1.8. – 31. 8. 2002
Slovenské technické múzeum
Emanuele Ventanni vo svojom surrealistickom (nadrealistickom) smerovaní kladie dôraz na okamihy vnímania svojich vnútorných túžob, želaní, či očakávaní. Akcentuje príjemnú vyzývavosť, nie chorobnú chlípnosť, ktorá preniká našim vnútrom, aby nás vzapätí opustila. Takto vyvierajú z håbky i odchádzajú pocity zo skrytých zákutí vlastného "ja".
Autor putuje v myšlienkach, nádejach, želaniach, víziách, vychutnávajúc tie odkazy a pocity, ktoré v snoch, fantázii, nádeji umelecky stvárňuje a prenáša do reality.
Vďaka žene, ktorá je v umelcovych i našich očakávaniach priateľkou, matkou, milenkou, sa otvárajú vo Ventanniho tvorbe hlboké horizonty nadrealistických úvah o jej vlastnostiach, vyjadrených v snívaní, pokušení, zúfalstve a láske, obklopujúce každé ľudské bytie.
Z definovanej línie vyvierajú jednofarebné pocity v postavách, ktoré objasňujú dej stvárnenej životnej prózy. Často sú to scény a ukážky lásky svätej a lásky svetskej. Ventanni odkrýva v pretransformovanom vlastnom videní svojej postavy, v ktorých je pohyb vyjadrení technikou "úvahy námetu". Dej stvárneného ukazuje ďalšiu tvár tela, výzoru, pociťovaného, ale aj reakcie, pocity, nálady a myšlienky, ktoré závratne rýchlo unikajú do vnútra každého do jeho vlastného bytia i súkromia.
Juraj Žadanský
Emanuele Ventanni, rodák z Umbertide, začal už v detstve maľovať postavy a krajiny, ktoré mali bezprostredný vzťah k antike. Absolvoval štúdium v Sansepolcrovom inštitúte umenia v Perugii (L´Instituto d´ Arte di Sansepolcra) a začal sa venovať maliarstvu a sochárstvu.
V rokoch 1981 - 1983 uskutočnil prvé dve samostatné výstavy vo Výstavnom centre komplexu San Frančesko v Montone (Centro espositivo del Complesso di San Francesco) a v Poradnej mestskej sále v Cittá di Castello (Sala Consiglisre del Comune).
Milovníci umenia obdivujú jeho keramický panel Vo veľkom ohni v Čestnej sále (Sala d´Onore) v Mestskom kultúrnom centre (Centro culturale del Comune) v Umbertide (1985), reštauráciu stropu kostola Svätej Márie Gogne v Norci (1994), veľkolepú prácu
Renesancia (Rinascimento), v ktorej konfrontuje s dnešným umením videnie reálneho alebo neskutočného. Umelec sa aj po niekoľkých rokoch vracia k tej istej téme, ktorá v ňom vzbudzuje nové pokušenia a ponúka nové riešenia, akoby druhotné variácie svojho vnútorného videnia.
Od maľby postupne prechádza ku keramike, sgrafitu a sochárstvu. V rokoch 1997 vytvoril tri veľké maľby (200x300cm) na strop Obchodného štúdia v Umbertide (Commerciale E.DA.CO.). Zúčastnil sa veľkých prehliadok umenia v Rocca Paolina v Perugii a na veľkom umeleckom stretnutí, ktoré uskutočnil Carlo Ponti pod názvom Myšlienka umenia (Il Pensiero dell´Arte. Vytvára aj veľký keramický panel zobrazujúci Madonu s dieťaťom na námestí Piazza del Duomo di Porto San Ruffino v Ríme.
V roku 2001 vytvoril veľkú fresku s námetom Releis Coutry House v rodnom mestečku Umbertide, ktorá je odrazom jeho vízií, snov, sprítomňujúcich minulosť a súčasnosť v sfére neskutočného, v emotívne citlivej atmosfére aktov ženských postáv. Prezentoval sa aj na Fiere d´arte v Padovej, ale aj na rôznych prestížnych festivaloch umenia v Miláne, Ríme, Benátkach, Nizze a Lyone.
Výstava v spolupráci s autorom na Slovensko prichádza po prvýkrát a realizuje sa vo Vlastivednom múzeu v Trebišove, Galérii umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi, Slovenskom technickom múzeu v Košiciach a Šarišskom múzeu v Bardejove. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
