Jedným z najprínosnejších opatrení vládneho návrhu zákona o obaloch je zámer zaviesť povinnosť zálohovať aj najrozšírenejšie jednorazové obaly nápojov a stanoviť vysokú mieru ich recyklácie. Schválenie tohto opatrenia v zákone o obaloch podporuje Spoločnosť priateľov Zeme spolu s ďalšími takmer 40 ekologickými mimovládnymi organizáciami, Asociáciou spotrebiteľských subjektov Slovenska (zastrešujúcu 27 spotrebiteľských subjektov), agentúra Terč – ochrana spotrebiteľa, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu.
Dôvodmi pre takýto krok sú jeho prínosy
- Nepriamo sa tým podporia opakovane používané obaly nápojov, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu a lacnejšie pre spotrebiteľov. Rôznymi opatreniami podporuje opakovane používané obaly väčšina európskych štátov napr. - Dánsko, Fínsko, Nórsko, Belgicko, Švédsko, Nemecko, Portugalsko, Česká rep.
- Prínos pre životné prostredie: zber a recyklácia 80% odpadov z jednorazových PET a sklenených fľiaš zníži spotrebu prírodných zdrojov, zníži množstvo odpadov o cca 35 000 – 40 000 ton... Obnovíme tým “obehové hospodárstvo” (takmer všetky obaly sa vyzbierajú a opätovne využijú) v sektore, ktorý desiatky rokov opätovne používal obaly, čím minimalizoval množstvo odpadov a šetril životné prostredie. Ak už veľkí výrobcovia nápojov zvýšili v posledných rokoch množstvo odpadov prechodom na jednorazové obaly, mali by sa im stanoviť obdobné podmienky ekologickej zodpovednosti ako u opakovane používaných.
- Odstránia diskrimináciu vratných opakovane používaných fľiaš – vyrovnajú sa podmienky na trhu pre nápojové obaly. Výrobcovia nápojov v opakovane používaných fľašiach zbierajú vďaka zálohe späť 96-99% týchto obalov (zálohový zber je najúčinnejším spomedzi všetkých systémov zberu). Vratné opakovane používané obaly tak majú v cene aj ekologickú zodpovednosť (starostlivosť o 96-99% svojich obalov), nevratné jednorazové obaly nápojov nemajú v cene starostlivosť o obal po použití. Odvoz a zneškodnenie odpadov z jednorazových nápojových obalov musia platiť občania (a často aj obce). To sú nerovné, diskriminačné podmienky na trhu voči ekologickejším “opakovane používaným” obalom.
- Vo svete rastie počet štátov, ktoré zálohujú jednorazové obaly nápojov a vyžadujú vysokú mieru ich recyklácie: Švédsko (pre PET fľaše a hliníkové plechovky a vyžaduje ich 90% recykláciu), Fínsko, Nórsko, Dánsko, 13 štátov USA, 8 kanadských provincií, Izrael, v súčasnosti ich zavádza Nemecko.
- Prínos pre obce: zníži obciam náklady a starosti súvisiace so skládkovaním / spaľovaním nevytriedeného odpadu a likvidáciou čiernych skládok. Zálohy a 80% miera recyklácie zabezpečia, že o väčšinu nápojových obalov sa budú starať výrobcovia a dovozcovia, nie občania a obce.
- Prínos pre občanov: Ušetria i občania – na poplatkoch za odvoz a zneškodňovanie odpadov. Drvivá väčšina nevratných nápojových obalov teraz končí v zmiešanom domovom odpade. Zrovnoprávnenie opakovane používaných a jednorazových obalov podporí pre spotrebiteľov lacnejšie vratné obaly. Zvýšenie ich podielu pomôže úspore finančných prostriedkov spotrebiteľov (cena vratných obalov od 0,20 Sk do niekoľkých desiatok halierov; cena jednorazových fliaš 2,70 Sk – 6 Sk).
- Zníženie tvorby divokých skládok odpadov: Mnoho nápojov sa konzumuje mimo domova a ich obaly sa stávajú často základom divokých skládok odpadov. Avšak v prípade ekonomickej motivácie – dostatočne vysokej zálohy – sa sotva nájde niekto, kto by obal zálohovaný napr. 5 korunami vyhodil do prírody. A ak to aj výnimočne niekto urobí, sociálne slabší občania ich veľmi rýchlo vyzbierajú.
Príklady prínosu zálohovania jednorazových nápojových obalov z rôznych štátov U.S.A.
Ako to funguje:
Zálohovanie jednorazových obalov nápojov funguje podobne ako zálohovanie opakovane používaných (OP) fľiaš, s tým rozdielom že jednorazové obaly už nie je možné vymyť a opakovane použiť, ale putujú na recykláciu. V malých a stredne veľkých obchodoch sa vykupujú “manuálne” tak ako OP fľaše a ukladajú sa do vriec / nádob na to určených. V supermarketoch je lacnejší a efektívnejší výkup pomocou automatov, ktoré sami triedia tieto fľaše, stáčajú ich, dokážu rozlíšiť typ fľaše, ktorý sa zálohuje a ktorý nie, vedú evidenciu. Z výkupu ich odoberá pravidelne (tak často aby nedošlo k žiadnemu “hromadeniu fľiaš”) zvozové vozidlo spoločnosti, ktorá je poverená zberom a zabezpečením recyklácie zálohovaných jednorazových obalov. V rámci nej funguje niekde aj tzv. “vyrovnávacie centrum”. Ak majú povinnosť vykúpiť jednorazové obaly nápojov všetky obchody, ktoré ich predávajú, budú vznikať isté rozdiely vo vyplatených a prijatých zálohách. Úlohou vyrovnávacieho centra je vyrovnať obchodníkom tieto rozdiely.
Priemyselné združenie Slicpen a zástupca Coca Coly nehovoria pravdu
V posledných dňoch prezentovalo priemyselné zruženie Slicpen a zástupcovia Coca Coly v médiách a listoch poslancom Národnej rady SR viacero nepravdivých tvrdení. Dovolíme si niektoré z nich uviesť na pravú mieru:
1. Slicpen: “Ak zavedieme zálohy na jednorazové obaly nápojov, zaplavia nás jednorazové fľaše zo zahraničia, kde zálohy na tieto fľaše nemajú”.
Skutočnosť: Jednorazové obaly sa po použití stávajú odpadom a pre ich dovoz je potrebné získať potrebné dokumenty pripúšťajúce dovoz odpadov. Už týmto nástrojom kontroly je možné zabrániť dovozu odpadov z obalov. Ïalšou formou, ktorú používajú v škandinávskych štátoch, je zavedenie označenia (napr. formou úpravy čiarového kódu) pre zálohované obaly uvádzané na trh v danom štáte. Obaly z okolitých štátov budú mať iné označenia čiarových kódov, pomocou ktorých budú ľahko a rýchlo rozlíšiteľné zálohované obaly zo Slovenska a zahraničia, ktoré sa odmietnu vykúpiť. Dôkazom, že po zavedení zálohového systému pre jednorazové obaly nenastane žiaden nekontrolovaný dovoz plastových fľiaš, sú aj európske štáty, ktoré už roky realizujú tento systém.
2. Slicpen: “V liste poslancom Národnej rady SR uviedli “Experimenty so zálohovaním jednorazovo použiteľných obalov skončili vo väčšine prípadov v krajinách, kde sa ho pokúsili zaviesť, neúspechom (napr. Rakúsko, Nemecko).”
Skutočnosť: Rakúsko ani Nemecko nikdy neexperimentovali so zavedením záloh na jednorazové obaly a žiadna krajina nikdy nezrušila zálohový systém na jednorazové obaly. Nemecko práve v najbližších mesiacoch zavádza zálohy na jednorazové obaly. Krajiny, ktoré zaviedli zálohy pre jednorazové obaly nápojov, s ním majú dobré skúsenosti, hlavne v oblasti znižovania odpadov a divokých skládok. Spoločnosť Coca Cola, ktorej zástupca rozdáva listy s takýmito tvrdeniami, to pravdepodobne dobre vie, pretože táto spoločnosť pôsobí aj v štátoch so zálohovým systémom jednorazových obalov.
3. Slicpen: Zálohový systém pre jednorazové obaly bude drahý”.
Systém navrhovaný Slicpenom by zabezpečil recykláciu pre obaly z plastov 18% (ich návrh), nápojových PET obalov cca 20-30%. Podobne by aj pre sklelené fľaše zabezpečil len nižšiu mieru recyklácie než zálohový systém. Čo však z väčšinou týchto odpadov? Náklady na zálohový systém jednorazových obalov sú cca 1 Sk na fľašu, alebo ešte menej. Ak niektorým veľkým nápojovým spoločnostiam nerobilo problém zdvihnúť spotrebiteľské ceny o niekoľko Sk na 1 obal (od 2,70 do 6 Sk), nemôže pre ne byť problémom 1 Sk. O ekonomickej prijateľnosti tohto opatrenia svedčí aj vyjadrenie viceprezidenta Coca – Cola New England po zavedení zákona o povinnej zálohe v štáte Massachusetts, USA: ”Naše ceny pred zákonom a po ňom sú približne rovnaké” (Boston Globe).
12.6. 2002
Ladislav Hegyi
koordinátor Spoločnosti priateľov Zeme
Túto tlačovú správu nám zaslala:
Spoločnosť priateľov Zeme
pošt. adresa: P.O.BOX H-39, 040 01 Košice
kanc.Alžbetina 53, Košice, tel./fax: 055 / 677 1 677
e-mail: [email protected], www.cassovia.sk/spz |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
