Keď som prichádzal k areálu zoo, stretul som skupinu detí s učiteľkou. Asi niektorá trieda na akcii, ktorá žiakom umožní poznať zvieratá aj inak ako z učebníc. Je síce pozdná jeseň, ale to je v poriadku. Zoo v Košiciach je v prevádzke 365 dní v roku. Jeho návšteva je vždy príjemnou formou relaxácie.
Na Slovensku máme štyri zoologické záhrady, pričom najväčšia z nich je v Košicach. Vieme o ekonomickej nestabilite mesta, jeho zadåženosti, ako aj o tom, že kultúrne a obdobné zariadenia pri takýchto stavoch trpia najviac. Preto sme sa aj pri rozhovore s riaditeľom ZOO Košice-Kavečany, Ing. Karolom Semanom, CSc., zamerali najviac na akútne ekonomické problémy a spôsoby, ako ich vedenie tunajšieho zariadenia kompenzuje vlastnými aktivitami. Našťastie, v prospech zvierat, návštevníkov, celého zoo a tým aj celého mesta.
V súčasnosti nemajú zoologické záhrady na ružiach ustlané. Jednou z možností je predaj prírastkov do iných špecializovaných zariadení. Aká bola v tomto smere sezóna 2000?
"Z hľadiska starostlivosti o zvieratá nerozlišujeme, či ide o predajné, alebo nepredajné druhy. Situácia sa totiž mení z roka na rok. Keď som tu nastúpil, prvé dva roky o huculské kone nebol žiaden záujem. No tohoto roku sme predali dvanásť koní. Nikto nevie zaručiť, že na budúci rok bude rovnaký záujem. Alebo pštrosy emu. V minulých rokoch sa nám podarilo predať štyri odchované kusy. Tohoto roku nevysedeli žiadne mláďatá. Jednak sa im do toho nechcelo a my sme im umelo nevytvárali nadpriemerné podmienky. Je to aj z toho dôvodu, že nemožno do nekonečna zvieratá rozmnožovať. Sú tu i vzácne druhy a nie je vhodné, aby sa predčasne vyčerpali. Samozrejme, každý prírastok pre nás znamená radosť, ale nie je účelom nesutále zvyšovať počet. Ak sa prírastok nepredá, je tu problém, pretože pre nás znamená ďalšie finančné náklady. I tak sa v tomto roku doposiaľ narodilo v zoo 134 mláďat."
Nie je to nič výnimočné, ak si človek kúpi ziera, o ktoré potom nemá záujem a chce ho dať preč. Ako reaguje zoo, ak dostane takúto ponuku?
"Prišiel k nám jeden pán, že získal psa. Šteniatko však po čase vyrástlo, je to veľký druh a on ho chcel dať do zoo. Ale čo s ním? Taktiež občas niekto prinesie napríklad korytnačku. Potom sú veľmi prekavpení, keď ich nevezmeme. Po prvé - nemajú potrebné papiere o zdravotnom stave zvieraťa, po druhé - nevieme odkiaľ zviera pochádza, či to napríklad nie je protizákonne privezený kus zo zahraničia. Nie sme sklad, naše kapacity, ako priestorové - tak aj finančné, sú obmedzené."
Ako sa finančný stav zoo odzrkadľuje na starostlivosti o zvieratá?
"Toto by som prosil zdôrazniť - napriek určitým problémom naše zvieratá nehladujú. Po tejto stránke, ako aj stránke odbornej starostlivosti majú všetko, čo potrebjú k zdarnému chovu. Teraz s radosťou konštatujem , že naše zvieratá sú tak ako v prírode typicky pripravené na zimu - sú pretučnelé. Na zimu sme pripravení krmovinami, sklady sú plné sena aj jabåk. Jablká sme nemuseli ani kupovať, pretože sa našli dobrí ľudia, ktorí nám ich venovali zo svojej úrody. Napríklad rodina Mariášovcov nám darovala tri nákladné autá jabåk. Pomerne bežne nosia návštevníci niečo v taškách zo svojej nadúrody a my sme radi, že okrem prínosu pre zásoby krmovín je to aj odrazom ich dobrého vzťahu k zvieratám a našej zoo. Máme v zásobe aj červenú repu, zelér, kaleráby, teda zeleninu, ktorá je lacnejšia v čase úrody a dá sa uskladniť. Pomohli nám aj žiaci škôl zberom gaštanov, žaluďov, suchého a neplesnivého chleba. Sme radi, máme naozaj dobrý pocit a ďakujeme.
Na zimu sme, samozrejme, zabezpečili aj zateplenie príbytkov zvierat, opravujeme to, čo je nutné. Vieme si predstaviť, ako by sme to mohli zdokonaliť pri dostatočných ekonomických možnostiach, ale i tak je pre nás prvoradé, aby zvieratá netrpeli chladom a vieme to zabezpečiť."
Aké je časové obmedzenie návštevnosti v zimnej sezóne?
Pre verejnosť je teraz zoo od 10,00 do 15,00. Vstupné sa počas zimnej sezóny znížilo na 16 Sk - dospelí, 10 Sk - žiaci, študenti, vojaci, dôchodcovia, 6 - deti od 3 do 6 rokov. Máme 365 dní roku otvorené. To nemajú zoo ani v Spišskej Novej Vsi, ani v Bratislave, ani v Bojniciach.
Určitou možnosťou pre zoo je získať spomzorstvo prostedníctvom adopcie zvieraťa. Návštevník zoo zaplatí hodnotu ročného krmiva pre zviera, tým sa stáva jeho adoptívnym rodičom. Na ohrade výbehu zvieraťa sa potom objaví tabuľka o tom, kto je adoptívnym rodičom. Myslím si, že táto myšlienka je dobrým príkladom podpory zo strany verejnosti a inštitúcií. Ako sa program adopcie ujal?
"Kontakt človek-príroda je v meste úplne iný ako na vidieku. Každé dieťa túži po zvieratku. Doma ho mať nemôže, ale za oveľa nižší peniaz, ako si vyžaduje ročný domáci chov, môže mať adoptované zviera v zoo. Záujem narastá. Máme približne 20 adoptovaných zvierat. Podporila nás aj mestská časť Košice-Šaca, ktorá si adoptovala medveďa a dala nám 100 tisíc korún na dokončenie medvedinca, čiže výbehu pre medvede. Sú možné rôzne formy spolupráce. Pomoc nám prisľúbil aj starosta Lunika IX, kde sme sa dohodli na ich podpore s tým, že nadviažeme kontakt aj s ich základnou školou, kde pre deti urobíme besedu o zvieratách, výstavu o zoo. Spôsoby sú, všetko záleží aj od predstaviteľov samospráv mestských častí, nakoľko cítia, že zoo k mestu patrí a teda aj k ich obyvateľom. Zo schváleného mestského rozpočtu pre zoo som k 30. 9. dostal necelých 60 percent z toho, čo nám patrí. Už doteraz nám mesto dlhuje štyri milióny Sk, na investičné náklady sme na tento rok nedostali ani korunu."
Napriek tomu je tu od vlaňajška vidieť určitý rozdiel, ktorý je možné označiť za pozitívny...
"Všetko čo sme v tomto roku postavili, vzniklo len vďaka našim zvýšeným aktivitám vo vzťahu k možným sponzorom. Jednoducho, je to len prosíkanie, prosíkanie a hľadanie pochopenia. Často som z toho unavený. Mal som tu zasadnutie Asociácie slovenských zoologických záhrad. Jedine ZOO Bojnice je financovaná priamo Ministerstvom životného prostredia SR. My sme žiadali aspoň Štátny fond životného prostredia o financie na ukončenie výbehu pre medvede - medvedinca. Nedostali sme ani korunu, ZOO Bojnice od nich dostalo osem miliónov, plus štyri milióny z ministerstva. Dostali teda dvanásť miliónov na výstavbu, my nič. Ani z mesta, ani zo štátnych zdrojov.
Trápi nás aj dobudovanie Gazdovského dvora. Na Gazdovský dvor sme nedostali ani halier a nie sú tu uhradené faktúry ani za rok 1999. Tu je dlh vyše milióna za práce, ktoré už boli urobené. Stavba teraz nie je ani len zakonzervovaná, stojí a nemusím vysvetľovať, aké to môže mať následky. Pritom je to objekt, ktorý by nám veľmi pomohol. Prichádzajú tu školské zájazdy a jednou z podmienok je dokázať zabezpečiť návštevníkom stravu. Stáva sa, že tu občas zavolajú, ale keď zistia, že tu nie je reštaurácia, tak potom ani neprídu. Pritom Gazdovský dvor je plánovaný ako reštaurácia, kde sa majú nachádzať aj výbehy s domácimi zvieratami. Človek sa môže najesť v miestnosti, ale aj za stolom pod stromami, odkiaľ môže vidieť stajne s koňmi, výbeh s dobytkom, s kozami, ako na niekdajšej veľkej farme, či skutočnom gazdovskom dvore. ZOO Košice-Kavečany nie je plánované zariadenie na krátkodobý pobyt. To, čo v Spišskej Novej Vsi na ploche 6,5 hektára stihnú za hodinu aj s kávičkou, u nás nie je možné. V košickej zoo je 118 druhov zvierat a vďaka priestranému areálu je návštevu možné absolvovať aj celý deň s možnosťou oddychu na lúkach, pri predajných stánkoch, na detskom ihrisku. Naviac, pri dobudovaní zoo sa tu uvažuje o 300 druhoch zvierat. Reštaurácia je k pobytu v tomto priestore skutočne potrebná.
Medvedinec sme chceli dobudovať ešte v tomto roku. Hneď na začiatku roka nám prezident Rudolf Schuster na tento účel daroval 50 tisíc Sk. Už spomínaným sponzoringom tu pomohla aj mestská časť Šaca. So spoločnosťou, ktorá stavia medvedinec, sme sa dohodli, že aj keď im z vlaňajška dlhujeme 400 tisíc Sk, bude v stavbe vďaka našim sponzorom pokračovať. Sponzorské peniaze sme im teda vyplatili, ale na spomínaný zbytok nemáme. Už nás dali na súd. Pán prezident nám však prisľúbil podporu, každý deň čakám poštu. Radi by sme poskytli našim štyrom medveďom lepšie podmienky, ako majú teraz. Túžobne očakávame, ako sa situácia vyvinie.
Medveď je naviac veľmi učenlivé zviera, keď sa nudí, rád hľadá, čo sa dá rozobrať. Výbeh pôvodne určený pre vlkov nebol dostatočne bezpečný, čas urobil svoje, medvede už začali ovoľnovať jednotlivé tyče, museli sme ich premiestniť do ďalšieho - iného provizória. Priznám sa, že som tajne sníval, že tohto roku budem silvestrovať s pocitom, že medvede sú v prietoroch, ktoré nebudú mať páru v širokom okolí, ale zatiaľ sa tak, žiaľ, nestalo. Ostáva mi chodiť a prosiť naďalej. Radi by sme medvedinec dokončili do začiatku sezóny roku 2001, čím by sme vytvorili jeden krásny areál, ktorý by nám zdvihol návštevnosť a návštevnosť, to je prínos ďalších potrebných financií.
V tomto roku sme však postavili aj výbeh pre korytnačky, opäť vďaka aj finančnému daru prezidenta Rudolfa Schustera, ale aj vďaka iným sponzorským darom. Podarilo sa nám postaviť nový amfiteáter, kontaktný výbeh, kde môžu prísť návštevníci do priameho styku s mierumilovnými zvieratami - kozami kamerúnskymi.
Naše aktivity sú takéto aj vďaka tomu, že oslovujeme napríklad aj stavebné firmy. Máme záujem o všetko. Lešenia, dosky, rezivo, to všetko vieme zúžitkovať v prospech zvierat a, samozrejme, aj návštevníkov. Máme príjmy aj z vlastnej podnikateľskej činnosti. Napríklad z predaja hnoja. Nechcem zbytočne informovať o zlých krokoch predchádzajúceho vedenia, ale v minulosti sa napríklad hnoj vyvážal do spaľovne a zoo za to ešte platilo. Teraz si sami hnojíme lúky, ktoré boli takmer vyprahnuté. Máme z nich seno na kàmenie aj na zimu.
Je tu aj možnosť prezentácie spoločností, firiem a mestských častí prostredníctvom prezentačných dní, kedy za prijateľný peniaz poskytujeme priestor v našom amfiteátri na kultúrny program i predstavenie aktivít objednávateľa. Je to počas víkendov, kedy je najväčšia návštevnosť. Reklamný efekt pre predstavujúcu spoločnosť je nesporný, návštevník si má naviac možnosť okrem prehliadky zvierat spríjemniť tunajší pobyt aj návštevou kultúrneho podujatia. Musíme sa snažiť dopånať nízky rozpočet všemožnými aktivitami, aby sa stav držal v miere aspoň akej - takej prijateľnosti."
Čo vás v tejto sezóne potešilo?
"Jednoznačne vystavanie výbehu pre korytačky. Vzniklo pre nich prirodzenejšie prostredie. Potešilo ma presťahovanie opíc do veľkej voliéry, kde majú krásny priestor. A poteší ma aj každý návštevník, ktorý odchádza spokojný, zvlášť deti. Napriek finančným problémom táto sezóna nebola zlá. Teraz sme pripravení na zimu tak, že zvieratá ju prežijú bez problémov. I to je dôvod na radosť. Našou filozofiou je permanentný rozvoj, aby návštevník, ak tu príde o rok, našiel niečo, čo tu predtým nevidel. Zatiaľ sa nám to darí. Čiže ďalší dôvod na radosť. Niekedy síce chodíme prosiť o pomoc pre zvieratá ako žobráci, ale situácia je v súčasnosti taká, že nie sme jediné zariadenie, ktoré takto chodí a ak to poslúži prospechu spoločnej veci, musím prijať aj takúto polohu. A mám radosť ak stretnem ľudí, ktorí v rámci svojich možností zoo podporia."
Slavomír Szabó
[email protected]
(Rozhovor sa konal v novembri 2000.) |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
