Amrich * Jurín * Lipkovič * Prokop
@ Kultúra -> Výstavy
Jul 14 2003 - 09:56 GMT
|
3. 7. - 31. 8. 2003
Múzeum Vojtecha Löfflera
Výsledkom snahy Múzea Vojtecha Löfflera pripomenúť si desiate výročie založenia múzea – galérie, je spoločný výstavný projekt štyroch košických výtvarníkov. Myšlienka kolektívnej výstavy Jozefa Amricha, Ondreja Jurína, Petra Lipkoviča a Zbyňka Prokopa nevznikla samozrejme len z toho popudu a ich výber nebol zďaleka náhodný. Je pravdou, že sporadicky vytvárali výtvarné zoskupenia a ich kontakty sa datujú do doby spred viac ako dvadsiatich rokov, ale tieto aktivity mali väčšinou krátkodobý charakter.
Spája ich hlavne generačná spriaznenosť a osud, ktorý ich prinútil prežiť mladosť v orwelovských osemdesiatych rokoch vtedajšej československej totalitnej minulosti. V tom čase sa ale podieľali na formovaní neoficiálnej výtvarnej scény na východnom Slovensku. Ïalším aspektom výberu týchto výtvarníkov bolo, že patrili k akýmsi pilierom výstavných projektov múzea v časoch začiatkov a jeho profilácie na priestor prezentácie súčasného umenia. Medzitým sa tu vystriedalo mnoho umelcov často už zvučných mien; múzeum získalo svoju tvár a miesto v kontexte inštitúcií venujúcich sa náročnej plavbe proti strednému prúdu výstavnej doby. Tu nemožno nespomenúť prácu bývalého kurátora múzea – Vladimíra Beskida. Bol to práve on, ktorý pred rokmi odprezentoval tvorbu spomínaných výtvarníkov. Rovnako ako toto múzeum aj oni ostali verní svojmu výtvarnému programu a naďalej tvoria v intenciách aktuálnej výtvarnej reči, čím vyčnievajú zo širokého radu priemeru umeleckej produkcie v našom meste ako aj celom regióne.
Jozef Amrich (1960) sa predstavuje troma cyklami, založenými na kresliarskom základe zväčša prevedenými v médiu temperovej maľby. Amrich programovo už niekoľko rokov rozvíja témy zakotvené v jeho súkromnej mytológii s bohatou zásobárňou symbolov a znakov. V poslednom čase často zámerne koketuje aj s banálnymi motívmi stojacimi na tenkom ľade gýčovitých klišé. Autor ich však jednoznačne posúva do polohy ironizácie ich ikonografických typov. Významnou časťou jeho tvorby je aj experimentovanie s tvarmi vychádzajúcimi z „biologických“ predlôh značne poznamenaných jeho autorským rukopisom a hlavne tvorivým systémom, ktorý si počas svojej aktívnej práce vytvoril.
Doménou Ondreja Jurína (1956) je maľba. Vyjadruje sa pomocou tohto média a jeho tvorba je silne poznamenaná expresívnou, často živelnou kreativitou. Na výstave prezentuje svoje obrazy z posledného obdobia s dominantným motívom ľudskej tváre, často s tak trochu znepokujujúcim výrazom. Jeho tvorba nie je veľmi ovplyvnená akademickou skúsenosťou, čo len zvyšuje autenticitu a úprimnosť jeho maliarskej výpovede, rovnako aj fakt, že Jurín nanáša farby na svoje obrazy priamo rukami bez použitia štetca.
Ïalším členom kvarteta je Peter Lipkovič (1960). Jeho materiálová orientácia je od jeho spoločníkov odlišná. Nosným pilierom jeho tvorby je práca s hodvábnym papierom s citeľnou poetickou inšpiráciou. Vytvára tak objekty na osnove opakovania určitého rytmu farebnej a ornamentálnej modelácie s pretàhaním papiera.
Zbyněk Prokop (1962) sa na výstave so sériou najčerstvejších prác – maloformátovými akvarelmi. Prokop cieľavedome rozvíja témy vychádzajúce z jeho podvedomia poznamenané intelektuálnym zázemím. Ich farebnosť má funkciu znaku a svetlo len dotvára celkový pocitový charakter týchto prác. Určitými pandantmi k týmto akvarelom sú naopak rozmerné plátna z posledných rokov, kde v monumentálnej forme narába s podobnou duchovnou inšpiráciou v médiu maľby.
Peter Tajkov, kurátor výstavy |
tlačiareň
|
|
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané.
Viac informácií: [email protected]
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
