Vyhotovenie ratingu znamená naplnenie jedného zo základných predpokladov pre získanie investorov akejkoľvek spoločnosti. Výnimkou nie je ani mesto Košice. Rozdiel je však v tom, že zatiaľ čo si väčšina spoločností necháva vyhotoviť rating v čase rozkvetu, Košice sa na tento krok podujali v čase, kedy nie je podnikateľská mienka ustálená, či sa finančná správa mesta ozdravuje, alebo pokúša preraziť dno a klesať ešte hlbšie.
„Rating sa dá objednať, ale nedá sa kúpiť,“ uviedol predseda predstavenstva a výkonný riaditeľ Slovenskej ratingovej agentúry Rudolf Autner, ktorá vykonala nezávislý prieskum mesta ako celku, včítane ekonomiky, súdnych sporov s možným ekonomickým dopadom, účinnosťou riadenia verejnej správy a vôbec všetkým, čo môže mať vplyv na zlepšenie stability, prípadne kolaps Košíc.
Ratingová správa má 177 strán, z ktorých úvodnú – Výrok o ratingu, uvádzame v závere materiálu.
„Nebyť bankových a iných inštitúcií, pred dvoma troma rokmi by sme boli v pásme defaultu,“ uviedol primátor mesta Zdenko Trebuľa, ktorý do svojej funkcie nastúpil v najťažšej pozícii zo všetkých porevolučných primátorov a dodal, že „z neriadených procesov sme sa dostali do procesov riadených.“ Inými slovami, vedenie radnice a poslanci aj podľa ratingovej správy podnikli účinné kroky, aby sa Košice nedostali pod nútenú správu, znížili dlhovú zaťaženosť a mohli sa po čase pozrieť všetkým veriteľom do očí.
Ratingová správa konštatuje, že mesto sa nachádza v hodnotení C. Tento symbol znamená, že spoločnosť ešte nesie vysoké riziko defaultu. Ani pozitívny vývoj sektora alebo odvetvia spoločnosti nemusí znamenať schopnosť splácania záväzkov včas a bez zbytočných prieťahov.
Takáto charakteristika na prvý pohľad nevyzerá ako dôvod na plesanie, avšak je to vyššie hodnotenie ako hodnotenie D, ktoré de facto nabáda všetkých možných investorov k panickému úteku.
Stupeň C má ešte jednu charakteristiku. Upozorňuje na riziko podnikania, ale je i možné očakávať z podnikania v danej oblasti vyššie marže, čo je určitým strategickým zámerom podnikateľov, čo za mieru rizika vyžadujú vyššie zisky. Slovami primátora: „Všetci si myslia, že je to horšie, ako to je.“
Nezávislá ratingová správa platí rok od jej vystavenia, podáva prvotný obraz pre firmy, ktoré by sa rozhodli vstúpiť do zväzkov s mestom, alebo obraz prostredia pre investorov, ktoré by sa rozhodli v meste podnikať.
Platnosť správy by mohli narušiť len signály zmeny doterajšieho pozitívneho vývoja hospodárenia, čo naďalej sleduje Slovenská ratingová agentúra. Je riaditeľ Rudolf Autner to vyjadril primeraným košickým výrazom „aby sa tu peniaze neprešustrovali.“ Ako dodal, „mesto si vytvorilo a vytvára ďalšie predpoklady na to, aby pokračovalo pozitívnym smerom.“
25.4.2002
Slavomír Szabó
Slovenská ratingová agentúra
Košice – apríl 2002
Výrok o ratingu
Slovenská ratingová agentúra priraďuje mestu Košice nasledovné ratingové hodnotenie:
Dlhodobý korunový rating C (pozitívny výhľad)
Dlhodobý devízový rating C - (pozitívny výhľad)
Krátkodobý rating NS
Zdôvodnenie
Mesto Košice, druhé najväčšie mesto Slovenska, leží na rozhraní východného okraja Slovenského Rudohoria s Košickou kotlinou. Z politicko-správneho hľadiska tvoria Mesto Košice okresy Košice I, Košice II, Košice III a Košice IV. Mesto svojou vhodnou geografickou polohou, ktorá je daná blízkosťou hraničných prechodov s Ukrajinou (90 km), Poľskom (80 km), Maďarskom (20 km) a svojím prepojením s týmito krajinami cestnou, leteckou a železničnou sieťou tvoriacou spojnicu medzi východnou a západnou Európou, má perspektívu pre získanie množstva zahraničných investícií, ako aj vytvorenia nových pracovných príležitostí. Napriek tomu, že mesto Košice má už vytvorenú pomerne silnú hospodársku základňu a podnikateľské subjekty na území mesta vytvárajú vyše 9 % hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky, vážnym problémom je miera nezamestnanosti v meste, ktorá k 31. 12. 2001 dosiahla 16,83 %.
V oblasti finančného hospodárenia mesto vykonáva kroky smerujúce k stabilizácií verejných financií. Potreba finančnej konsolidácie vyplynula najmä z nepriaznivých výsledkov hospodárenia mesta; napr. počas sledovaného obdobia objem cudzích zdrojov mesta prevyšoval skutočné príjmy dosiahnuté v bežnom roku, dlhová služba k príjmom dosahovala počas sledovaných období nasledovné hodnoty: k ultimu roka 1998 33 %, k ultimu roka 1999 46,5 %, k ultimu roka 2000 21% a k ultimu roka 2001 predstavovala 23 % skutočne dosiahnutých príjmov mesta. K ultimu roka 2001 malo mesto aj nepriaznivú časovú štruktúru pohľadávok a záväzkov, až 93 % pohľadávok bolo po lehote splatnosti a iba 4 % záväzkov predstavovali záväzky do lehoty splatnosti. Významná časť príjmov mesta bola tvorená jednorazovými príjmami z predaja majetku mesta.
Pozitívne vnímame naštartovaný reštrukturalizačný proces záväzkov mesta, ktorého cieľom je jednak reštrukturalizácia jestvujúcich záväzkov, dosiahnutie výhodnejších úrokových podmienok, racionalizácia vlastného hospodárenia mesta, ale najmä zníženie dlhovej služby. Spolu s reštrukturalizačným procesom prebieha aj ozdravný proces mesta, ktorý mesto realizuje na základe ozdravného plánu spracovaného v zmysle platnej legislatívy. Realizáciou obidvoch projektov by mala byť úspešne zavàšená konsolidácia mestských financií.
Podľa nášho názoru boli v systéme riadenia zaznamenané pozitívne trendy. Mesto prijalo opatrenia na zlepšenie finančného riadenia a svojej finančnej situácie, čo sa následne prejavilo v znížení celkovej zadlženosti mesta z 2,2 mld. Sk (k ultimu roka 2000) na 1,7 mld. Sk (k 31. 1. 2001). V realizácii zmien v systéme riadenia je však nutné pokračovať rýchlejším tempom. V rámci reorganizácie vyplýva nutnosť vytvoriť útvar strategického manažmentu tak pre užšiu oblasť finančného riadenia, ako aj pre oblasť širšieho riadenia mesta vrátane jeho príspevkových organizácií a obchodných spoločností
V súvislosti s prechodom kompetencií z orgánov štátnej správy na mestá a VÚC prebehli na úrovni okresných úradov a krajského úradu so zástupcami mesta vstupné rokovania. Mesto má vytvorenú komisiu, ktorá sa zaoberá problematikou prechodu kompetencií a delimitácie majetku. Mesto však nemá vyčíslenú výšku skrytého dlhu v súvislosti s preberaným majetkom, pretože doteraz nie je jasné, ktoré kompetencie a majetok prejdú na mesto a ktoré na jednotlivé mestské časti. Rizikom sa javí nevytváranie finančných rezerv na pokrytie neplánovaných výdajov v súvislosti s delimitovaným majetkom.
Ako neistotu vonkajšieho prostredia vnímame Zákon o Meste Košice, na základe ktorého sú mestské časti samostatnými právnymi subjektami s individuálnymi rozpočtami bez povinnosti prispievať do rozpočtu magistrátu Mesta Košice na financovanie výdavkov ma udržanie verejného blaha. Terajší systém originálnym právomocí mestských častí, ich právna subjektivita, vytvoril v meste Košice 23 individuálnych a nezávislých mestských pokladní bez rovnomerného rozdelenia verejno – prospešných povinností, a tým aj rozdrobenie finančného toku a mestských financií. Zjednotenie finančného riadenia a zostavovanie jedného mestského rozpočtu by mohlo v konečnom dôsledku priniesť aj úspory v administratívnej oblasti – súčasný systém zaviedol 23 mestských úradov a pri zjednotení mestských pokladní by sa ich počet mohol redukovať. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
