Druhý deň osláv Dňa mesta Košice začal trocha netradične...
Tradičné remeslá
Keď sme prišli na ulicu Pri Miklušovej väznici, práve prebiehala ohnivá debata medzi remeselníkmi a predstaviteľmi mesta. Atmosféra skutočne ako na trhu. Vec sa mala tak, že remeselníci očakávali, že budú bližšie k Hlavnej ulici a na spomínanom mieste boli v danej chvíli akurát tak žiaci základných škôl, ktorí sa sem prišli pozrieť na remeselníkov ako lokálnu atrakciu. Naviac, košickí remeselníci ako stolár, hrnčiar, alebo kováč ani neprišli, ale ostali vo svojich obchodoch na blízkej Hrnčiarskej ulici.
Remeselníci sa hlasito snažili domôcť preloženia tejto niekoľkodňovej akcie na Alžbetinu ulicu, aby sa im predajom ich výrobkov vrátili náklady na cestu do Košíc a niečo zarobili.
„Berme to tak, ako to je. Vlani to bolo na Alžbetinej. Prekážali sme tam niekomu, alebo čo? Idem tu vyše tristo kilometrov a mám náklady tisíc päťsto korún na benzín. Vy mi poviete, ak sa vám to nepáči, otočte sa. Toto je jednanie ľudí? My sa tu všetci remeselníci poznáme a kdekoľvek ideme po Slovensku, idú nám v ústrety,“ reagoval na prejav riaditeľa mestského magistrátu Jána Kovalčina jeden z remeselníkov.
„Keď ste boli vlani na Alžbetinej, bolo to tak, lebo táto ulica nebola nedokončená. To sme postavili práve kvôli tomu, aby to bolo teritórium remeselníkov,“ odpovedal Ján Kovalčin, pričom ďalší z remeselníkov poznamenal: „Veď tam aspoň ľudia chodia, ale tu nechodia!“
Vtedy sa riaditeľ magistrátu ukázal ako skutočný organizačný stratég hodný svojej pozície v samospráve a povedal: „Ja sa postavím ku kostolu a ja ich budem tu hnať!“
To umeleckých remeselníkov stojacich na bočnej uličke odľahlej od rušného centra naozaj popudilo. Ïalší z remeselníkov sa aspoň pokúsil o zmier: „Keď sa dnes nezarobí, keby nám aspoň niekto prisľúbil, že sa to vyrieši...“
Debata nemala konštrukčný charakter, radní páni odtiahli z miesta, kde ostali nespokojní remeselníci, tiež zopár nič nechápajúcich detí a náhodných chodcov.
Oslovili sme viceprimátora mesta s otázkou, či tento problém budú riešiť, ak remeselníci argumentujú, že na tomto mieste budú stratoví. „Nie. Ja si myslím, že toto nie je absolútne prioritná otázka. Predsa všetky akcie, ktoré sú spojené s Dňom mesta, sú o niečom inom a každý tu ide na svoje podnikateľské riziko. Každý vedel dávno kam ide a za akých podmienok. Môžeme diskutovať o nejakom menšom miestnom vylepšení, alebo prispôsobení sa, ale tieto diskusie sú absolútne neproduktívne,“ povedal Jozef Filas. Umeleckí remeselníci však hovoria, že údajne ešte pred príchodom do Košíc dostali prísľub, že budú v bezprostredne v blízkosti centra. Uverili, nemali chuť si to ísť overiť na vlastné oči a náklady aj vyše tristo kilometrov cez republiku. Jednoducho nevedeli, kde ulica Pri Miklušovej väznici je a dúfali, že sa tadiaľ premelie veľa ľudí.
Opýtali sme viceprimátora Jozefa Filasa aj prečo neprišli známi košickí remeselníci, ktorí tento trh každoročne spestrovali. „Oni sú vo svojich sídlach na Hrnčiarskej ulici. Toto je zámer, aby sme Hrnčiarsku ulicu trocha oživili a dostali ju do povedomia ľudí.“
Po odchode magistrátnej suity sme oslovili košikára Petra Klimenta, ktorý prišiel ma trh tradičných remesiel z Banskej Bystrice: „Organizácia je veľmi zlá. Nijako nám nevychádzajú v ústrety. Minulého roku bolo na Alžbetinej ulici veľmi dobre, ľudia chodili, ale tu nemáte žiadnu návštevnosť. Prídu len školy, ktoré sú nahnané. Ale školák, ktorý tu príde povinne, nekúpi odo mňa nič. Ja som prišiel do Košíc cez dvestopäťdesiat kilometrov. Oni len potrebujú spropagovať túto ulicu. Ale my nebudeme pre Košice robiť experiment!“
Umeleckí remeselníci sa sťažovali aj na nestráženosť nového „trhoviska“ v noci. V jednému z tých, či prišli na túto akciu cez tristo kilometrov, vykradli v noci auto s tovarom. Predavač pečených klobás z Trebišova, ktorý za prenájom stánku a elektriny zaplatil päťtisíc korún, radšej ostal v stánku spať, keď videl, že to nie je strážené. I tak sa v noci o jednej zobudil, keď videl, že mu niekto podpaľuje stánok. Našťastie, prepálil mu len dieru do plachty a potom, keď zistil, že tam niekto spí, vyplašene utiekol.
Navštívili sme aj remeselníkov – Košičanov na Hrnčiarskej ulici. Bol som veľmi prekvapení, keď títo ľudia, ktorých roky poznám, ma prosili, aby som ich nemenoval, pretože oni musia s mestom vychádzať po dobrom. „Že ako sa prejavuje dnešný deň na tržbe? Nijako. Ale, pravda, už som tu mal viac návštevníkov. Najskôr tu prišla jedna školská trieda maloletých detí a potom akási skupina mentálne retardovaných pod odborným dohľadom. Na Alžbetinej to bolo dobre, ale trh by mal byť na Hlavnej ulici, ako napríklad cez Vianočné trhy.“
Zostava pri Miklušovej väznici ponúkala prútený tovar, tkané koberce, drevené vyrezávané sošky, ale predával sa tu aj alkohol, pečené klobásy...
Pri odchode z trhoviska sme sa ešte zastavili pri kostole, či riaditeľ magistrátu Ján Kovalčin splnil slovo a naháňa odtiaľ ľudí ku stánkom. Nestál tam.
Voľba študentského richtára
Popoludní sme sa zamerali na akciu Voľby študentského richtára. Tradične sa konala v altánku Mestského parku, kde sa zhromaždili študenti a žiaci predovšetkým zo škôl, ktorých kandidáti a kandidátky sa dostali až do finále. Niekedy je až zábavné pozorovať, ako to títo študenti berú vážne. Študentský a žiacky parlament de facto nemajú žiadne výhody, žiaden status školami akceptovaného orgánu s vplyvom na ich profiláciu, ale študenti sa o to aspoň snažia. V podstate dobrovoľne nahrádzajú to, čomu sa zvykne hovoriť osveta.
Prejavilo sa to aj vo volebných programoch, ktorými sa predstavovali. Ako takmer povinnú jazdu každý uviedol protidrogovú kampaň a enviromentálne aktivity. Ideológia od čias spred pätnástich rokov jednoducho nabrala iné rozmery. Našťastie apolitické.
Kultúrny program medzi jednotlivými predstaveniami si študenti zabezpečovali sami, najviac upútala show tae-kwon-do v podaní Star-clubu bojových umení z Centra voľného času Technik.
Spomedzi davu fandiacich voličov s transparentmi sme vytiahli Katku Džunkovú, študentskú richtárku, ktorá práve končila svoje funkčné obdobie a opýtali sa, o čom ten posledný rok jej života vlastne bol.
“Ten rok mi dal veľmi veľa. Je to úžasná škola života, na žiadnom inom mieste by som nebola prišla na to isté, čo som teraz našla. V júni som robila enviromentálny muzikál Huglili. Bol určený pre deti a o tom, že prírodu treba chrániť. Letné prázdniny som strávila písaním stanov pre žiacky parlament, ktorý som sa chystala založiť a na prípravu otázok do vedomostnej súťaže.
V septembri som robila akciu Bird watching. Bolo to na železničnej stanici a išlo o to, aby ľudia, ktorí cestujú vlakom, pozerali, určovali a monitorovali druhy vtákov. V októbri som založila žiacky parlament, obdobu študentského parlamentu, ale pre základné školy. Začali sme pracovať na zbierke na Holterov monitor a vyzbierali sme 150 tisíc. Zbierali sme v uliciach mesta a každý, kto prispel, dostal malé srdiečko, tie maľovali deti choré na srdce. Ten prístroj má pomáhať diagnostikovať srdcové choroby.
V decembri sme robili akciu Košické Vianoce, čiže prezentáciu mladých talentov. Rovnako aj predaj výrobkov, ktoré vyrobili žiaci a za získané peniaze sme si adoptovali muflóna v ZOO. V žiackom parlamente sme usporiadali aj súťaž Moje milé všeličo, tiež súťaž Kévedko, čiže Košický vedec. Bola to súťaž o meste Košice. Urobili sme aj akciu Štyri stromy – dve bránky. Na ihriskách, kde chýbajú bránky, sme vysadili po štyri stromy ako tyče bránok a bolo to super. Teraz sme robili semifinále na voľby študentského richtára a teraz tu máme finále,” vychàlila Katka Džunková.
Akcia trvala celé tri hodiny, o čo sa zaslúžili aj priame voľby v závere. Bolo šesť kandidátov a hlasy im dávala ako komisia so študentského a žiackeho parlamentu, tak aj všetci prítomní. Hlasy prítomných sa mali zrátať a potom určiť poradie kandidátov. Ten, kto ich získal najmenej mal dostať jeden bod, ten, kto ich získal najviac, mal získať šesť bodov. Tieto body sa mali prirátať k hlasom, ktoré udelia členovia komisie. Lenže nastal trapas. Pri sčítaní sa našlo veľa falošných a neplatných lístkov z radov prítomných. Toť naša budúca voličská základňa Slovenska. Komisia sa teda rozhodla hlasy prítomných neuznať, počítali sa iba hlasy komisie. Lenže ani tá sa nedohodla, pretože dve kandidátky získali rovnaký počet hlasov. Rozhodnúť teda opäť mali prítomní. Našťastie po troch hodinách už neprišlo na ďalšie hlasovanie, ale mali kričať. Najskôr predstavili jednu kandidátku - Evu, potom druhú - Tatianu. Úroveň decibelov bola pri Tatiane značne vyššia, takže jej víťazstvo, de facto vykričali.
Už tradične nová študentská richtárka získala zlatý prsteň s erbom mesta Košice, ktorý tentoraz odovzdal viceprimátor Jozef Filas.
Nová richtárka, Tatiana Klešíková študentka Gymnázia Šrobárova, sa vyobliekala do richtárskeho habitu a potom sme ju oslovili s otázkami, ako sa cíti a čo podnikne v najbližších dňoch: “Evka bola moja tajná favoritka, držala som jej palce. Vedela som, že ak nevyhrám ja, tak ona to určite zvládne. Teraz sa chcem, stretnúť s bývalou richtárkou Katkou a študentským parlamentom a začneme pracovať na mojom volebnom programe. Chcem rozšíriť študentské parlamenty, aby tam pracovali ľudia, ktorí tam chcú robiť. Mám tiež záujem o monitoring záujmov a problémov študentov na školách, protidrogová kampaň zábavnou formou, nielen formou nudnej besedy , ale robiť aj literárne a výtvarné výstavy ohľadom drog. Tiež mám vo svojom programe maľovanie študentských bilboardov a enviromentálnou tematikou. To by bolo finančne náročnejšie, ale verím, že sa nájdu nejakí sponzori.”
2. 5. 2002
Slavomír Szabó
Ïalší program osláv Dňa mesta Košice 2002
3. máj – piatok
09.00 – 18.00 h: Výstavy: Auto-moto-media a Cestovné kancelárie, hala Cassosport Košice (výstavy trvajú do 5. 5. 2002)
09.30 – 12.00 h: KRESLENIE NA ASFALT, Hlavná ulica
10.00 h: ERBOVÝ BEH, Detský areál, Alejová ulica
10.30 h: Detská párty, Detský areál, Alejová ulica
14.00 h: Konštantín Bauer – Od kresby k maľbe, vernisáž výstavy, Vsl. galéria, Hlavná 27
15.00 h: Krása paličkovanej čipky – vernisáž výstavy, Slov. technické múzeum, Hlavná 88
17.00 h: Naše mesto – Košice, vernisáž výstavy, knižnica J. Bocatia v OC Mier
17.00 h: KOŠICKÉ RYTIERSKE SLÁVNOSTI, Ryba
20.00 h: KOŠICKÉ RYTIERSKE SLÁVNOSTI, Ryba
21.00 h: KOŠICKÉ BENÁTKY + OHŇOSTROJ, Mlynský náhon
4. máj – sobota
Magnezitárska 60-ka – jubilejný XXV. ročník horského diaľkového pochodu
09.00 – 18.00 h: Majstrovstva Slovenska rádiom riadených automodelov Buggy, kvalifikačné jazdy, areál Anička
09.00 h: Slávnostné vyhlásenie výsledkov XXIV. ročníka celoštátnej prehliadky SOČ, SOU dopravné
10.00 h: 3. Mestská filatelisticko-filokartistická výstava Košice, vernisáž výstavy, Štátna vedecká knižnica
11.00 h: Májový pozdrav od CVČ Junior, Hlavná ulica – Dolná brána
13.00 h: AEROBIC SHOW, SOU Železničné
15.00 h: KOŠICKÁ SVADBA, Radnica, Hlavná ulica
19.00 h: DIVADLO MESTU - Koncert árií z opier, operiet a muzikálov, Hlavná ulica - Immaculata
5. máj – nedeľa
08.00 h: FUTBALOVÝ TURNAJ, futbalový štadión TJ Lokomotíva
10.00 h: Plážový volejbal, Ryba
11.00 – 15.00 h: Majstrovstva Slovenska rádiom riadených automodelov Buggy, slávnostné otvorenie
15.00 h: Jazero mestu – otvorenie sezóny na Jazere, rešt. Pláž
15.00 h: ŠPORTOM A ZÁBAVOU PRE ZDRAVIE, Ryba
15.00 h: Kultúrno-spoločenské podujatie MČ – Šaca, nám. pred MÚ v MČ – Šaca
20.00 h: KONCERT VO FONTÁNE , Park pri spievajúcej fontáne, Hlavná ulica
6. máj – pondelok
09.00 h: DEŇ MLADÝCH, Amfiteáter
14.00 h: Literárne Košice Jána Štiavnického – slávnostné vyhodnotenie 7. ročníka celoslovenskej súťaže, historická sieň Župného domu, Východoslovenská galéria
14.00 h: Veľká burza pre malých zberateľov, KSC Južan
15.00 h: Poézia doby – Žena o ženách, vernisáž výstavy, STM, Hlavná 88
17.00 h: ROKOKO - ROCKOVÝ KOŠICKÝ KOLOTOČ, Hlavná ulica - Dolná brána
19.00 h: Literárno-hudobný večer v spolupráci s Českým spolkom v Košiciach, Dom umenia
7. máj – utorok
12.00 h: SLÁVNOSTNÝ CEREMONIÁL DŇA MESTA KOŠICE, Hlavná ulica pred starou radnicou
15.00 h: Májovníček pre seniorov, kult. stredisko Laborec
16.00 h: VEČER KOŠICKÝCH SILÁKOV, Hlavná ulica pri ŠD
16.00 h: Stopy krokov – vernisáž výstavy + zbierka mesiaca, nám. Maratóna mieru 2
17.00 h: Staré mesto občanom mesta, Dom umenia |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
