(Združenie za sociálnu reformu - tlačová správa) -- V júli pomáhala naša dcéra Abby v letnom tábore pre deti z detského domova. Pobyt v tábore jej život zmenil. Abby videla, aký až osobný vzťah môžu tieto deti mať k Bohu a ako môžu rozvíjať hlboký duchovný život. Deti z detského domova sa stali aj jej priateľmi. Keď nám Abby popisovala svoje pocity, keď videla tieto deti nastupovať do autobusu pri návrate ‘domov’, rozplakala sa.
Takmer všetky deti vyjadrili túžbu, aby sa Ježiš stal súčasťou ich života. Robili si náhrdelníky na pamiatku, že aj keď na nich zabudli rodičia, Boh bude vždy ich otcom aj mamkou. Každý piatok večer majú v tomto detskom domove program s touto tématikou. Abby sa chce zapojiť do ich programu ako dobrovoľníčka.
Nie všetko je však také povzbudzujúce pre tieto deti:
• Väčšina starších detí (tínedžeri) sa už nechce zapájať do programu. Napriek mnohým snahám, duchovným aj praktickým, strácajú záujem, ich životy sa začínajú pomaly rozpadať. Vzťahy s rovesníkmi sa zhoršujú, prerastajú do vzájomne deštruktívnych návykov, zvlášť v sexuálnej sfére. Keď deti vyrastajú v kolektívnom prostredí, bez prítomnosti naozajstných dospelých, ku ktorým majú vzťah ako k rodičom, programy, ktoré mali pomáhať, zlyhávajú.
• Keby zákony boli iné, mohli by skoro všetky deti žiť v láskyplnom rodinnom prostredí.
Ako systém zlyháva
Pred rokom sme požiadali študenta z Prešova aby kontaktoval ľudí ktorí vyrástli v jednom domove a už sú dospelí. Vyhľadal štyridsiatich. Iba piati žijú riadnym životom, sú samostatní, pracujú. Až 35 z nich žije na sociálnej podpore. Veľmi často tvrdili, že keď zamestnávatelia zistia, že vyrástli v štátnom zariadení, nechcú ich zamestnať Tvrdia, že je to príliš veľké riziko. Podľa zistení nášho spolupracovníka sa "absolventi" najčastejšie stretávajú s problémom, že majú ‚príživnícku tendenciu‘. Vždy potrebujú ‚pomoc‘ od niekoho iného. Samozrejme, po odchode z domova stratili všetkých ‚priateľov‘. Ak sa vydali alebo oženili, ich manželstvo zlyhalo. Najhoršie boli prípady keď do manželstva vstúpili dvaja "absolventi". V jednom konkrétnom prípade boli dvaja 31 roční s 9 deťmi. Päť detí "žije" s nimi v chatrči, štyri v ústave. Akonáhle sa narodí ďalšie dieťa, je umiestnené do ústavu. V čase návštevy nášho spolupracovníka čakali ďalší prírastok.
Iróniou je, že ústavná výchova stojí skoro dvakrát toľko, než je plat učiteľa. Dlhodobá ústavná výchova má vari len jednu výhodu a tou je, že systém aspoň zamestnáva množstvo ľudí.
Ako zlý zákon ponecháva deti v ústavoch
Keď sú deti umiestnené do náhradnej starostlivosti, vysvetlí sa rodičom ako fungujú pravidlá. “Ak máte svoje dieťatko radi, musíte oň prejaviť záujem. Musíte ho občas navštíviť. Ak si nemôžete dovoliť návštevu, aspoň list napíšte. Nevadí, že ešte nevie čítať, váš list mu môžeme prečítať Ak tieto povinnosti nesplníte a nedokážete záujem o vaše dieťa, o šesť mesiacov ho môžeme podľa zákona vyhlásiť za právne voľné".
Takmer všetci rodičia sľubujú, že budú udržiavať kontakt so svojimi deťmi. Ich povinnosťou je tiež prispievať na starostlivosť o svoje deti. Príspevok je symbolický, cca od 40 Sk mesačne. Ak na svoje povinnosti zabudnú, niekedy im pošlú z domova upozornenie. A niekedy radšej nie. To ak si uvedomujú, že len skoré získanie štatútu "právnej voľnosti" môže priniesť dieťaťu ešte šancu.
Keďže zákony žiadajú od rodičov, aby lásku k svojim deťom preukazovali ‚záujmom‘ zostáva väčšina z nich v ústavoch, pričom nie sú skutočnými ‚sirotami‘. A detský domov sa stane ‚ústavom pre dlhodobú výchovu detí‘. Keď sa naša dcéra v lete s deťmi spriatelila boli mnohé ‚právne voľné‘ už niekoľko rokov. Rodičia prestali dokazovať svoj záujem. Ale po mnohých rokoch v inštitúcii, kde sa o nich starali viacerí pracovníci v bielych plášťoch, je už ťažko nájsť im rodičov, ktorí sú ochotní a schopní zobrať si dieťa aj "s jeho problémami".
Sila v zmene paradigmy
V lete, možno práve, keď Abby bola v tábore, pripomienkoval sa nový zákon o rodine. Tento zákon bude mať tiež veľký vplyv na fungovanie ďalšieho nového zákona o sociálno právnej ochrane detí a mládeže. Ak zákon o rodine (od Ministerstva spravodlivosti) bude mať vážne chyby, "zákon o ochrane" pravdepodobne tiež nebude fungovať veľmi úspešne. Oslovil som aj poslancov v NR SR, aby pochopili ako rodičovský ‚záujem‘ prinesie opačný efekt ako je zámerom zákona. Rodičovský záujem, ani ‚skutočný‘ záujem nie sú to, čo deťom pomôže. Deti potrebujú rodičov, ktorí sú schopní zmeniť svoj životný štýl preto, aby sa ony mohli vrátiť domov. Rodičovský záujem môže zabezpečiť jedine to, že sa deti stanú rukojemníkmi systému. Tu je text listu, ktorý som poslal ministrovi i poslancom:
Vážený pán minister!
Píšem Vám ohľadom jedného z dôležitých bodov týkajúcich sa navrhovaného (novelizovaného) zákona o rodine. Tento bod bude v budúcnosti významne ovplyvňovať život mnohých detí, ktoré sú v ústavnej starostlivosti:
Paragraf 102
Na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného dieťaťa, ani súhlas maloletého rodiča dieťaťa, ak
a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o dieťa, najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o dieťa,
Ak zákon meria “záujem” a “úsilie” namiesto toho aby vyžadoval úplnú zmenu životného štýlu, bude to mať rovnaký efekt ako snaha merať v pracovnom práve “vôľu” pracovať bez skutočnej pracovnej príležitosti a požadovania aktuálnej práce. Tým sa zaiste nedosiahne žiadaný úmysel.
S rovnakým problémom sa potýkali koncom 90´rokov počas sociálnej reformy v štáte Colorado. Základ ich reformy opíšem v nasledujúcich bodoch:
• Počas prvého súdneho pojednávania keď je dieťa umiestnené do alternatívnej starostlivosti, sudca jasne identifikuje problémy pre ktoré muselo dieťa opustiť svoj domov.
• Biologickí rodičia musia spolupracovať so sociálnym pracovníkom, ktorý pracuje v mieste bydliska rodičov na vytvorení “rodinného akčného plánu”.
• Sudca určí rodičom maximálne jeden rok nato aby riešili svoj problém
• Súd stanoví bezprostredne aj časový harmonogram “kalendár” v ktorom začne zaznamenávať zmeny rodičov v ich správaní
• “Rodinný akčný plán” je úspešne realizovaný ak rodičia v období jedného roka dokážu, že sú schopní prijať deti do bezpečného rodinného prostredia a požiadajú súd o pojednávanie v tejto veci.
• Ak rodičia zlyhajú pri dosahovaní cieľov “rodinného akčného plánu” počas obdobia jedného roku, súd ich po uplynutí presne stanoveného času predvolá na druhé pojednávanie “vypočutie” na ktorom sa sudca môže rodičov pozbaviť rodičovských práv, a dieťa je vhodné pre adopciu.
• Dieťa sa nesmie byť zdržiavane v sociálnom systéme viac ako jeden rok.
Dôsledky zmien zákona o rodine v Colorade boli významné:
Po roku od spustenia reformy 280 detí sa vrátilo do ich biologických rodín.(Len 5 detí z týchto detí sa vrátilo do ústavnej starostlivosti.)
110 biologických rodičov nezmenilo svoj doterajší spôsob života a súd ich pozbavil rodičovských práv. Tieto deti boli právne voľné pre proces adopcie. Len 11 biologických rodičov požiadalo súd o predåženie času na vyriešenie problémov a vytvorenia bezpečného prostredia pre návrat ich detí.
Hlavné body reformy v štáte Colorado sú:
• Biologickí rodičia majú maximum jeden rok na vyriešenie svojich problémov. Rodičia majú počas tohoto obdobia hlavnú úlohu pracovať na svojom akčnom pláne, aby dieťa mohlo prísť domov. Ak rodičia počas prvých šesť mesiacov nepracujú na akčnom pláne, sociálny pracovník odporučí zrušenie rodičovských práv. Rodičia vedia, že dieťa nemôžu zadržiavať v systéme (ústavnej starostlivosti) viac ako jeden rok. Musia dokázať zmenu svojho životného štýlu tak, aby vytvorili bezpečné rodinné prostredie pre návrat dieťaťa do jedného roka.
• Skutočný rodičovský “záujem” je možné posúdiť (“odmerať”) len ak rodičia prejavia schopnosť zmeniť životný štýl, aby tak zabezpečili vhodné rodinné prostredie.
• Tento proces (akčný plán) je smerodajný pre súd, rodičov a sociálneho pracovníka.
Zúčastnené strany dostávajú úlohy a sú si vedomí, že ich musia uskutočniť. Rodičia nepotrebujú diskutovať o tom ako často majú deti navštíviť (tie sú často roztrúsene v rozličných DED často vzdialených od ich trvalého bydliska) aby preukázali, že majú skutočný rodičovský záujem. Najdôležitejšou úlohou je vytvoriť bezpečné prostredie pre návrat svojich detí.
Bude požadovanie “vážneho” záujmu a pridanie byrokratických postupov do procesu efektívnejšie? Náš názor je, že nie.
Ak nebudú mať biologickí rodičia určení časový limit na vyriešenie svojich problémov, budú usilovnejší v zmene svojho správania? Nie.
Bol by na Slovensku účinný taký systém ako v štáte Colorado?
Aj keď situácia na Slovensku je samozrejme iná, takýto zákon a systém by mohol pomôcť deťom v ústavnej starostlivosti štátu, aby mali väčšiu šancu na realizáciu ich “skutočného” záujmu a naplnenie prvotnej ľudskej potreby mať “mamu a otca”.
Bill Baker
ZDRUŽENIE ZA SOCIÁLNU REFORMU
Letná 38, 040 01 Košice,
e-mail: [email protected], [email protected] |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
