išlo o prvú dlhšiu trasu v roku 2002. kedy som okrem seba musel viesť aj akési tukové koleso, čo mi za zimu narástlo okolo brucha. Kondička na vzkriesenie ešte len čakala.
Každopádne si však pre istotu zoberte náhradnú dušu, alebo súpravu na opravu defektov a pumpu. Čas čistej jazdy si aspoň zdvojnásobte, pretože aj nám tento výlet neplánovane zabral skoro celý deň. Nakoniec, aj sedenie na pni a rozjímanie v krajine patrí k horskej cyklistike a má svoje čaro.
Túto trasu sme absolvovali prvý aprílový víkend v roku 2002. Ako doplňujúceho sprievodcu odporúčam turistickú mapu č. 136 Volovské vrchy - Košice.
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
