Obec Rákoš v tomto roku oslávi 575. výročie od prvej písomnej zmienky. Čase prípravy osláv starosta Vladimír Turóci začal s vyhľadávaním historicky cenných predmetov, spojených s dejinami obce. Dočkal sa niekoľkých prekvapení.
Jedným z najväčších bol nález historickej kovovej tabule s názvom obce, kde sa nachádza erb Abovsko-Turnianskej župy, ako i označenie Abaujrakos a príslušnosť ku košickému okresu. Kovová tabuľa teraz čaká na renováciu, aby bola spolu s ostatnými nálezmi prezentovaná obyvateľom obce.
Nejde však o jediný nález. Veľmi prekvapila informácia jedného z obyvateľov Rákoša, ktorý povedal, že má filmy, ktoré v dedine nafotili nemecké okupačné vojská počas druhej svetovej vojny. Sám ešte nevie, čo na nich je!
Ak k tomu prirátame pripravovanú prezentáciu historických fotografií, čo zatiaľ ležia v domácich šuflíkoch Rákošanov a vydanie knihy poviedok z obce, na ktorej pracuje Literárna spoločnosť Pravé orechové, oslavy prinesú viacero prekvapení.
Erb na spomínanej tabuli identifikoval člen Heraldickej komisie Ministerstva vnútra SR a riaditeľ Archívu mesta Košice Dr. Jozef Kirst. Vďaka jeho pozoruhodným vedomostaim z histórie a heraldiky sa tak stalo cez telefón už v čase naše návštevy v Rákoši. Navštívili sme ho však aj s vyfotografovaným erbom i tabuľou, aby identifikáciu potvrdil a bližšie určil, čo to vlastne jeden z dedinčanov vykopal na záhrade.
„Identifikácia bola pomerne komplikovaná, pretože bolo potrebné nájsť, v ktorom období sa v ktorom služnovskom okrese Rákoš nachádzal. Táto obec v priebehu vekov menila svoje meno. Na tabuli je uvedené Abaujrakos, čo bolo niekedy v období 1900 až 1902.
V čase Rakúsko – Uhorskej monarchie patril Rákoš pod služnovský okres Füzér – Göncz, pričom Füzér aj Göncz sa nachádzajú na území súčasného Maďarska. V roku 1939 bol tento stav opätovne obnovený. Podľa miestopisov obcí však Rákoš v roku 1940 až 1941 patril opäť do Košického služnovského okresu.
Keďže táto tabuľa má v dolnej časti uvedené, že ide o Abovsko - Turniansku župu a Košický služnovský okres zároveň, je nepochybné, že je z obdobia rokov 1940 až 1945.
Len zriedkavo sa nájdu tabule z toho času, ktoré majú aj župný erb. Tento erb bol aj teraz využitý pri tvorbe nového erbu Košického samosprávneho kraja .
Abovsko-turnianska župa vlastne vznikla spojením dvoch žúp. Viackrát bola zlučovaná, opätovne odlučovaná, ale Turnianska župa bola taká malá, že nemohla z hľadiska ekonomiky samostatne existovať. Aj erb, ktorý sa zachoval na tejto tabuli, vznikol spojením abovského a turnianskeho erbu. Abovská má dve strieborné brvná v červenom poli a Turnianska má zase vzlietajúceho strieborného vtáka v modrom poli. V hornej časti je prevzatý orol z Abovskej župy.“
Dr. Jozef Kirst je aj autorom erbu Košického samosprávneho kraja. Zaujímalo nás, kedy vlastne vznikla potreba a tradícia, aby mali župy vlastný erb.
„V tomto regióne vieme veľmi presne povedať, kedy začali vznikať erby vyšších územných celkov, čiže žúp. Za Ferdinanda v polovici 16. storočia vyšiel jeho dekrét, ktorý stanovil povinnosť každej župe vyhotoviť župnú pečať. Potom župy vyžadovali a v priebehu rokov od panovníka aj dostávali erby, ktoré sa potom používali ako ich symboly. Zobrazené boli aj v pečatidlách a dnes sa k tejto historickej symbolike a kontinuitne vraciame.
Je otázkou kultúry, ktorá obec si čo uchováva, na čo je hrdá, či svoje pamiatky zachováva. Sú obce, ktoré si vytvorili vlastné mikromúzeá, aby vlastným občanom dávali na vedomie, ako žili ich pradedovia, kam siahajú ich korene,“ uviedol Dr. Jozef Kirst.
23. 4. 2002
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
