Svetové prírodné a kultúrne dedičstvo je pojem, ktorý vznikol v roku 1972 pod záštitou spoločnosti UNESCO. Ak štát vlastní lokalitu, alebo objekt, ktorý získa tento stupeň uznania, je to vec jeho medzinárodnej spoločenskej prestíže a zodpovednosť zároveň. V súčasnosti sa takto chránené lokality a objekty nachádzajú v 120 štátoch sveta.
Napriek spomínanému počtu nie je jednoduché získať požadovaný stupeň ochrany celosvetového záujmu. Medzi podmienky, ktoré je nutné splniť, patrí jedninečnosť chráneného územia, alebo objektu. To znamená, že môže byť jediné svojho druhu. Druhou podmienkou je zachovalosť chráneného prostredia alebo objektu a treťou podmienkou sú garancie štátu, že o dedičstvo bude dbať tak, aby sa jeho celistvosť zachovala pre ďalšie generácie. Dodržiavanie týchto podmienok je vecou medzinárodnej kontroly spoločnosti UNESCO.
Bez nadneseného pátosu možno tvrdiť, že Slovensko bolo poctené, keď v roku 1995 bol Slovenský kras zapísaný do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO spolu s Aggtelekským krasom, ktorý sa nachádza na území Maďarska, ako jednotná morfologická súčasť chráneného územia.
Napriek spomínaným podmienkam však v posledných mesiacoch možno pozorovať evidetné snahy o rozšírenie možností ťažby vápenca v tomto prostredí. Ide predovšetkým o aktivity spoločností Carmeuse a Betox, ktoré sa zameriavajú na ťažbu a spracovanie spomínanej suroviny.
Konkrétne od novembra 2000 do marca 2001 bolo podaných 6 návrhov smerujúcich k otváraniu nových a rozširovaniu už existujúcich lomov.
Z toho dôvodu občianske združenie Sosna v spolupráci s jaskyniarskym klubom Drienka iniciovali stretnutie s predstaviteľmi Ministerstva životného prostredia Maďarskej republiky, riaditeľom Národného parku Aggtelek, Riaditeľom Chráneného krajinného územia Slovenský kras, zástupcami okresných úradov Košice a Rožňava, aby sa dohodli na postupe, ktorým možno zabrániť aktivitám ťažobných firiem.
Problematickým sa v tomto smere ukazuje predovšetkým postoj Banského úradu v Spišskej Novej Vsi a i Ministersta hospodárstva SR. Ide o to, že spoločnosti Carmeuse a Betox majú záujem o vznik tzv. chránených ložiskových území. Takéto územie je definované ako priestor chránený tak, aby sa nemohlo znemožniť budúce dobýjanie. Teda ide o prvý krok. Potom nasleduje žiadosť o začatie ťažby. K obom krokom sa v danom prípade okrem Banského úradu v Spišskej Novej Vsi musia vyjadriť príslušní odborníci z Okresného úradu v Rožňave a Okresného úradu v Košiciach. Stanoviská okresných úradov boli zatiaľ jednotné - odmietavé.
Podľa vyjadrenia právnika Sosny - Jozefa Šuchtu, aby vec nebola úplne jednoduchá, problematika prerástla do návrhu na zmenu legislatívy, ktorú pripravilo Ministerstvo hospodárstva SR. Ide konkrétne o doplnenie Zákona č. 44/1988 (tzv. banský zákon) v znení Zákona č. 498/1991. Podľa nového návrhu by už stanovisko odborov životného prostredia okresných úradov nebolo nutné ani v prípade zriadenia chráneného ložiskového územia, ani v prípade povolenia na ťažbu. Stačilo by rozhodnutie príslušného banského úradu. A ten má záujem ťažiť. Daný návrh zákona bol už predložený na rokovanie Národnej rade SR v novembri 2000, ale neprešiel vďaka nízkej účasti poslancov. Ïalšie rokovanie a schvaľovanie možno očakávať v najbližšom čase.
Pretože ide o výrazné zasahovanie do súčasných kompetencií Ministerstva životného prostredia SR, občianske združenie Sosna zaslalo list ministrovi životného prostredia László Miklósovi, v ktorom ho upozorňujú na uvedené skutočnosti.
Minister Miklós už v minulosti prezentoval názor, že Slovenský kras ako súčasť Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva si na Slovensku zaslúži vyšší stupeň ochrany a mal by tu vzniknúť národný park. Doposiaľ sa však nestalo.
Ako uviedol predseda Správnej rady občianskeho združenia Sosna - Štefan Szabó, je to len hra o čas. Vzniká niekoľko možností. Banský úrad si počká na zmenu legislatívy, nebude musieť žiadať žiaden súhlas a začne sa ťažiť. Ak však zákon neprejde, vec to vyrieši. Ako ďalšie opatrenie možno považovať vyhlásenie Národného parku Slovenský kras. Ak však do vyhlásenia národného parku spoločnosti Betox a Carmeuse dosiahnu vznik chránených ložiskových území, sú možné výnimky ochrany a ťažba by opäť začala. Preto ochranári vydia východisko v urýchlenom vyhlásení Slovenského krasu za národný park ešte pred vyhlásením chránených ložiskových území a zamietnutie zákona, ktorý by záujmy banských loby staval nad kompetencie Ministerstva životného prostredia SR.
Svetové prírodné a kultúrne dedičstvo je v totmo prípade vecou dvoch štátov. Štefan Szabó doslova uviedol: "Akýkoľvek zásah na slovenskej alebo maďarskej strane by poškodil územie ako celok. Pokiaľ by ťažobné aktivity poškodili slovenskú stranu krasu a bol by vyňatý zo zoznamu svetového dedičstva, rovnako by bol vyradený aj maďarský Aggtelek, pretože boli prijaté ako jeden celok."
Nárast napätia medzi Slovenskom a Maďarskom môže mať nedozierne následky. Svetové dedičstvo je vec prestíže a pýchy, čo v tomto prípade vedia viac využiť naši južní susedia. Stačí si pozrieť, ako je rozvinutý turizmus u nás a doslova pár krokov za hranicou v Aggteleku. Zbavenia štatútu, ktorý cezhraničnému územiu udelilo UNESCO, je de facto medzinárodný škandál, rovnajúci sa ničeniu sôch s rovnakou ochranou v Afganistáne.
Ako uviedol speleológ Gabriel Lešinský, len na Jasovskej planice sa nachádza 115 krasových lokalít, z čoho je 66 jaskýň a priepastí. Na základe sledovania vodných ciest jaskyniari usudzujú, že sa v danej oblasti nachádza obrovský jaskynný systém, ktorý doposiaľ na svoj objav čaká. Podobne aj jaskyňa Krásnohorská i Gombasecká jaskyňa boli objavené prostredníctvom vodných ciest. Lokalita Slovenského krasu je tiež známa veľkým množstvom nálezov osídlenia pravekým človekom, pričom všetky náleziská ešte neboli dostatočne prebádané. Rovnako sú tu náleziská, ktoré sa týkajú keltského osídlenia až po stredovek.
Ornitológ Samuel Pačenoský uviedol, že v oblasti sa nachádza množstvo ohrozených druhov vtáctva, okrem iného aj orol kráľovský, orol krikľavý a bocian čierny. Pri Hrhovských rybníkoch žijú volavky poplavé a kaňa močiarna. A ohrozené sú aj rybníky. Už 70 percent ich prírodného porastu zaniklo v dôsledku chemických postredkov. I to by malo vyriešiť vyhlásenie Národného parku Slovenský kras.
Svet si naše prírodné dedičstvo všimol. A slovenské kompetentné orgány?
(3. 4. 2001)
Slavomír Szabó |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
