Vedenie samosprávnych krajov je znepokojené nedostatočným splácaním dlhovej zaťaženosti organizácií, ktoré majú prejsť zo štátnej správy pod úrady vyšších územných celkov. Týka sa to organizácií viacerých odborov, avšak tento problém je najvypuklejší v oblasti školstva.
Riaditelia úradov samosprávnych krajov napriek rozličnej politickej orientácii začali vo veci postupovať spoločne, koordinovane. Dôkazom toho je aj ich stredňajšie stretnutie ako i stretnutie vedúcich odborov v úrade Košického samosprávneho kraja. Rokujúci boli z úradov z Košíc, Prešova, Nitry, Bratislavy, Banskej Bystrice a Trenčína.
Na záverečnej besede s novinármi však chýbala riaditeľka Košického samosprávneho kraja Ing. Rozália Múdra. Dôvodom bola jej nevoľnosť a odvoz k lekárovi, takže slova sa ujal riaditeľ Úradu Prešovského samosprávneho kraja Alexander Ernst. Ako zdôraznil, neprezentoval problémy svojho regiónu, ale všetkých.
V resumé stretnutia rezonovalo niekoľko závažných bodov. „Žiadame, aby v súvislosti s regionálnym rozvojom a zabezpečím potrieb regionálnych samosprávnych krajov, o adekvátne zastúpenie v orgánoch rozhodujúcich vo schvaľovaní projektov realizovaných prostredníctvom predvstupových fondov a v budúcnosti štrukturálnych fondov Európskej únie,“ uviedol Alexander Ernst, čo by sme do neúradnej a nediplomatickej reči mohli uviesť ako žiadosť, aby sa konečne o praktickej pomoci regiónom nerozhodovalo štátnymi úradníkmi v Bratislave, ale mohli sa k tomu vyjadriť aj ľudia, čo v týchto regiónoch bývajú.
„Opakovanie žiadame ministerstvo financií o návrh na zúčtovanie všetkých vyčlenených prostriedkov v objeme 465 miliónov Sk,“ znie ďalší bod z daného resumé. Keď vznikali samosprávne kraje, dialo sa tak na základe potreby decentralizácie štátnej moci a vyčlenené boli presné finančné prostriedky. Ich brzdenie je teda málo pochopiteľné. „Zatiaľ princíp samosprávnosti nebol dodržaný. Samosprávne kraje sú zatiaľ napojené ako rozpočtové organizácie štátu,“ povedal Alexander Ernst.
Zaujímavo vyznela aj informácia, že samosprávne kraje žiadajú vládu, aby pri tvorbe rozpočtu na rok 2003 boli zohľadnené aj potreby regionálneho rozvoja. Projekty regionálneho rozvoja patria medzi základné povinnosti úradov samosprávnych krajov a sú dané legislatívou. Ak ich jednotlivé samosprávne úrady nebudú realizovať, nebudú plniť svoju činnosť, účel a prejaví sa to hlavne na kvalite života obyvateľov jednotlivých regiónov. Problém opäť ostáva v polohe, ako sa k problému postaví centrálna štátna moc v Bratislave. „Žiadame aj preto, aby sme už v roku 2003 nemuseli zatvárať zariadenia, ktoré by sme mali riadiť,“ dodal Alexander Ernst.
Situácia dospela do bodu, kedy z Košíc ide k predsedom všetkých samosprávnych krajov výzva, aby zvolali rokovanie všetkých poslancov všetkých vyšších územných celkov a dohodli sa na koordinácii krokov, ktoré majú de facto viesť i k naplneniu programového vyhlásenia súčasnej vlády. Chcú tak urobiť ešte pred voľbami.
Na Slovensku máme 401 poslancov samosprávnych krajov. Je to nová politická sila, ktorá môže podľa jednotlivých krajov postupovať izolovane, ale i spoločne voči štátnym orgánom za naplnenie svojich legislatívou daných požiadaviek. Pripomeňme, že nespokojnosť trvá od prvých chvíľ zriadenia vyšších územných celkov. Najskôr začali krajské úrady štátnej správy rýchlo prevádzať majetok pod jednotlivé ministerstvá. Ako príklad v Košiciach možno uviesť Župný dom, alebo v rámci Košického samosprávneho kraja Spišský hrad. Potom, čo sa stenčil prevádzaný majetok, mal štát vyrovnať všetky pozdåžnosti organizácií, ktoré spod štátnej správy majú prejsť pod vyššie územné celky. Podľa slov prítomných regionálnych politikov sa toto neplní a len v oblasti školstva môžu dlhy údajne narásť aj do výšky jednej miliardy. Má to zaplatiť štát, pretože od 1. septembra sa školské brány otvoria, ale už prevedené pod nových zriaďovateľov. Dlhy sa však neznižujú, nelikvidujú, nespokojnosť narastá, pretože je na čase zaoberať sa delimitačnými protokolmi.
Samosprávne kraje dostali zodpovednosť, mali dostať aj moc. Keď však nedôjde k likvidácii starých dlhov a napåňaniu programov regionálneho rozvoja, rysuje sa ďalší slovenský konflikt. Pritom jednotný postup samosprávnych orgánov vyšších územných celkov politickým subjektom súčasnej vlády isto neprospeje.
20-6-2002-4
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
