( Košický občiansky kruh - tlačová správa) -- Diskusné fórum (Košice, Reštaurácia Jalta, 18. apríla 2004) sa uskutočnilo pri príležitostí Medzinárodného dňa ochrany pamiatok. Na fóre sa zúčastnilo 28 občanov mesta, zástupcovia Krajského pamiatkového ústavu, zástupcovia mesta, poslanci mesta, podnikatelia, zástupcovia občianskych združení i samotných občanov. Cieľom fóra bolo definovať stav, stupeň i formy ochrany kultúrneho dedičstva v Košiciach. Pokúsili sme sa definovať perspektívu obnovy zdevastovaného historického dedičstva celého historického jadra, vzťah občanov košickej komunity k vlastnej histórii i možné riziká ohrozenia pamiatkovej zóny Košíc.
Účastníci diskusného fóra poukázali na viacero negatívnych vplyvov na kultúrne dedičstvo, ktoré v Košickom kraji patrí k najunikátnejším. Z viac ako 3000 objektov zapísaných do kultúrneho dedičstva Košického kraja je 540 objektov v historickom jadre mesta Košice. Toto unikátne kultúrne dedičstvo, ktoré od roku 1934 nerozšírilo svoju plochu ani o jeden meter štvorcový, je systematicky atakované nezáujmom občanov i vedením mesta o vlastné historické dedičstvo. Povrchné a často administratívne rozhodovanie ochrany historického jadra s rôznymi lobistickými komerčnými záujmami znižuje hodnotu prostredia, ktoré dýcha históriou a ktoré dáva príležitosť intenzívne vnímať kontext vlastnej existencie v historických súvislostiach a zároveň byť na svoju históriu i na svoju komunitu hrdý. Jednotliví diskutéri predniesli viacero kritických skúseností s ochranou kultúrneho dedičstva v týchto bodoch:
1. Územný rozvoj mesta v období socializmu bol postavený na postupnej devastácii kultúrneho dedičstva. Od toho sa odvíjala postupná izolácia historického jadra Košíc od ostatnej časti mesta s tvrdými izolovanými prvkami medzi historickým jadrom a Mestským parkom, južnej a západnej časti mesta prostredníctvom dopravných tepien s veľmi tvrdými prechodmi na obytné zóny sídliskového typu. Taktiež sú necitlivé zásahy do historického jadra (obchodné domy Dargov, Tesco, hotel Slovan a pod).
2. Nemáme vnútornú vzťah k minulosti, preto tápame, kde chceme byť v budúcnosti.
3. Pri obnove historického jadra sa nerešpektujú princípy ochrany kultúrneho dedičstva. Útvar Hlavného architekta mesta Košice neakceptuje odporúčania Pamiatkového úradu.
4. V historickom jadre rástli v 90. rokoch 20. storočia čierne stavby. Historické jadro mesta je znehodnocované, pešia zóna sa devastuje. Stredoveké domy slúžia pre obchodnú sieť nízkej hodnoty. Z Hlavnej ulice sa stal priestor pre masívny hluk.
5. Veľká byrokracia úradov obmedzuje pri obnove pamiatok tých, ktorí chcú postupovať pri obnove objektov transparentne a zákonne. Tí, ktorí stavajú na čierno sú vo výhode, nemusia znášať byrokraciu.
6. Základné funkčné členenie mesta má svoje pravidlá. Historické jadro Košíc je 5% z celého mesta. Toto územie by malo dýchať čistotou, eleganciou, pestrosťou, mal by to byť priestor pre stretávanie i bývanie ľudí. Táto historická časť by mala pozvoľne prechádzať do ostatnej časti mesta. Zvyšných 95% územia mesta by malo slúžiť na to, aby boli dokonalé služby pre občanov.
7. Neexistuje koncepcia osvety a výchovy k pamiatkam i k historickým hodnotám mesta. Je potrebné podchytiť verejnosť i majiteľov historických budov a pozvať ich na spoluprácu, pretože absentuje vzťah k historickým objektom. Ponúknuť im spoluprácu na obnove kultúrneho dedičstva. Ochrana kultúrneho dedičstva potrebuje pestovanie hodnôt partnerstiev medzi vlastníkmi historických budov, medzi jednotlivými zainteresovanými skupinami odbornej, laickej verejnosti i verejnej samosprávy.
8. V histórii mesta boli prísne zákony na dodržiavanie čistoty štýlu i architektúry, existovala intenzívna spolková činnosť na skrášľovanie miest. Toto sa po druhej svetovej vojne vytratilo. Keď mesto nemá dostatok kapacít, malo by využívať inštitúty, ktoré sa v meste tejto problematike venujú, napríklad Krajský pamiatkový ústav. Mesto potrebuje aktívny spoločenský dialóg, aby sme zhodnocovali to, čo máme vzácne.
9. Je nevyhnutná výchova detí k histórii mesta. Je potrebné pestovať vzťah občanov v hodnotám mesta, pretože mesto to sme my. Občania a všetky inštitúty fungujúce v meste by mali napomáhať tvoriť duch mesta, aby sa občan cítil príjemne. Ak sa budú cítiť príjemne Košičania, búdu sa cítiť aj návštevníci Košíc.
10. Je potrebné pestovať štýl v kultúre podnikania i bývania. Napríklad koncom 19. storočia mesto rozparcelovalo pozemky za výhodných podmienok pre mešťanov na výstavbu štýlových rodinných domčekov smerom na Čermeľ.
11. Je potrebné ponúkať pamiatkové objekty vášnivým zberateľom, umeleckým remeselníkom, aby vytvárali štýlové obchodné i výstavné priestory ako atrakcie, ktoré môžu vytvárať vzácnu atmosféru mesta.
12. Je potrebné vážne sa zamyslieť, či v ochrannom pásme pamiatkovej zóny budovať veľké obchodné strediská, ktoré potrebujú náročný dopravný systém.
13. Je potrebné pomôcť vytvoriť širokú koalíciu vlastníkov historických budov, ktorá sa môže uchádzať o spoločný program obnovy pamiatkovej rezervácie. Programy EÚ môžu byť tomu nápomocné. Bolo by adekvátne, aby sa mesto tejto iniciatívy chopilo. Taktiež by bolo vhodné, ak by sa mesto namiesto priemyselných a obchodných parkov venovalo ako priorite obnove pamiatkovej zóny, ktoré prinieslo množstvo pozitívnej energie do Košíc s vytvorením atmosféry moderného mesta s bohatou a neopakovateľnou kultúrou a históriou v spoločnej zjednotenej Európe. Potrebujeme zhodnocovať to, čo máme vzácne
Zapísal: Michal Kravčík, 18. apríla 2004.
12. stretnutie Košického občianskeho kruhu bude 26.4.2004 na tému „Čisté Košice do zjednotenej Európy“. |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
