V stredu sme uverejnili článok Potvrdzujú kultúru klientelizmu a zneužívania politickej moci, v ktorom sme prezentovali časť výsledkov analýzy rozdeľovania peňazí z grantov EÚ prostredníctvom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Analýzu vypracovala mvo ¼udia a Voda a pred novinármi ju prezentoval jej líder Michal Kravčík.
Analýza poukázala na nerovnomerné rozdelenie grantov určených na regionálny rozvoj, pričom podľa výsledkov je zvýhodnený juh Slovenska, presnejšie „na jedného obyvateľa južného Slovenska dalo ministerstvo 2,6 krát viac financií ako na jedného obyvateľa severného Slovenska“.
Na prezentáciu tejto analýzy pred médiami reagovalo príslušné ministerstvo. Vo svojom vyhlásení označuje Michala Kravčíka ako človeka, ktorý spochybňovaním transparentnosti výberového procesu projektov útočí aj na reprezentáciu Európskej komisie (EK) na Slovensku. Ministerstvo okrem toho, že sa takto pravdepodobne snaží postaviť Michala Kravčíka proti EK, prípadne poštvať EK proti Michalovi Kravčíkovi, vo svojej reakcii neuviedlo ani jeden fakt, ktorý by spochybnil výsledky analýzy prerozdeľovania prostriedkov z EÚ.
Pretože sme reakciu ministerstva uviedli v plnom rozsahu a bez zásahov, v plnom rozsahu a bez zásahov uverejňujeme aj materiál, ktorým argumentuje Michal Kravčík. V obrazovej prílohe máte graficky znázornené disproporcie prerozdeľovania grantov na regionálny rozvoj.
„Kam kráča klientelizmus Eurofondov“
¼udia a voda: Tlačová správa
Slovensko sa 1. mája 2004 stalo členom EÚ. Zo zmluvy o vstupe Slovenska do EÚ vyplýva, že Európska Únia pomôže Slovensku vyrovnávať ekonomické, sociálne, kultúrne i environmentálne rozdiely vo výške viac ako 1600 miliónov EUR v skrátenom programovacom období (2004-2006). Taktiež sa pripravujú návrhy pomoci pre ďalšie programovacie obdobie 2007 – 2013.
Zodpovednosť za využívanie finančných prostriedkov pomoci EÚ je na jednotlivých ministerstvách prostredníctvom grantových schém. Každá grantová schéma je dlhodobo pripravovaná, vyhodnocovaná i monitorovaná. V novembri 2003, pred vstupom Slovenska, boli vyhlásené prvé grantové schémy pre rozvoj regiónov i cezhraničnej spolupráce (Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja) i na rozvoj cestovného ruchu (Ministerstvo hospodárstva) s celkovou alokáciou finančných prostriedkov viac ako 15 mil. EUR.
Po vstupe Slovenska do EÚ boli vyhlásené ďalšie grantové schémy pre rozvoj regiónov, cezhraničnej spolupráce, riešenia problémov životného prostredia, cestovného ruchu, ako aj na projekty základnej infraštruktúry. Očakávania od tejto pomoci po celom Slovensku boli veľké. Tie očakávania mali rôzny pôvod. Veľká časť inštitúcií (verejnoprávnych i súkromných) očakávala a pravdepodobne očakáva výrazný prínos pre riešenie ekonomických, sociálnych, kultúrnych i environmentálnych problémov zaostalých regiónov Slovenska a ich potrieb. Taktiež sa očakávalo, že tlak EÚ posilní transparentnosť a férovosť vo využívaní pomoci EÚ Slovensku a že sa konečne umožní znevýhodneným regiónom chopiť sa historickej príležitosti vymaniť sa z ekonomickej i sociálnej biedy a kultúrnej i environmentálnej zaostalosti.
Občianske združenie ¼udia a voda pomáha rozvíjať znevýhodnené regióny východného Slovenska. ¼udia a voda má bohaté skúsenosti v regionálnom rozvoji (konferencia „Regióny si pomáhajú sami“ i „Povodia si pomáhajú sami“, ktorých výstupmi sú „Charta regiónov Slovenska“ a „Lipovská deklarácia pre 21. storočie“). Na základe skúsenosti ¼udia a voda považuje za dôležité, aby aj znevýhodnené regióny Slovenska dostali príležitosť rozvíjať sa pre dôstojný a plnohodnotný život občanov. Preto ¼udia a voda považuje za kultúrne od vodcov tohto štátu, aby napomáhali slabším regiónom rozvíjať sa aj prostredníctvom pomoci EÚ. ¼udia a voda považuje za nekultúrne od členskej krajiny zneužívať pomoc na veci, ktoré nie sú predmetom pomoci. Z toho dôvodu sme urobili prvú analýzu využitia finančnej pomoci EÚ, prostredníctvom grantovej schémy pre regionálny rozvoj.
V septembri 2003 bola vyhlásená grantová schéma na regionálny rozvoj, ktorej cieľom bolo motivovať regióny vypracovať regionálne rozvojové stratégie, inštitucionálne podporiť organizácie, ktoré napomáhajú regionálnemu rozvoju a finančne podporiť také projekty pre investície, ktoré výraznou mierou môžu napomôcť ekonomickému rozvoju regiónov. Prioritou bolo posilňovanie medzisektorovej spolupráce, partnerstva, inovatívnosť projektov i výška HDP v regióne. Pre celú grantovú schému bolo pripravených 4,5 mil. EUR. Zodpovední za grantovú schému boli šokovaní extrémne veľkým záujmom, pretože do súťaže bolo prihlásených viac ako 800 projektov. To bol vraj dôvod, veľmi dlhého vyhodnocovania projektov. Hodnotenie trvalo 9 mesiacov, z ktorého vzišlo 94 víťazných projektov. Nie je známa kvalita neuspešných projektov. Výsledky grantovej schémy sú zverejnené na webovej stránke Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja (www.build.gov.sk) a preto sme si ju dovolili vyhodnotiť. Výsledky sú šokujúce. Potvrdzujú kultúru klientelizmu a zneužívanie politickej moci.
75 projektov bolo podporených v krajoch južného Slovenska s finančnou podporou 3,4 mil. EUR a do krajov severného Slovenska bolo podporených iba 21 projektov s finančnou podporou 1,1 mil. EUR. V prepočte na obyvateľa južnej časti Slovenska bolo z grantovej schémy alokovaných 2,6 násobne viac finančných prostriedkov, ako na severné Slovensko. Východné Slovensko je to ešte horšie. V Košickom kraji bolo podporených 31 projektov v hodnote 1,231 mil. EUR a v Prešovskom kraji iba 6 projektov v hodnote 271 tis EUR. Z poznania vieme, že v Prešovskom kraji boli ponuknuté 4 veľmi kvalitné projekty (regionálny rozvoja Vranova a okolia, udržateľný rozvoj povodia Svinky, Levoče a okolia, vypracovanie projektov využívania biomasy z Levočských lesov pre energetické účely a možno množstvo ďalších kvalitných projektov).
Z podporených projektov sa dá vyčítať množstvo podivuhodných i kurióznych informácií. Je veľmi častým zjavom, že v danom regióne bolo podporených viacero projektov na vypracovanie rozvoja regiónov a ide o obce vzdialené od seba 5 –15 km, čo zjavne svedčí o nekomunikácii medzi samosprávami aj podozrenie z klientelizmu, napriek tomu, že jednou z priorít grantovej schémy je budovanie partnerských vzťahov i spolupráce pre spoločné projekty. Taktiež kuriózne sú aj prípady, keď boli úspešné granty na rozvoj regiónu pre samosprávy okolo 1000 obyvateľov s finančnou podporou viac ako 40.000 EUR, čo je zjavne plytvanie finančnými prostriedkami. Pre niektoré samosprávy boli podporené projekty pre vypracovanie územných plánov, čo je tiež pomýlená filozofia využívania finančných prostriedkov.
Snáď najkúrióznejším prípadom je mesto Košice, ktoré nezískalo finančnú podporu na vypracovanie rozvojovej stratégie (50.000 EUR) pre mesto, napriek tomu, že do projektu od januára 2004 bolo zapojených viac ako 400 zainteresovaných, ale v meste boli podporené tri projekty (240.000 EUR) na vypracovanie projektovej dokumentácie rekonštrukcie základných škôl a predkladateľmi boli priamo základné školy, čo je v rozpore s podmienkami grantovej schémy. Školy nie sú príjemcami tejto grantovej schémy a zvlášť nemôžu byť predkladateľmi, keď nie sú vlastníkmi budov. Vlastníkmi budov je mesto Košice. Kuriózne v tom je aj to, že jednou z priorít grantovej schémy je inovatívnosť. Ak by mal byť inovatívny projekt v Košiciach, tak by potom mal byť podporený projekt na získavanie vody a energie z Košických lesov. Tento projekt však nebol úspešný, ako možno množstvo ďalších o ktorých nevieme.
Z ďalšej analýzy podľa názvu vyplýva, že cca 30% spåňa kritériá grantovej schémy a preto považujeme, že Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja nezvládlo svoju úlohu adekvátne a že ich rozhodovanie je značne ovplyvnené klientelizmom. Pri akceptovaní z nezvládnutia podporovať kvalitné projekty, nie je možné akceptovať to, že neboli podporené granty rovnomerne po celom Slovensku. Toto je veľmi nebezpečná politická hra a môže mať v budúcnosti veľmi vážne politické dopady na dôveru straníckych šturktúr, ktoré riadia tento štát. Kultúra klientelizmu sa presadzuje aj v iných grantových schémach, pretože verejným tajomstvom je práve rozdeľovanie podľa straníckych potrieb. Ako dôkaz o tomto je napríklad neúspešný projekt „Turistický sprievodca remeslami Slovenska“ v grantovej schéme rozvoja cestovného ruchu (Ministerstvo hospodárstva) z dôvodu, že projekt nespåňa ciele grantovej schémy.
Závery z analýzy Grantových schém:
1. Stráca sa dôvera v transparentnosť a posilňuje sa verejná mienka, že bez osobných kontaktov nie je možné získať finančnú podporu, ani keby bol akýkoľvek unikátny projekt.
2. Posilňovanie atmosféry závislosti na klientelizme a straníckej príslušnosti
3. Vyvolávanie nedôvery v európske inštitúcie
4. Vyvolávanie ducha národnostnej neznášanlivosti
5. Stratu motivácie predkladať projekty kvalitné projekty a pestovanie klientelizmu
Z toho dôvodu žiadame Vládu Slovenskej republiky:
1. Vyvodiť zodpovednosť za zneužívanie štátnej moci pre skupinové záujmy
2. Zverejňovať aj informácie o neœpešných projektoch – ministerstvá dostávajú všetky projekty v elektornickej podobe (nikto nevie na čo)
3. Vytvoriť účinný mechanizmus transparentného rozhodovania o prideľovaní grantov
4. Prehodnotiť spôsob hodnotenia projektov. Je absolútne scestné, aby boli unikátne projekty vylučované pre formálne nedostatky zo súťaže.
Žiadame Ministra Výstavby a regionálneho rozvoja za vyvodenie politickej zodpovednosti za nezodpovedné rozhodovanie grantovej schémy.
Žiadame Delegáciu EK v Bratislave, aby urýchlene intervenovala Vládu SR o porušovaní podmienok prideľovania grantov. Ak nebude konať EK, budeme nútení považovať pomoc EÚ ako pomoc, ktorá napomáha rozvoju klientelizmu a korupcii na Slovensku.
Michal Kravčík, Člen tímu Európy
© ¼udia a voda, Čermeľská cesta 24, 04001 Košice
e-mail:[email protected] |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
