 Pod vedením námestníka primátora Košíc Jozefa Filasa sa v utotok predpoludním na Magistráte mesta Košice uskutočnil pracovný seminár k niektorým problémom spolužitia s rómskou menšinou v meste.
Pozvanie prijali predstavitelia podnikov a inštitúcií, ktoré zabezpečujú dodávku rozhodujúcich médií pre domácnosti - poverený riaditeľ Bytového podniku mesta Košice Marián Varga, riaditeľ Tepelného hospodárstva Zoltán Bartoš, riaditeľ divízie obchodu a marketingu Východoslovenskej energetiky, a.s. Gabriel Homolya, technický námestník košického odštepného závodu Východoslovenských vodární a kanalizácií Anton Paľko. S príspevkami vystúpili aj zástupcovia štátnej správy - radca prednostu krajského úradu pre rómsku komunitu Tibor Železník, prednosta OÚ Košice IV. Vladimír Janočko, zástupca prednostu OÚ Košice II. Štefan Kandráč, prednosta miestneho úradu MČ Lunik IX Anton Koleno a ďalší.
Ako vo vstupnom príhovore uviedol námestník primátora Jozef Filas, v Košiciach je takmer päťtisíc obecných bytov, značnú časť z nich obývajú sociálne odkázaní, neprispôsobiví občania, prevažne Rómovia. Len v mestskej časti Lunik IX, kde je asi 690 obecných bytov, sú dlhy na nájomnom v celkovej výške 59 miliónov korún, za rok 2001 vzrástla výška dlhov o 17 miliónov korún.
Najzákladnejšie podmienky bývania, voda, teplo, plyn, idú na ťarchu mesta prostredníctvom Bytového podniku mesta Košice. Celkovo je v meste dlh na nájomnom a službách spojených s bývaním vo výške 135 miliónov korún, s ročným prírastkom 23 miliónov korún. Značná časť dlhov je z dôvodu nesolventnosti nájomníkov nedobytná. Uvedené dlhy sa prenášahjú na správcu (BPMK), na distribútorov médií (TEHO, VVaK, VSE). Dostávajú do problémov chod týchto spoločností, čo v konečnom dôsledku ohrozí dodávky médií plošne pre celé mesto, včítane tých, ktorí riadne plnia svoje záväzky.
Keďže niektorí z dodávateľov energií sú tesne po privatizácii, niektorých tento proces čaká, u všetkých sa vynorí problém, či sa privatizované spoločnosti budú správať „sociálne“, alebo preváži ekonomický moment s ďalekosiahlymi dôsledkami. “Vie si niekto predstaviť život niekoľkotisícového sídliska Lunik IX s vysokou koncentráciou obyvateľov bez vody, tepla, elektriny?“ položil otázku námestník Jozef Filas. Vysoké nedoplatky však hovoria o reálnej hrozbe takéhoto stavu. „Lunik IX je samostatná mestská čast. V súčasnosti je tu neprehľadná, situácia, z pohľadu formálne - právneho minimálne diskutabilná. Momentálne nie sú známky na stabilitu tejto samosprávy v najbližších rokoch. Existujú ďalšie rizikové lokality: Golianova, Demeter, Herlianska, Vodárenská. Veľmi ťažko sa hľadajú formy a metódy na nastolenie právneho stavu s predpokladom stabilizácie.“
Východiská z tejto situácie možno zhrnúť do niekoľkých bodov.
1. Obce a mestá samé osebe nie sú schopné riešiť tieto problémy systémovo bez masívnej účasti štátu v oblasti legislatívnej, finančnej, organizačnej tak, aby sa vytvorili podmienky, rámec, s výhľadom do budúcnosti s potenciálnym prísľubom postupného zlepšenia situácie.
2. Rôzne programy s relatívne väčšími finančnými prostriedkami prostredníctvom mimovládnych organizácií sa ukázali neefektívne, len prísna kontrola každej vloženej koruny na konkrétny účel môže priniesť výsledky.
3. Je potrebné plošne využívať inštitút osobitného príjemcu, keď sociálne dávky budú čiastočne smerované pre správcov bytového fondu, dodávateľov médií a ďalšie služby spojené s bývaním. Zároveň to zúži priestor pre úžernícke skupiny, ktoré významne parazitujú na tejto sociálnej vrstve a zároveň ju demoralizujú.
4. Legitímne sú úvahy o degresívnosti výšky detských prídavkov v tom zmysle, aby tieto dávky neboli rozhodujúcim zdrojom príjmov a zároveň motívom na početnosť detí.
5. Programy na zamestnanosť. Aj tí, ktorí v tejto sociálnej skupine majú záujem pracovať a mali v predchádzajúcich rokoch stále zamestnanie, po čase prepadajú do stavu letargie, beznádeje. Je to demotivujúci, demoralizujúci prvok. Strácajú sa základné návyky usporiadaného, systematického vzťahu k práci, hodnotám, okolitej spoločnosti. Peniaze nie sú za prácu, ale preto, že niekto iný (štát, obec) sa akosi postará. V prípade mesta ale už nie je z čoho.
6. Systémové a systematické podchytenie detí v oblasti základnej hygienickej osvety, vzdelania, záujmov počas aj mimo školy.
7. Komunikácia s touto komunitou nemôže byť jednosmerná, typu „dajte, postarajte sa“. Je potrebný priestor na spoluúčasť na začiatku s jej postupným rozširovaním. Nehovoriť o integrácii s „väčšinovou“ spoločnosťou. Ide o spôsob komunikácie, nájdenia spoločných styčných bodov, uvedomenia si možností a hodnôt, práv a zodpovednosti.
Zástupcovia všetkých podnikov i inštitúcií sa zhodli hlavne na potrebe začať koordinovane využívať inštitút osobitného príjemcu. Jeho fungovaniu nebráni žiadne legislatívne obmedzenie, nie je potrebný písomný súhlas jednotlivca. Dodávatelia médií si však musia byť vedomí skutočnosti, že ani takýmto spôsobom sa nedostanú k úplnej sume, ale len jej čiastke, pretože v zmysle zákona o sociálnej pomoci a Ústavy SR nesmie byť ohrozená výživa občana, najmä ak v okruhu spoločne posudzovaných sú aj maloleté deti. „Ïalšou komplikáciou v prípade Lunika IX je aj skutočnosť, že v jednej domácnosti na L IX býva viac rodín, pričom nájomnú zmluvu má na predmetný byt len jedna. U koho teda pristúpiť ku zrážkam zo sociálnej dávky?“ položil v diskusii otázku zástupca prednostu OÚ Košice II. Štefan Kandráč, ktorý má skúsenosti z pilotného projektu, ktorý využíva inštitút osobitného príjemcu na Luniku IX.
Pracovný seminár k niektorým problémom spolužitia s rómskou menšinou v meste Košice bol prvý v takom rozsahu a podľa slov všetkých zúčastnených je prínosom už samotné jeho zorganizovanie. Mesto Košice si je vedomé nutnosti koordinovať spoločný postup a riešenie vysoko aktuálnej problematiky. V prípade neriešenia totiž hrozí sociálnym výbuchom v relatívne krátkom čase. Je a bude to výzva pre činných v takzvanej veľkej i komunálnej politike.
K vystúpeniam predstaviteľov jednotlivých podnikov sa ešte vrátime.
Tlačovú správu nám zaslala:
Zuzana Bobriková, hovorkyňa Magistrátu mesta Košice
18. júna 2002 |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
