(Združenie za sociálnu reformu - tlačová správa) -- Systém riešenia problémov detí v domovoch, žiaľ, "funguje" asi takto:
Vysokopostavený úradník z ministerstva v rozhovore so sociálnym pracovníkom: "Už rok je tam chlapec, Janko Horváth. Darí sa vám vyriešiť jeho problém, pracujete na sanácii rodinných pomerov?"
"Žiaľ, nedarí sa nám. Je stále v domove."
"Dobre, takže vám na neho dáme 180 tisíc korún aj v ďalšom roku. A prajeme veľa šťastia."
O rok neskôr volajú zasa: "Ako sa vám darí s Jánom Horváthom?
"Janko je ešte stále v domove. Takže jeho problémy nie sú vyriešené"
"V poriadku. Keďže, ste prípad nevyriešili, dáme vám v ďalšom roku 180 000 korún."
A zase o rok: "Ešte je Janko tam?"
"Áno! Ale máme iný problém. Dajte nám viac peňazí. Chceme rodinný typ a potrebujeme zvýšiť rozpočet na Jankovu starostlivosť o 40 000, aby sa mal lepšie."
"Samozrejme. Dostanete 220 tisíc korún. Sme radi, že aspoň máme dobru spoluprácu, keď spoločne neriešime Jankove problémy." Atď...
Ak zvážime, že normálne ekonomika funguje tak, že ľudia sú platení za riešenie problémov, ústavná výchova, zdá sa, je postavená úplne naopak.
• Nemožno však tvrdiť, že detské domovy "nechcú deti pustiť". Systém zlyháva inde. Podľa nášho výskumu by aj v súčasnom právnom stave polovica detí v domovoch nemala byť držaná v ústavnej starostlivosti, pretože sú právne voľné...
• Súčasný systém sa o deti stará. Udržiava všetkých zúčastnených v pasivite. Vrátane biologických rodičov.
• Ako môže systém zúčastnených motivovať, aby riešili problémy v prospech detí?
• Ako môžu byť všetci odmeňovaní, keď budú aktívne riešiť problémy detí?
Na základe uvedených myšlienok požadujeme zmenu v prístupe:
(Aby sa mohli detské domovy zmeniť na domovy "rodinného typu", uvažuje Ministerstvo práce zvýšiť doterajší rozpočet za ročnú starostlivosť o dieťa v ústavnom zariadení zo 180 na 220 tisíc korún...)
1. krok: Dieťa, zdravé a mladšie ako 7 rokov umiestnené do ústavnej starostlivosti “dostane” od štátu 440 000.- Sk na to, aby detský domov jeho problémy riešil, teda nie na starostlivosť o neho. (Sanácia biologickej rodiny, pestúnstvo, náhradní rodičia, adopcia v rámci Slovenska alebo medzinárodná.)
2. krok: Sanácia rodiny má prebiehať podľa vypracovaného rodinného akčného plánu, ktorý vznikne ako dohoda o spolupráci na riešení problému medzi rodičmi a sociálnym pracovníkom v mieste ich trvalého bydliska. Tento plán musí mať časový limit (maximum jeden rok) ako aj harmonogram činností, ktoré majú rodinu “uzdraviť”
3. krok: Ak je sanácia rodiny neúspešná, nasleduje šesťmesačné hľadanie náhradných alebo adoptívnych rodičov v rámci Slovenska.
4. krok: Ak sa počas 6 mesiacov noví rodičia nenájdu na Slovensku, bude možnosť hľadať ich v rámci medzinárodnej adopcie.
Čím skôr teda zariadenie problém dieťaťa úspešne vyrieši, tým viac financií mu - z "dvojročného balíka" - zostane. Tento "zostatok" môže byť použitý na zlepšenie podmienok detského domova, napríklad rodinný typ alebo zlepšenie kvality služieb v oblasti sanácií. Touto jednoduchou zmenou v systéme môže odmeňovanie začať riešiť problémy v prospech detí.
Ak však bude dieťa aj po dvoch rokoch stále v domove, domov už od štátu na neho žiadne ďalšie peniaze nedostane. Musia použiť tie, ktoré "získali" za tie deti, ktoré umiestnili pred vypršaním dvojročného limitu.
Všetci, čo sú v systéme zainteresovaní, tak budú musieť pracovať aktívnejšie a progresívnejšie v prospech detí, aby videli výsledok, keď je ich snaha odmenená. Keď všetci spolupracujú a nevidia v druhom ohroziteľa a neprajníka, všetci sú víťazmi (uplatnenie stratégie win/win).
Kľúčové otázky:
1. Čo s deťmi staršími, než 10 rokov, ktoré sú - vďaka zlyhaniu systému - v štátnom ústave už dlhodobo a ich šanca je, žiaľ, oveľa menšia?
Odpoveď: Keďže nefunkčnosť systému spôsobila, že deti v ňom "uviazli" a nádej na vyriešenie ich problému je - vzhľadom na vek - výrazne nižšia, štátne "subvencie" by pozastavené byť nemohli. Ak by však ktokoľvek zo zainteresovaných (pracovníci v DED, sociálny úrad, či akreditované organizácie) bol úspešný v sanácii pôvodnej rodiny, alebo by vedel nájsť rodinu novú, navrhovali by sme pre neho odmenu stotisíc korún. Sumu určite nižšiu, než tú, ktorú by štát potreboval, keby musel pokračovať v starostlivosti o dieťa až do jeho odchodu v osemnástich rokoch...
2. A čo rodinný typ domova?
Odpoveď: Sme stopercentne za to, aby životné podmienky detí boli čo najlepšie.
Avšak:
Zlepšovanie podmienok na domovy rodinného typu možno - pre deti nad 10 rokov - financovať z peňazí "získaných" za vyriešenie prípadov detí vo veku do 10 rokov. Takže systém sa môže v podstate financovať sám...
3. Aká je šanca na adopciu keď sú deti staršie ako 3 roky a majú rómsky pôvod?
Dole je časť korešpondencie s riaditeľkou jednej z najväčších akreditovaných adopčných agentúr v USA (ročne je cez túto organizáciou adoptovaných 600 detí)
Aká je pravdepodobnosť, že dieťa bude adoptované, v závislosti od jeho veku?
Vek 0-3 roky - 100%,
ak nemá dieťa napr. ťažkú chorobu, musí podstúpiť transplantáciu obličiek
Vek 3-5 rokov - 90% šanca.
Mnohé krajiny nemajú veľa detí v tejto kategórii
Vek 5-7 rokov - šance týchto detí klesajú na 75%,
ak majú v tom istom zariadení aj súrodenca a chcú byť spolu
Vek 7-9 rokov - Niektoré deti, najmä dievčatá, ak nemajú súrodencov a iné obmedzenia, majú rovnaké, ako v predchádzajúcej kategórii, teda až 75%
Aj u nás by bolo možné mať širokú sieť akreditovaných agentúr, pomáhajúcu pri hľadaní vhodných rodičov. Šance právne voľných detí by sa tak výrazne zvýšili.
Poznámka: V mnohých krajinách nie je farba pleti alebo rasa pre rodičov žiadny problém.
Bill Baker
Zaujíma vás daná problematika? Chcete vediež z akých podkladov vychádzal autor tohto materiálu?
Stiahnite si SPRACOVANIE A ANALÝZA VÝSKUMU - dokument vo formáte .doc |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
