(Združenie za sociálnu reformu - tlačová správa) -- Štúdium histórie donorstva v USA poukazuje na mnohé veľmi zaujímavé fakty a spoločenské charakteristiky.
Napríklad v období ekonomickej krízy v tridsiatych rokoch darovali Američania na podporu cirkvi, či charity vyšší podiel svojich príjmov, než v čase silnej prosperity v rokoch 90-tych.
Napriek kríze a vlastným finančným problémom pociťovali Američania väčšiu zodpovednosť pomáhať druhým. V tom čase neboli zvyknutí očakávať sociálnu ‚pomoc‘ od štátu.
Druhý fakt: Najobetavejší Američania nie sú bohatí. Donori, ktorí darujú najviac percent zo svojej mzdy sú z nižšej strednej vrstvy a dôchodcovia. Rozhodnutie darovať peniaze charite je viac vecou osobných hodnôt, než bohatstva. Keď je človek ‘bohatý v súcite’ nájde si čas aj peniaze investovať do charity, bez ohľadu na veľkosť svojho platu.
Čo sa deje keď charitu ovláda vláda
Ak sa však hlavným donorom pre mimovládky stane vláda (či vládou riadené rôzne výbory, komisie...) zvyknú si aj "veľkodušní" ľudia a prejavujú menej osobnej obetavosti. Naše vízie už nie sú naše.
Pravdaže, pri budovaní zdravšej spoločnosti zohráva vláda v spolupráci s charitou kľúčovú úlohu. Čo sa však deje v spoločnosti, keď viac, ako 90 % všetkých potrieb charity je financovaných Slovenskou vládou, Európskou úniou, resp. Sorosovými, Gatesovými či inými bohatými nadáciami? Čo sa stane s našim duchom keď stratíme osobnú zodpovednosť obetovať čas alebo peniaze? Ako vplýva "štátne prideľovanie peňazí" mimovládkam na dôveru verejnosti v ich činnosť?
… keď vláda je hlavným donorom
• Organizační lídri niekedy musia strávia viac času písaním projektov, než ich realizáciou.
• Komunikácia žiadateľ - donor je jednosmerná, bez možnosti obhájiť navrhované riešenia.
• Distribúcia peňazí je v rukách malej skupiny ľudí, zvyčajne štátnych zamestnancov v Bratislave. Inak povedané, centralizmus.
• Keď sa projektové peniaze vyčerpajú, ‘vojna’ o projekty začína znovu.
• Projekty, ktoré nesľubujú okamžité výsledky, majú oveľa menšiu šancu presvedčiť o nutnosti ich financovania. Preto takmer všetky žiadosti ‘zaručujú’ že ich projekty dosiahnu "veľmi rýchle" úspechy.
• Systém pestuje závislosť na národnej prípadne aj medzinárodnej úrovni. Pracovníci mimovládiek sú potom niečo ako ‘štátni zamestnanci druhej kategórie’.
• Keď sú charitatívne organizácie podporované ‚zdola‘ teda drobnými donormi na miestnej úrovni vzniká aj "miestna" dôvera v ich prácu. Ak je však hlavným donorom štát, často vzniká vo verejnosti mienka, že tretí sektor nič nerobí a k tomu potrebuje veľa peňazí.
• Organizácie musia väčšinou tvrdiť, že ich projekt bude "trvalo udržateľný" aj po skončení finančnej podpory zo strany donora… (aj keď vedia, že to nie je pravda)
• Mimovládky občas vidia vážne chyby vo vládnom programe. Ak však hlavným donorom je vláda, nebudú osočovať svojho chlebodarcu.
• Samozrejme, že sa pri realizácii projektov vyskytnú chyby. Keby však o nich napísali v záverečnej správe, pravdepodobne by už viac peniaze nedostali.
• Mimovládky si medzi sebou väčšinou konkurujú. O užitočné informácie sa navzájom nepodelia. Vládny ‘sponzor’ im neposkytne informácie o tom, že podobné projekty už boli vyskúšané inde. Mimovládky väčšinou ani nemajú záujem podeliť sa o vlastné úspechy, lebo sa boja, že by im ich nápady niekto ukradol.
• Čo máte robiť, keď ste presvedčení, že vaše hlboké duchovné hodnoty pomôžu zmeniť životy iných? Keď na ich "presadenie" chcete peniaze od štátu, pravdepodobne musíte robiť kompromisy alebo vôbec nehovoriť nič o svojich hodnotách.
• Na Slovensku vláda výrazne obmedzuje podporu charity z daní. Ak sú 2% z priznanej dane maximom, čo osoba môže darovať, výsledok je žalostne zanedbateľný. (Napríklad pri čistom ročnom príjme 100 000 Sk to činí len púhych 380 korún možnej podpory, teda 0,0038 % zo mzdy... Aj to len v prípade prekonania rôznych náročných administratívnych obmedzení.)
• Donorstvo "zhora" má pravdepodobne ešte jeden "vedľajší" účinok: Kým fondy EÚ budujú sociálnu závislosť na Európe, Slovensko zrejme "nemusí" podporovať rozvoj domáceho donorstva. Rovnako, kým na Slovensku bude hlavným donorom vláda, nemožno očakávať plnohodnotný rozvoj donorstva na miestnej úrovni...
Takáto politika garantuje, že tretí sektor bude vždy slabý a závislý na štátnej podpore.
Kroky k budovaniu silného tretieho sektoru v zdravej spoločnosti
• Outsourcing a zmluvný servis
Nižšie sú uvedené príklady ako môže mimovládna organizácia fungovať ako zmluvný partner štátu. Poskytovaním rôznych služieb verejnosti, ktoré boli doteraz iba v kompetencii štátu, si môže mimovládka zarobiť svoje peniaze. Ïalšie financie môže získať, ak jej činnosť podporia miestni donori... Delegovanie výkonu služieb zameraných na prekonávanie problémov a obmedzení sociálne najslabších skupín spoločnosti môže otvoriť tretiemu sektoru mnohé príležitosti pre naplnenie svojho poslania. A k tomu všetkému i ocenenie, platby za služby, vytvárajúce predpoklady na dôstojnú existenciu.
Ziskové alebo neziskové organizácie môžu pre štát poskytovať rôzne služby
Zmluvný partner úradu práce
- poskytovanie služieb súvisiacich s podporovaním jednotlivcov a rodín na ceste k dosiahnutiu sebestačnosti. Individuálne programy zamerané na zhodnotenia bariér/prekážok pracovného umiestnenia (nielen napr. potreba rekvalifikácie, ale aj plánovanie rodiny a starostlivosť o deti, či domáce násilie, alkoholizmus a iné závislosti...) vrátane kariérneho poradenstva a prípravy na zamestnanie,... a pod.
Zmluvný partner sociálneho úradu
- spolupráca pri sanácii spôsobu života rodičov, ktorých deti sú v ústavnej výchove …Všetci rodičia, ktorí majú dieťa v ústavnej výchove majú svojho sociálneho poradcu, ktorý s nimi pracuje na príprave rodinného akčného plánu a časového harmonogramu pre jeho splnenie. Tento sociálny poradca môže byť nezávislým licencovaným poradcom alebo zmluvná MVO pôsobiaca v sociálnej sfére. (Štandardy pre udelenie licencie sú pre všetkých rovnaké.) Platby za výkon budú zdrojom ich príjmov.
• Oceňovanie za výkon alebo výsledky
Štát určuje balík, ktorým je schopný platiť za služby. Vyhlási konkurz a firmy (vrátane štátnych úradov, ziskové aj neziskové organizácie) ponúkajú, čo sú schopné za túto cenu poskytovať. Hlavné princípy - meranie kvality a výsledkov - budú podobné ako v súkromnom sektore. Pred rokom v Holandsku sprivatizovali v rámci sociálnej reformy úrad práce. Táto významná zmena spôsobila, že úrad sa začal správať tvorivo a podnikateľsky.
Štát Wisconsin "sprivatizoval" celý program sociálnych služieb. Zmluvné delegovanie výkonu rôznych sociálnych služieb prinieslo svoje výsledky: Za 6 rokov sa znížil počet ľudí závislých na podpore zo 100.000 na 14.000. A zároveň zistili, že aj miestna správa môže úspešne riešiť problémy, ak funguje na tých princípoch, ktoré platia aj pre súkromné podniky.
• Budovať nezávislé, svojim poslaním riadené, cirkvi
Nedávno sa ma kolega spýtal, ako môže cirkev pozitívne vplývať na ľudí žijúcich na pokraji spoločnosti. Ak by sme študovali kde sa cirkevným spoločenstvám darí najlepšie, zistili by sme, že "najzdravšie" sú práve v krajinách, kde sú finančne nezávislé od štátu. Všeobecne platí, že ak ich "neuživí" podpora svojich veriacich, prvé ‚reformy‘ sa musia udiať v cirkvách samotných. Štátna podpora je pre cirkev silným pokušením. Pôsobí však ako droga, ktorá uspáva.
• Urobiť donorstvo finančne atraktívnym
Dovoliť, aby až 20% hrubej mzdy mohlo byť odpočítateľnou položkou z daňového základu, ak bude darované na charitatívne účely. Rovnako by malo byť - z hľadiska možného daňového odpisu - pre donora zaujímavá aj materiálna pomoc charite, napríklad v podobe ojazdeného auta, staršieho počítača, nábytku... atď.
Takéto financovanie zdola podporuje aj budovanie vzájomnej podpory a dôvery v neziskové organizácie.
• Sloboda nezávislosti
Nedávno chcelo jedno malé združenie robiť detské divadlo pre chudobné deti. Keďže nedostali peniaze od vlády, rozhodli sa, že napíšu projekt na kultúrne oddelenie Európskej únie. Samozrejme projektový formulár - neuveriteľne byrokratický - museli predložiť nielen v slovenčine, ale aj v angličtine aj francúzštine. Ak by Európska únia odmietla ich projekt potom by žiadne divadlo nerobili. Avšak v časoch, keď žil a tvoril William Shakespeare nepoužívali sa v divadle žiadne rekvizity. Najviac ak jednoduché stoličky a stoly. Ich "kostýmami" bolo ich každodenné oblečene. Dôležité bolo, že hrali. Namiesto uvažovania, že náš projekt musí schváliť a podporiť nejaký veľký, dôležitý donor, stačí začať. S tým, čo máme. Ak môžeme hrať iba vonku, tak využívame dobré počasie a hráme s tým, čo máme. Dôležitá je chuť, chcenie niečo robiť!
Niekedy to, čo nám najviac chýba, nie sú peniaze ale predstavivosť. A odvaha začať budovať občiansku spoločnosť s podporou tých, pre ktorých to robíme, než prosiť o podporu nejakého anonymného štátneho donora.
Tretí sektor v procese ozdravenia spoločnosti
Nezávislý a silný tretí sektor je podstatnou a neoddeliteľnou súčasťou zdravej spoločnosti. Mal by - nielen na miestnej úrovni - reprezentovať ľudí a ich hodnoty. Jeho úspechom nie sú len zmenené zákony alebo systémy. Výrazným prínosom je podiel na zmene doterajšieho spôsobu myslenia, prístupe k riešeniu problémov v spoločnosti a zvýšenej dôvere v svoje schopnosti, že my máme na to aby sme sami dokázali meniť našu spoločnosť k lepšiemu.
S pozdravom
Bill Baker
[email protected]
© Združenie za sociálnu reformu, Letná 38, 040 01 Košice, e-mail: [email protected] |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
