Zákon o informáciach je téma mnohých diskusiií, polemík, pre radových občanov, ktorí nie sú zbehlí v legislatíve, aj často akousi neznámou výhodou, s ktorou dokážu pracovať až časom. Slogan "Čo nie je tajné, je verejné" nadobudol zákonnú platnosť, ale na jej prax sa názory rôznia aj medzi vrcholnými predstaviteľmi samosprávnych a štátosprávnych orgánov. Aj z tohto dôvodu usporiadal Komunikačný dom pre novinárov tlačový brífing, na ktorý pozval aj zástupcov tvorby spomínaného zákona, NR SR a zástupcov magistrátu, ktorí majú praktické skúsenosti s poskytovaním informácií.
Mgr. Tomáš Kechnec a Vladimír Pirošík, ktorí hovorili o vzniku a uplatňovaní zákona v praxi, zároveň informovali, že na internetových stránkach www.infozakon.sk je možnosť preštudovania si zákona, rád na jeho konkrétne uplatnenie a zároveň touto formou poskytujú službu, kde sa môžu užívatelia internetu dopytovať na konkrétne problémy spojené s témou. Odpovede je možné získať cez e-mail. Modelové riešenia niektorých konkrétnych problémov sú potom opäť uvedené na stránkach.
Za Mestský magistrát Košice podal informáciu o svojej činnosti pán Peter Hrmo. Aj podľa jeho tvrdení sa obavy zo záplavy zvedavých čakateľov na odpovede nenaplnili. Od začiatku roka do 25. 1. 2001 magistrát poskytol touto formou 65 informácií. Z toho požadovateľmi boli 6 krát média, 49 krát fyzické osoby a 10 krát právnické osoby. Osemkrát infromovali poštou, 40 krát osobne s odovzdaním informácie v písomnej forme, 17 krát informovali telefonicky. Otázky sa zvyčajne týkali dražby majetku mesta, všeobecne záväzných nariadení a ekonomických problémov. Podľa prezentovaných informácií - ak magistrát nedisponuje s informáciou, ktorú žiadateľ požaduje, odporučí mu, kam sa má obrátiť.
Zaujímavo vyznela otázka, či môže žiadateľ pýtať informáciu, komu boli pridelené obecné byty. Mgr. Tomáš Kamenec v tejto súvislostí informoval, že takáto špecifická požiadavka môže proti sebe stavať Zákon o informáciach a právo na ochranu súkromia. V tomto prípade vidí schodnú cestu v tom, že by magistrát podal informácie so zoznamom mien, ale bez adries užívateľov obecných bytov.
Pokiaľ Vám magistrát vydá informácie v písomnej forme, tak, že používa kopírku, účtuje si za jeden papier 5 Sk. K problematike poplatkov sa vyjadrila aj prítomná poslankyňa NR SR Katarína Čižmáriková: "Vláda 20. decembra prijala uznesenie, ktoré ukladá ministrom, prednostom okresných i krajských úradov i a ostatným orgánom štátnej správy rozpracovať návrh opatrení na praktickú realizáciu uplatnenia zákona o informáciách. Samozrejme, medzi tým boli vianoce, štyri dni sa nerobilo a spomínan orgány mali za úlohu vyhotoviť návrh opatrení do 31. decembra. Teda, ak sa niekedy v praxi stretnete s tým, že tento návrh opatrení nemajú, tak sa nečuduje. Musím však vzdať poklonu pani ministerke financií, ktorá mala úlohu vydať všeobecne záväzný právny predpis, včítane podrobností o uhradení nákladov za sprístupnenie informácií. Bol tam termín do 30. decembra a bola frajerka, pretože do 30. decembra to stihlo výjsť aj v zbierke zákonov."
Žiadateľ o informácie i tak platí na rôznych miestach iné poplatky. Za jeden papier z kopírky doli doteraz zaznamenané rozdiely od 0,80 Sk až po takmer 17,00 Sk.
Zaujímalo nás, ako je to v prípade, ak žiadateľ chce informáciu v čase, kedy nemá príslušný úrad svoje úradné hodiny. Odpovedal Mgr. Tomáš Kamenec:
"Ja si myslím, že odvolávanie sa na úradné hodiny nie je dobrý názor. Viem, že úrad musí byť nejako organizovaný a napríklad v Českej republike uviedla televízia Nova veľkú kauzu v súvislosti s úradnými hodinami, kde odhalili, že úradné hodiny nie sú stanovené žiadnym predpisom, úrady to majú len tak z tradície. Aj unás táto tradícia pretrváva možno päťdesiat rokov. Ak však postupujem podľa zákona, tak ako občan si tam mám právo vydupať informácie aj mimo úradných hodín. Viem, že zároveň zvediem ohromný súboj s týmito úradníkmi a viem, že nie je vždy dobré si to s nimi rozhádzať. Nezdá sa mi zlé, ak sú stanovené hodiny pre ústne poskytovanie informácií, aby to nejakým spôsobom fungovalo. Tieto úradné hodiny by však mali byť postavené tak, aby občanovi vyhovovali. Pokiaľ budú v pondelok medzi 9,00 a 11,00, vtedy to nemusí byť dobré pre 90 percent občanov. Zo strany úradov je to zase také jemné obchádzanie zákona. Ide o vykonávanie práv, ale nie spôsobom, ktoré umožňujú ich uplatneniu zo strany občanov. Sú aj možnosti žiadať telefonicky o informáciu a tam nie sú nijaké úradné hodiny. Je možné žiadať aj faxom a elektronickou poštou. Podateľňa funguje stále."
Čo v prípade, ak požadujete informáciu, ktorú potrebujete promptne?
"Je tam 10 dňová lehota. Ak je to informácia, ktorú môže dostať ihneď, asi sa žiadajúcemu bude snažiť každá rozumná obec vyhovieť. Žiadajúci je predsa ich človek, potencionálny volič a platiteľ daní. Ak sa to technicky nebude dať zvládnuť, musí sa uplatniť 10 dňová lehota. Ak by človek nijako požadovanú informáciu neobdržal, môže postupovať v zmysle zákona. Má právo sa sťažovať listom, prípadne podať podnet na prokuratúru. Zákon 211 novelizoval Zákon o priestupkoch a zaviedol novú skutkovú podstatu priestupku za nepodanie informácie. Ak príde k porušeniu ustanovenia zákona, konkrétna osoba, ktorá to spôsobila, môže byť postihnutá za priestupok. To prejednávajú okresné úrady na návrh žiadateľa. Ten napíše: kto je, čo a kedy sa stalo, kto je podľa neho zodpovedný. Sankcia je potom zosobnená príslušnému úradníkovi. Pokuta môže byť až 50 tisíc Sk, dokonca aj zákaz činnosti.
V súvisloti s tlačovým brífingom sa prezentoval aj Komunikačný dom. Táto mimovládna organizácia si kladie za cieľ okrem iného aj rozvoj demokratických foriem informovanosti a komunikácie. Každá mimovládna organizácia potrebuje na svoju činnosť finančné krytie. Práve ono môže dať ľuďom slobodu v rozhodovaní a postupoch uplatňovania ideí, alebo ich názorovo modifkovať podľa želaní určitých záujmových skupín.
V tejto súvislosti sme za Komunikačný dom oslovili Mgr. Kristínu Budaiovú, aby poukázala na ekonomickú podporu ich projektu. Uviedla: "Tento projekt je zrealizovaný vďaka grantu, máme niekoľkých donorov. Je to Nadácia pre podporu občianskych aktivít, potom je to Nadácia Ekopolis a Nadácia ETP. "
Takáto odpoveď by mohla byť znakom názorovej nezávislosti, avšak viditeľná spolupráca so samosprávou mesta na úrovni kancelárie primátora nás doviedla k otázke, nakoľko vedenie Košíc participuje na týchto aktivitách. Mgr. Budaiová uviedla:
"V podstate je to spoločný projekt s mestským magistrátom. Mestský magistrát sa zaviazal prispením čiastky 100 tisíc korún nefinančnou formou - v rámci prenájmu priestorov. My sme komunikovali s pánom námestníkom Filasom, ale myslím si, že máme dobrú skúsenosť v rámci spolupráce a je to na dobrej ceste."
Ostáva teda vyčkať, ako ukáže čas. Či má záujem a nakoľko dokáže magistrát a kancelária primátora účelovo ovplyvňovať Komunikačný dom a nakoľko bude Komunikačný dom skutočne mimovládnou organizáciou, teda nezávislou aj od predstaviteľov mestskej samosprávy, de facto vlády mesta.
(26. 1. 2001)
Slavomír Szabó
[email protected] |
tlačiareň
|