| Začal festival Zlatý žobrák 2004 Grigorij Mesežnikov: Prihováram sa za to, aby sa posilnila úloha lokálnych televízií
@ Aktuálne -> Médiá
Jun 03 2004 - 12:16 GMT
|
Včerajším ránom odštartoval jubilejný 10. ročník Medzinárodného festivalu lokálnych televízií Zlatý žobrák 2004. Vyše 130 prihlásených účastníkov z 24 krajín, to je konštatovanie, ktoré potvrdzuje jeho vzrastajúcu úroveň a záujem oň.
Prehliadka príspevkov
Ako každý rok, i teraz začala súťažná prehliadka príspevkov. Mal som možnosť zhliadnuť dva dokumentárne filmy. Môžem len potvrdiť, že filmy produkované lokálnymi televíziami, majú svojrázny rukopis, ktorý sa zvyčajne vymyká stereotypu spracovania dokumentov ústrednými televíziami tvoriacimi podľa presných, až školských osnov.
Príspevok bieloruskej televízie Skif TV s názvom A Homestead zaujal najmä svojím spracovaním na rozhraní sna, predstáv a reality. Slovo „homestead“ nepatrí k tým, ktoré možno jednoducho preložiť. Zvyčajne vyjadruje názov pre sídlo vidieckeho typu, často na samote, ktoré má priľahlý oplotený dvor, pozemok a stajne. Nemusí to byť však ranč. A práve takéto miesto obýva umelec, ktorého vízie o nenaplnených radostiach až úletoch obrazovo stvárnili tvorcovia filmu.
V strihoch sa vízia strieda s realitou. Výsledkom nie je ani tak informácia ako pocit, pokus o empatiu, vstup do tvorivého potenciálu umelca, ktorý sa vzdal rušného života. Kontrasty skutočnosti a sna sa nakoniec prelievajú do jeho kreativity. Po zhliadnutí filmu z pohľadu na umelcove výtvarné diela je jasné, pod akým vplyvom vznikajú, čo šifrujú jeho stvárnené symboly a čo odrážajú jeho kompozície. ¼udský slovník je už raz taký, že má ďaleko viac výrazov na opisy faktov, než pocitov. Kam nedosiahne, môže ako výrazový prostriedok pomôcť hudba, alebo obraz. A Bielorusi to v tomto prípade zvládli s nádychom nevšednej poetiky.
Zaujal ma aj film francúzskej lokálnej televízie Tele Paisance s názvom V hľadaní sna. Vracia sa tragickým udalostiam v bosnianskom meste Mostar. Správy o vojnách sa stali každodennou súčasťou nášho života. Zvyčajne servírované v podobe štatistických údajov o aktuálnom počte obetí a mieste konania bojových zrážok. Film mapuje rozmer, ktorý takéto správy neobsahujú. Mapuje ryhy v dušiach a zlomy v ľudských osudoch.
Pohľad na preplnené metro ...“koľko ľudí...a predstavte si, že každý môže nosiť zbraň...“ ; pohľad na odchádzajúce vojenské jednotky na Balkán a strih. Pohľad na zbúrané a rozostrieľané domy Mostaru, výpovede ľudí, čo prežili hrôzu. Výpovede o pocitoch, zničených životoch a súčasnom stave. Stave, v ktorom sa potravinová a zdravotnícka pomoc, či pomoc na obnovu výstavby zničených miest považuje za vrchol ďalšieho rozvoja. Pomoc z iných krajín, ktorá je užitočná, ale nenahrádza ambície miestnych obyvateľov, čo chceli ešte v živote niečo dokázať. Nenapåňa cítenie ľudí, čo majú vzťah ku kultúre, pretože na tú niet času ani prostriedkov. A pri tom všetkom zhone v rámci obnovy krajiny nik neanalyzuje, prečo to vlastne všetko vzniklo, kde sú korene zla vedúceho k zabíjaniu. Namiesto pokusu o odstránenie príčiny sa prijímajú bezpečnostné opatrenia, ktoré jadro problému neriešia.
Film nezhàňa fakty, nemoralizuje, úmyselne vynecháva didaktický podtón školského typu. Po jeho zhliadnutí však ostáva pocit. Pocit, ktorý dokáže človeka počúvajúceho správy o vojenskom násilí ovplyvniť viac ako štatistické fakty.
Opäť pripomíname, že filmy, ktoré sa na festivale predstavia, neskôr odvysielajú lokálne televízie na Slovensku. V Košiciach to bude na programe TV Naša.
Na slovíčko s Grigorijom Mesežnikovom
Popoludnie prvého dňa festivalu organizátori venovali téme „Spravodajstvo v Európe – kto ho potrebuje?“ Medzi známymi tvárami bol aj Grigorij Mesežnikov, prezident Inštitútu pre verejné otázky. Porozprávali sme sa na tému, nakoľko verí v objektivitu televízie.
Myslíte si, že spravodajské oddelenia ústredných televízií môžu byť a sú natoľko nezávislé, aby na ne nemalo vplyv žiadne politické, alebo ekonomické loby?
„V prípade verejnoprávnych televízií je podľa mňa predpoklad zachovania verejnoprávnosti, aby nepodliehali tlakom politickým a už vôbec nie ekonomickým, pretože tu naozaj ide o výkon vo verejnom záujme. Pokiaľ ide o celoštátne súkromné médiá, väzby, ktoré sú medzi vlastníkmi týchto médií a ich bezprostrednými ekonomickými záujmami, sú silné. Tam podľa môjho názoru nemôžeme čakať absolútnu nezávislosť, objektivitu a vyvážené správy. Boli prípady a stále aj sú, keď sa súkromné médiá snažia o objektivitu, prípadne aj presadzovanie pozitívnych hodnôt, ak je potrebné bojovať za demokraciu. Môžeme uviesť príklady spravodajstva súkromných televízií z čias mečiarizmu na Slovensku. Boli tu médiá, ktoré mali aj svoje ekonomické záujmy, ale vďaka tomu, že v tom čase pravdivo a objektívne informovali verejnosť, vyvážili jednostrannosť a neobjektívnosť vtedajšej verejnoprávnej televízie.
Vrátim sa na začiatok. Myslím si, že pokiaľ ide o verejnoprávne médiá, samozrejme, že je to dokonca podmienka zachovania verejnoprávnosti, aby nepodliehali žiadnym tlakom. Vieme však, že je to komplikovanejšie.“
Slovensko, to nie je len hlavné mesto, ale široké spektrum regiónov s rozdielnymi problémami. Aký je váš názor na regionálne vyváženie spravodajstva v ústredných – celoslovenských televíziách?
„Na Slovensku celoštátne médiá venujú ťažiskovú pozornosť tomu, čo sa deje v Bratislave. Súhlasím s tým, že Česká televízia oveľa vyváženejšie pristupuje k informovaní verejnosti o tom, čo sa deje v celej krajine. Myslím si, že táto bratislavská inklinácia zvlášť pre Slovensko nie je dobrá, pretože vieme, že podmienkou úspešného účinkovania krajiny v Európskej únii je prekonanie veľkých disparít medzi ekonomicky silnými a slabšími regiónmi. Podrobnejšie a kvalitnejšie informovanie o tom, čo sa deje v týchto regiónoch, je veľmi dôležité.
Očakávam, že sa to v najbližšom čase zmení. Na regionálnej aj lokálnej úrovni sa odohráva veľmi veľa zaujímavých vecí, dokonca aj politicky. Sú to veci, ktoré by mohli zaujímať divákov nielen z tých regiónov, kde sa odohrávajú. Predpokladám, že slovenské verejnoprávne médiá ako televízia aj rozhlas sa tento nedostatok pokúsia odstrániť.“
Tento festival je venovaný lokálny televíziám. Ako vnímate ich úlohu na Slovensku?
„Musím povedať, že ako divák nemám v Bratislave možnosť sledovať žiaden lokálny kanál. Ani bratislavský, pretože taký neexistuje. Pred niekoľkými rokmi sme mali možnosť sledovať napríklad Petržalskú televíziu, ale aj o túto možnosť sme v Bratislave prišli.
Nemôžem teda hodnotiť súčasné postavenie objektivity lokálnych televízií a ich úroveň, ale môžem súhlasiť s tým, že tak ako médiá na centrálnej úrovni sú dôležité pre celoštátne procesy a informovanie verejnosti, tak lokálne médiá približujú občanom dianie v regiónoch, v ktorých pôsobia. Poskytujú tak informácie, na základe ktorých sa občania môžu zapájať do spravovania vecí verejných.
Môžem uviesť príklad a dotknem sa problematiky, ktorá mi je blízka. V rokoch 1994 – 1998 okrem súkromných celoslovenských médií v procese prípravy spoločnosti na demokratizačné zmeny zohrali významnú úlohu práve lokálne televízie. Viem to z vlastnej skúsenosti. Náš inštitút vtedy vyrobil niekoľko dokumentárnych filmov, cieľom ktorých bola mobilizácia verejnosti na účasť na voľbách. Keďže vtedy bolo nepredstaviteľné, aby takéto filmy boli odvysielané Slovenskou televíziou, ktorá bola v tom čase zmanipulovaná, tak sme spolupracovali s regionálnymi a lokálnymi televíziami. Vtedy sme to vysoko hodnotili. Regionálne a lokálne televízie mohli doniesť občanovi posolstvo, ktoré filmy obsahovali. I keď dnes riešime iné úlohy, po vstupe do Európskej únie môžu Slovensku pomôcť najmä lokálne televízie, aby sa občania adaptovali na nové podmienky a priniesť im informácie, ktoré požadujú. Prihováram sa za to, aby sa posilnila úloha lokálnych televízií a predpokladám, že na Slovensku sa nájde dostatok ľudí, ktorí to chápu a pomôžu lokálnym televíziám.“
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
