(TASR) - Ústavný súd SR dnes verejne pojednával o spojenom návrhu dvoch skupín poslancov NR SR na posúdenie súladu zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Rozhodnutie možno očakávať 23. februára, na kedy predseda pléna ÚS Ján Mazák pojednávanie odročil.
Jedenásti ústavní sudcovia si dnes vypočuli argumentáciu oboch zástupcov navrhovateľov - predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR Jána Drgonca a poslankyne Kataríny Tóthovej i vicepremiéra Daniela Lipšica, ktorý zastupoval vládu ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Za Národnú radu neprišiel nikto.
Podľa Mazáka základnou otázkou, ktorá stojí pred Ústavným súdom, je, či tento zákon obstojí v teste princípov právneho štátu. "Je veľmi pravdepodobné, že 23. februára 2006 dokážeme v tejto veci rozhodnúť. Nejaký posun sa môže vyskytnúť, ale stav prípravy tejto kauzy je taký, že dovoľuje tento optimistický predpoklad," uviedol predseda ÚS po pojednávaní pred novinármi.
Drgonec spresnil, že skupina 31 poslancov, ktorú zastupuje, namieta porušenie ôsmich článkov Ústavy SR a spochybňuje takmer celý zákon o preukazovaní pôvodu majetku. "Jedným z veľmi dôležitých argumentov je tá skutočnosť, že zákon nad rámec ústavy vytvára ďalší dôvod zásahu do vlastníctva - odňatie majetku," uviedol na brífingu. Pripomenul aj nekorektný spôsob prerokovania návrhu zákona v parlamente.
Tóthová, zastupujúca skupinu 32 poslancov, už dnes očakávala verdikt súdu o neústavnosti zákona. Podľa jej názoru odročenie zapríčinilo iba v stredu doručené písomné stanovisko vlády. Táto skupina poslancov žiada vysloviť nesúlad s ústavou v piatich konkrétnych ustanoveniach zákona.
Podľa Drgonca problém, ktorý má riešiť zákon o preukazovaní pôvodu majetku, by bolo možné riešiť bez tejto právnej normy, keby konali prokurátori a polícia. "Preukazovať pôvod majetku je nutné, ale nie protiústavnými spôsobmi," dodala Tóthová.
Návrh zákona č. 335/2005 Z.z. o preukazovaní pôvodu majetku predložili do parlamentu poslanci Smeru Robert Fico, Robert Kaliňák a Róbert Madej. Má 11 paragrafov a NR SR ho schválila 23. júna 2005. Do platnosti vstúpil 1. septembra. Časť zákonodarcov ho vzápätí napadla na Ústavnom súde. Ten 6. októbra pozastavil účinnosť zákona s odôvodnením, že jeho ďalšie uplatňovanie by mohlo ohroziť základné práva a slobody. Konkrétne by to bol zásah do základných práv podľa článku 19 a článku 20 Ústavy SR aj so spätnou účinnosťou, pretože citovaný zákon neobsahuje žiadne časovo prechodné ustanovenia. Uvedené ústavné články garantujú ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, pred neoprávneným zhromažďovaním údajov a zaručujú právo vlastniť a užívať majetok. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
