/ Priatelia Zeme – SPZ – tlačová správa/ – Množstvo odpadov z nápojových PET obalov na Slovensku od roku 2000 do roku 2004 narástlo zo 7- na 12-tisíc ton. V „starých“ štátoch EÚ narástol objem odpadov z obalov od roku 1997 do roku 2000 o 7 percent. V súčasnosti sú z trhu umelo vytláčané ekologickejšie vratné opakovane používané obaly jednorazovými, ktoré sú pre životné prostredie škodlivejšie.
Do diskusie o probléme odpadov z obalov prispieva aj najnovšia štúdia Mesy 10 o systémoch zberu a recyklácie PET obalov. Štúdia podľa Priateľov Zeme – SPZ obsahuje vážne chyby. „Započítala len výdavky, nie príjmy systému, čo výrazne deformuje výsledky v neprospech zálohovania. Analýza ignoruje najväčší príjem a zdroj financovania zálohovania - zálohy za fľaše, ktoré si spotrebitelia nevyberú. Práve tie využívajú všetky zálohujúce krajiny na svete pre spolufinancovanie zálohovania a recyklácie nápojových obalov,“ upozorňuje predseda Priateľov Zeme – SPZ Ladislav Hegyi.
Vďaka nevybratým zálohám je potom zálohovanie niekedy lacnejšie ako triedený zber nápojových obalov. Príkladom je Švédsko, kde sa za zálohovanie PET obalov pripočíta do ceny nápoja 1,1 eurocent. V Belgicku stojí triedený zber PET obalov podporovaný “zeleným bodom” 1,3 eurocenta, v Nemecku stál 5 eurcentov na jeden kus obalu. Všade vo svete výsledky z praxe dokazujú približne rovnaké náklady oboch systémov, no zálohovanie nápojových obalov má väčší ekologický prínos. Štúdia Mesy 10 poukazuje na 5-násobne vyššie náklady na zálohovanie. V záveroch však ignoruje vlastný údaj, že v porovnaní s triedeným zberom má zálohovanie až
9-násobne vyššie príjmy.
Priatelia Zeme - SPZ tiež poukazujú na to, že štúdia počíta s drahými technickými zariadeniam – čističkami, ktoré by zálohovanie značne predražili. Zariadenia tohto typu však v skutočnosti zálohovanie vôbec nepoužíva. Štúdia tiež kalkuluje s väčšími počtami zberných centier než je reálne a zaužívané vo svete. Ak by boli údaje o ich potrebnom počte pravdivé, šlo by v prípade Slovenska o svetový rekord”. Konštatuje totiž, že ich potrebujeme pätnásť, pričom však neporovnateľne väčšiemu Švédsku stačí jedno a Nórsku štyri. Štúdia Počíta s osobitnou dopravou pre zvoz zálohovaných obalov, namiesto využitia existujúcej infraštruktúry, tak ako je to bežné v zálohujúcich štátoch. Odôvodňuje to nepravdivými tvrdeniami o hygienických obmedzeniach zálohového systému, ktoré však Úrad verejného zdravotníctva poprel.
„Štúdia sa díva na ekonomiku výlučne z pohľadu priemyslu nápojov a obchodu, chýba ekonomický pohľad zo strany obcí, občanov či správy národných parkov. Chýba napríklad výpočet nákladov na čistenie prostredia od pohodených obalov, ktoré sú do veľkej miery tvorené práve nápojovými obalmi,“ dodáva L. Hegyi.
Štúdia Mesy 10 uvádza, že cena za zálohovanie jedného obalu predstavuje 2,84 Sk a 0,57 Sk za triedený zber PET obalov. Po oprave najhrubších chýb štúdie, na ktoré upozorňujú Priatelia Zeme, je však zrejmé, že náklady sú pri zálohovaní aj triedení približne rovnaké: niekoľko desiatok halierov na jeden kus obalu. Environmentálny prínos je však v prípade zálohovania vyšší.
Slová Priateľov Zeme – SPZ o chybách štúdie potvrdzuje aj riaditeľ významnej nemeckej environmentálnej organizácie Deutsche Umwelthilfe, Jürgen Resch, ktorý je odborným poradcom ministerstva životného prostredia v Nemecku.
Problém zálohovania obalov a ďalšie opatrenia pre znižovanie vzniku odpadov sa vzhľadom na rastúce množstvo odpadov z obalov stáva čoraz naliehavejším aj v EÚ. Ich nárast zaznamenali od roku 1997 do roku 2001 až v desiatich z pätnástich „starých” členských štátov EÚ. Celkový nárast v EÚ predstavoval len v tomto období 7 percent. Podľa Európskej environmentálnej agentúry trend nárastu pokračuje a od roku 2000 do 2008 môže v štátoch niekdajšej európskej pätnástky predstavovať až 18 percent, teda 77 mil. ton ročne. Nárast je menší napríklad v štátoch s konkrétnymi, účinnými opatreniami pre prevenciu a opakované používanie obaly. Najhoršia je situácia vo Francúzsku, ktoré nadnárodných nápojárskych korporácií zvyknú uvádzať ako vzor nakladania s odpadmi s obalov. Existuje tu len podpora triedeného zberu formou „zeleného bodu”. Dôsledkom je najvyššia produkcia odpadov z obalov v „starých“ štátoch EÚ. K pochmúrnym prognózam ďalšieho nárastu odpadov nemusí nevyhnutne dôjsť, záleží na tom aké efektívne nástroje členské štáty použijú.
„V prípade nezavedenia zálohovania nápojových jednorazových obalov a ďalších opatrení na prevenciu vzniku odpadov bude naše životné prostredie znečisťované o desaťtisíce kusov väčším množstvom odpadov z nápojových obalov. Hrozí, že ekologickejšie opakovane používané obaly postupne vymiznú takmer úplne, azda s výnimkou piva. Bude to znamenať aj nárast nákladov občanov na obalov, keďže jednorazové sú zväčša drahšie. Obce budú mať zbytočne zvýšené náklady na odpadové hospodárstvo a napriek miernemu rozvoju triedeného zberu sa celková záťaž prírody a prostredia ľudí zvýši,“ uzatvára L. Hegyi.
Priatelia Zeme – SPZ konštatujú, že je na vláde a ministerstvách, či budú vyžadovať pravdivé údaje a opravenie hrubých chýb štúdie Mesy 10, aby sa rozhodli na základe objektívnych odborných podkladov. Organizácia štúdiu pripomienkovala a upozornila na jej hrubé odborné chyby, ktoré však Mesa 10 neopravila.
Podpora opakovane používaných nápojových obalov v Európe
Skúsenosti s nemeckým zálohovaním jednorazových obalov
Juergen Resch, Deutsche Umwelthilfe Bratislava 2. jún 2005
Prečo podporovať opakovane používané systémy ?
Opakovane používané systémy sú ekologicky výhodné v porovnaní s jednorazovými obalmi, najmä aj porovnávame nie len obaly, ale obalové systémy.
Opakovane používané systémy sú symbolom regionálnej ekonomickej slučky a znižovania odpadov.
1. Pozitívne ekologické účinky:
• Zníženie materiálovej spotreby
• Radikálne zníženie skládkovania odpadu
• Zníženie znečistenia ovzdušia a vôd
• Zníženie spotreby energie
• Zníženie množstva voľne pohodených odpadov v prostredí, objemu nelegálnych skládok
• Zníženie príspevku ku klimatickým zmenám
• Zníženie letného smogu
2. Pozitívne sociálno ekonomické účinky
• Systémy opakovaného používania vyžadujú viac pracujúcich
• Dvojitý úžitok pre vládu: viac zamestnaných ľudí znamená viac príjmov z platenia daní a menej vyčerpávania prostriedkov na sociálne dávky
• Podpora regionálnej kruhovej ekonomiky a malých a stredných podnikov
Situácia v rôznych európskych krajinách:
V súčasnosti existujú 3 typy podpory opakovane používaných nápojových obalov v Európe:
1. Krajiny ako Fínsko, Nemecko, Švédsko, Dánsko, Nórsko, Island a Holandsko, kde systémy opakovaného používania existujú pre všetky druhy nápojov a maloobchodné kanály.
2. Krajiny ako Belgicko a Rakúsko, kde sa opakované používanie drží len v niektorých oblastiach produktov, zväčša v sýtených nápojoch alebo víne.
3. Krajiny ako Veľká Británia, Francúzsko, Írsko, Grécko, Portugalsko, Taliansko, Španiellsko, kde systémy opakovaného používania takmer vymyzli z trhu a pokrývajú menej než 5% trhu. Ostali len v zopár systémoch, používaných pre hotely, reštaurácie a pohostintsvá.
V Rakúsku bol vývoj podobný ako v Nemecku: Miera opakovaného používania obalov pre vody padla zo 78% v r. 1994 dole na 49% v r. 2003.
V súčasnosti aj Švajčiarsko a Rakúsko zvažujú zálohovanie pre problémy s voľne pohodenými odpadmi a znižovaním miery recyklácie PET obalov.
(Citácia z „Oberösterreichische Nachrichten“, 26.03.2005:
„Dnes keď idete po ulici myslíte menej na jar než na zálohovanie jednorazových obalov, ktoré v Nemecku už uplatňujú. Tí ľudia ktorí sú zodpovednýí za tieto divoké skládky by zato mali aspoň platiť“.
Vo Švajčiarsku minimálna miera recyklácie pre PET 76% krátkodobo padla v r. 2002 a 2003, miera opakovaného používania sa tiež znížila. Preto BUWAL Švajčiarsko zvažuje zavedenie zálohovania PET obalov.
Portugalsko: Napriek niektorým pôvodným legislatívnym zámerom postupne, aj zavinením “Zeleného bodu” rapídne klesá podiel vratných opakovane používaných obalov. Od r. 1992 do r. 2000 podiel opakovane používaných obalov pre nealko nápoje klesol zo 66 na 31%. Od r. 1996 do r. 2002 podiel opakovane používaných obalov pre prírodné a minerálne vody klesol z 28,8% na nízkych 14,9%. (zdroj: Quercus, Portuguese situation on reusable packaging – 12.2003).
Zálohovacie systémy fungujú dobre v Nórsku, Fínsku, Švédsku, Dánsku, Estónsku (od januára 2005). Situácia v Škandinávskych krajinách je jasná, nie sú tam žiadne principiálne problémy z implementáciou zálohovania.
Aktuálna situácia v Nemecku
V posledných rokoch stovky akcií boli na súd proti zálohovani jednorazových obalov, niektoré z nich na úrovni EÚ. Ale žiadna z nich nebola úspešná. Súd EÚ potvrdil zhodu zálohovania s právom.
Od 28 mája tretia novela Nariadenia o obaloch vstúpila do platnosti. Predtým EÚ overila a potvrdila legislatívu a zálohovanie.
Nemecké Nariadenie o obaloch existuje od r. 1991. Jeden z cieľov nariadenia je chrániť systémy opakovaného používania. Lobbisti jednorazových obalov to ignorovali, tak klasla miera opakovaného používania zo 72% in 1991 na 61% v r. 2002 (v r. 2002 spadla o 7,3%!).
Následne bolo ohrozených mnoho z 200.000 pracovných miest v oblasti systémov opakovaného používania nápojových obalov.
Mýty a klamstvá povedané o zálohovaní v Nemecku
Klamstvo č. 1: “Zálohovanie ničí pracovné miesta”
Podrobná analýza nákladov pre jednorazové a opakovane používané obaly medzi plničmi a maloobchodnámi spoločnosťami preukázala:
• Vratné opakovane používané obaly sú výnosnejšie pre plničov.
• V kontraste s tým, jednorazové obaly poskytujú väčšie výhody pre obchodníkov znižujúc ich manipulačné náklady.
• Potreba pracovných síl je omnoho väčšia u systémov opakovane používaných obalov ako u produkcie jednorazových.
• Nápoje, najrelevantnejší produkt pre opätovné používanie, sú klasické regionálne produkty vyrobené v blízkosti trhu a sú distribuované zväčša na krátke vzdialenosti. S výnimkou vína, všetky nápoje sú spotrebované z viac než 90% v krajine kde boli vyrobené.
• Systémy opakovaného používania podporujú malé a stredné podniky kvôli štrukturálnym výhodám
• Náklady na systém opakovane používaných sklených obalov pozostávajú z približne 50% na ľudskej pracovnej sile a iba cca 20% nákladov na obalovom materiály. Veľká časť z nákladov na obal v systéme opakovaného používania sú spojené s jednorazovými uzávermi a etiketami.
• V kontraste s tým viac ako 50% z nákladov na jednorazové obaly sú spojené s obalovým materiálom.
• (Opakovane používané sklené obaly dokážu súťažiť v lacnosti z jednorazovými obalovými systémami).
• Podpora pre opakovane používané obaly spôsobí zaručene množstvo pracovných miest stratených v priemysle produkujúcom obaly. Pretože racionalizácia je extrémne vysoká v tomto priemysle, pracovné miesta stratené v priemysle produkujúcom obaly budú viac než kompenzované novými pracovnými miestami v plniacih závodoch a vnútri distribúcie / redistribúcie reťazca systému opätovného používania.
Klamstvo č. 2:“Zálohovanie je drahé”:
Ak sa pozeráme na náklady, mali by sme sa tiež pozerať aj na vytvorenú kvalitu. Ak analyzujeme náklady a úžitok, zálohový systém je je viac efektívny.
Každý spôsob zberu odpadu je spojený s nákladmi. Niektoré systémy zálohovania jednorazových obalov by sa mohli javiť nákladnými, ale starostlivé skúmanie zálohových systémov vo svete jasne ukazuje, že čisté náklady (celkové náklady na chod systému mínus výnosy ako nevyžiadané zálohy a predaj surovín) na 1 ks obalu môžu byť nízke (v €c):
Alberta 0.4, Britská Kolumbia 0.5, Fínsko 1.0, Švédsko 1.1, Saskatchewan 1.4 cent
Porovnajme si to teraz z nákladmi na podporu triedeného zberu systémom “Zeleného bodu”:
• Fost Plus (Belgicko) vyžaduje nasledovné náklady: 0.2 EuroCent pre plechovky a 1.35 pre PET obaly.
• V nemeckom systéme podpory triedeného zberu (Zelený bod) - DSD systém, náklady priemyslu na 1ks obalu sú: 0.9 Euro¬Cent pre oceľové plechovky, 1.1 pre hliníkové plechovky, 2.1 pre sklené fľaše a 5 pore PET obaly.
Klamstvo č. 3: “Zálohovanie spôsobilo zníženie predaja”
Sú dve dôležité dôvody pre túto zlú interpretáciu: po prvé, mnoho piva v plechovkách bolo predávaných za veľmi nízke ceny na konci roku 2002. Mnoho ľudí nakúpilo veľké množstvo ktoré postačovalo aj na niekoľko týždňov (zálohovanie začalo 1.1.2003). Okrem toho, v rok (leto) 2002) bolo extrémne teplé, čo spôsobilo zvýšenú konzumáciu nápojov než v normálnom roku (lete).
Bolo jasné, že aj pre tieto dôvody budú čísla o predaji nápojov v r. 2003 (zavedenie zálohovania) nižšie než rok predtým. Ale nemôžme viniť zálohovanie zo zodpovednosti za počasie. Akokoľvek: všetci plniči predávajúci v opakovane používaných obaloch zaznamenali významný nárast v r. 2003.
Pozitívne účinky zálohovania jednorazových obalov v Nemecku:
1. Stabilizácia systémov opakovaného používania: Miera opakovaného používania sa zvýšila o viac než 20% po zavedení zálohovania (Source: GfK)
• Pivo: zo 70% v 12/2002 na 92,3% v r. 2003, dodnes je miera opakovaného používania konštantne vyše 90%
• Nealko nápoje : zo 49% v r. 2002 na 74,1% v 2003 (58% v prvých 3 mesiacoch r. 2005, stále omnoho vyššia miera opakovaného požívania nez v r. 2002)
• Vody: z 67%v r. 2002 na 78,7% v r. 2003
• Porovnanie z nápojmi bez zálohovania ako napríklad džúsy: okolo 17% v oboch rokoch.
2. Pozitívne ekonomické účinky v oblasti systémov opakovaného používania
• Zamestnanosť : pozitívny účinok na tvorbu pracovných miest bolo bola evidovaná v nemeckom priemysle opätovného plnenia nápojov v r. 2003 v dôsledku zavedenia zálohovania jednorazových obalov v Nemecku a následnej podpory znovu napåňania.
• 259 z 1.056 člensých spoločností Nemeckej Asociácie voľkoobchodníkov s nápojmi zamestnávali nových ľudí ako dôsledok zavedenia zálohovania 1. jan. 1, 2003 in Germany. Oznámili 883 nových pracovníkov ako výsledok v projekcie najmenej 4.100 nových pracovných miest pre nápojový veľkoobchodný priemysel. [1].
• 95 spoločností z Nemeckej Aliancia Opätovného napåňania boli náhodne dotázaný ohľadom vývoja pracovných miest po zavedení zálohovania jednorazových obalov. Výsledok – vytvorených 1.451 nových pracovných miest. Projekcia pre všetkých členov Aliancia Opätovného napåňania – zložený z pivovarníctva, minerálnych zdrojov, nápojových veľkoobchodníkov a maloobchodu s nápojmi – výsledkom je plus cca 14.400 pracovných miest pre priemysel [2].
• 14.000 spoločností z viac než 200.000 pracovnými miest je priamo spojených s produkciou, plnením, distribúciou a predajom opakovane používaných nápojových obalov.
• 14.400 nových pracovných miest pre priemysel opakovane používaných nápojových obalov.
3. Ïalšie dôležité účinky:
• Voľne pohodené odpady
Pred zavedením zálohovania jednorazových obalov v Nemecku sa zahadzovalo okolo 1-2 miliardy nápojových obalov každý rok. Záver štúdie Witzenhausenského Inštitútu o voľne pohodených odpadoch v Nemecku ukázal že viac než každý piaty voľne zahodený odpad v prostredí je nápojový obal (20-25% z pohodených odpadov). V štandardných štúdiách “analýzy životného cyklu”(LCA) toto nie je zohľadnené. Avšak ľudisa považujú voľne pohodené odpady v prostredí za jeden z najdôležitejších indikátorov pre znečistenie životného prostredia.
• Účinok zálohovania v Nemecku – voľne pohodené nápojové obaly zmizli
• Vysoká miera návratnosti
Štúdie z Dánska ukázali nasledovné pozitívne účinky zálohovania:
o Miera návratnosti pre opakovane používané obaly: 98.5%;
o Miera návratnosti pre jednorazové obaly: 90% – to vytvára dobré podmienky pre vysokú mieru recyklácie
o Všetky vyzbierané obaly sú recyklované; (zdroj pre miery návratnosti: operátori systémov, Container Recycling Institute; údaje z r. 1997-2002)
Súhrn:
• Zálohovanie jednorazových nápojových obalov podporuje opakovane používané nápojové obaly
• Zálohovanie zosilňuje vysoko kvalitné recyklovanie jednorazových obalov
• Zálohovanie vytvára pracovné miesta: v systémoch opakovaného používania nápojových obalov a v recyklačných závodoch jednorazových obalov
• Zálohovanie je dobrý príspevok k prevencii odpadov
• Zálohovanie pracuje efektívne proti voľne pohodeným odpadom
• Zálohovanie pomáha identifikovať nelegálny dovoz
• Ale:
Zálohovanie je najefektívnejšie, ak zahàňa všetky druhy nápojových obalov bez výnimiek ako viacvrstvové nápojové “Tetra pak” obaly.
To má pozitívny účinok aj na recykláciu jednorazových obalov (kvalitatívny aj kvantitatívny). Nemecká cesta zatiaľ zhodnotila viacvrstvové nápojové Tetra pak obaly ako environmentálne výhodné, vytvárajúc mnoho problémov pre systém opakovaného používania.
Bratislava 2. jún 2005
Jürgen Resch
Deutsche Umwelthilfe e. V.
Fritz-Reichle-Ring 4
78315 Radolfzell, Nemecko
Tel.: +49 171 3649170
Fax: +49 7732 9995 77
Email: [email protected] |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
