R. Bauer: Iniaciatíva regiónov je legitímna, treba však zvážiť všetky dôsledky
@ Aktuálne -> Verejná správa
Mar 10 2005 - 09:30 GMT
|
(Košický samosprávny kraj – tlačová správa) - Niektorí poslanci NR SR začali vyvíjať iniciatívu smerujúcu k zmene územnosprávneho členenia a vytvoreniu nových samostatných krajov. Osamostatnením historických regiónov, ktoré sú v súčasnosti súčasťou Košického a Prešovského samosprávneho kraja by mali na východnom Slovensku vzniknúť dve nové župy – spišská a zemplínska. V tejto súvislosti sme oslovili Rudolfa Bauera, predsedu Košického samosprávneho kraja.
Pán predseda, ako vnímate myšlienku opätovne zmeniť územnosprávne členenie?
Myslím si, že takéto aktivity sú legitímne a prirodzené. Územnosprávne členenie Slovenska, postavené na princípe historických regiónov, by bolo ideálnym riešením, ktoré som vždy podporoval. Poslanci sa však v Národnej rade SR pri hlasovaní o počte krajov v roku 1996 priklonili k ôsmym krajom a tak zostáva otázka, či je vhodné v takom krátkom čase opäť meniť hranice krajov. Nie sme predsa takí bohatí, aby sme podobné vážne zmeny vykonávali len tri roky po reforme verejnej správy. Ak už má k zmenám dôjsť, som za systémové riešenie, ktoré by efektívne riešilo otázku celého územia Slovenska a nie iba Spiša a Zemplína.
Nesúvisia aktivity poslancov zmeniť súčasné hranice samosprávnych celkov aj s blížiacimi sa voľbami?
Je pravdou, že podobné iniciatívy majú vždy aj politický rozmer, najmä v čase, kedy sa už rozbiehajú prípravy na regionálne voľby. Ale považujem za dobré a vítam snahu občanov Spiša a Zemplína dávať aj takouto formou vedieť o svojich potrebách, požiadavkách a názoroch.
Znamenal by vznik nových krajov aj ekonomický prínos?
Z dlhodobého hľadiska pravdepodobne áno, pretože veci verejné sa lepšie a efektívnejšie spravujú v prirodzenom regióne, kde majú ľudia oveľa užší vzťah k zvoleným orgánom a inštitúciám. Z krátkodobého hľadiska by však jednorazové náklady pri takejto zmene a ďalšej delimitácii majetku znamenali veľké zaťaženie štátneho rozpočtu. To by bolo možno vhodnejšie „odložiť“ na neskôr, keď nebude štátny rozpočet taký napätý, ako teraz.
Mali by zmeny vplyv aj na pozíciu Slovenska vo vzťahu k Európskej únii?
Programovacie obdobie na čerpanie prostriedkov z povstupových fondov berie do úvahy kraje, ktoré na Slovensku existujú v súčasnosti. Aj príprava ďalšieho programovacieho obdobia na roky 2007 až 2013 vychádza zo súčasného stavu hraníc samosprávnych krajov. Preto by zmeny v územnosprávnom členení mohli výrazne skomplikovať vyjednávania pre ďalšie obdobie. Navyše, na európskej úrovni trvá schvaľovací proces pomerne dlho, bol by to teda istý problém, ktorý by sa mohol nepriaznivo prejaviť pri čerpaní prostriedkov z fondov EÚ.
Aký je Váš osobný názor na vhodný časový horizont prehodnotenia regionálnych hraníc?
Myslím si, že po štyroch rokoch je ešte príliš skoro meniť samosprávne celky. Vhodný časový rámec by som videl po troch volebných obdobiach, kedy bude priestor na dostatočné zhodnotenie prínosu regionálnej samosprávy a zváženie dôsledkov zmeny modelu hraníc v budúcnosti. Okrem toho, práve v tom období bude štartovať v EÚ aj ďalšie sedemročné programovacie obdobie.
Aký dlhý čas by bol potrebný pre vznik nových krajov?
Z hľadiska legislatívy ide vcelku o jednoduchý a časovo nenáročný proces. Oveľa náročnejšie je samotné vykonanie zákona, príprava nových úradov, prevody majetku a budovanie mechanizmov na nových úradoch. Okrem toho, samotný zákon sa dotkne desiatok ďalších platných zákonov, ktoré by sa museli meniť. To všetko si vyžaduje čas a nemalé finančné prostriedky.
Text: ¼ubomír Lehotský
Domovské stránky Úradu KSK |
tlačiareň
|
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
