(Košický občiansky kruh) – Košická komunita sa snaží naviazať na aktivity minulosti. V Košiciach je v historickom jadre 1 100 objektov, ktoré sú pamätihodnosťami nemalého významu a ktoré je treba chrániť. Ich stav je rôzny a rozhodne ich treba chrániť pod odborným dozorom. Zmenou vlastníkov, prípadne ich novými užívateľmi došlo neraz k neodbornému zásahu s nenapraviteľnými škodami. Novým účelom využitia sa často vnášajú cudzorodé prvky, podriadené účelu, alebo módnemu trendu. Pre objektívnosť však treba povedať, že majitelia a užívatelia mnohokrát ani nevedia ako si počínať, aby došlo k harmonickému zladeniu princípu ochrany a využitiu kultúrnohistorických pamiatok.Zrejme treba vytvoriť podmienky uvedomenia si historických súvislostí a s kolegami z Úradu pamiatkovej starostlivosti viesť zmysluplný dialóg a spoluprácu. "
Košický občiansky kruh, 10.01.2005
(Stručný zápis priebehu 19,00 - 22,30 hod, zapísala Danica Klincková)
Predstavovanie prítomných
Väčšina sa predstavila s dodatkom odkiaľ pochádza a vyjadrila svoj osobný postoj k dôležitosti zachovania historickej kontinuity aj vo svetle účinnej ochrany kultúrneho dedičstva minulosti.
Michal Kravčík, občan mesta cca 23 rokov, poslanec MZ, pracuje ako vedúci mimovládnej organizácie ¼udia a voda.
Stanislav Valach - poslanec MZ. Prvý krát prišiel do Ke v r. 1953 pri stavbe HUKA (VSŽ), ktoré podstatne zmenili tvár mesta a zloženie jej obyvateľov." Ak by sme lepšie učili dejepis, viac by sme chápali aj dnešok "
Ladislav Rovinský - podnikateľ, povolaním psychológ. " ¼utujem, že moja rodná ulica, dnes Grešákova nenesie pôvodné meno Modlitebná, pre známe historické súvislosti .
Karol Bačo - podnikateľ.
Mikuláš Jesenský - novinár. " Narodil som sa a bývam na Jesenského ulici v Košiciach. Čo sú proti mne všetci boháči, keď "ja mám celú ulicu " ?! "
Milan Motýľ - architekt, rodom zo Sabinova, od r.1966 v Košiciach. " Čo som tu profesne napáchal možno niektorí poznáte ".
Ján Dolný - prednosta Krajského úradu, vyzdvihol svoj vrúcny vzťah k perle východu.
Eugen Čuňo - právnik, momentálne viceprimátor Košíc, narodený v Košiciach na Skladnej, mladosť prežil na Gemeri, uvedomuje si vážnosť preberanej témy.
R. Včelár, Ing. Lešťan, p. Séplakyová, občania a rodáci mesta.
P. Vargiová - zástupkyňa Magistrátu sa v úvode prihlásila k myšlienke účinnej ochrany pamiatok, ktoré majú význam aj z celosvetového hľadiska.
P. Hulmenčíková, stavebný inžinier, zástupkyňa MČ Staré mesto.
P. Varechová, rodom zo Spiša, zamestnanec pamiat.úradu.
P. Mária Kládeková, košičanka od r. 1968, zam. pam. úradu.
Kravec - rodom zo Spiša, tiež pam. úrad.
Fabián - architekt, zastupuje Grémium košických architektov.
Pástor - architekt, Vys. škola technická, Katedra designu.
Radoslav Mokryš - architekt, zam. pamiat. úradu
Martina Markušová - riad.Krajského pamiatkového úradu.
Marta Szentirmaiová - odborný turistický sprievodca.
D. Klincková, rodom z Kremnice, časť prežila v krásnej Prahe , ale väčšinu v Košiciach.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Markušová : " Niektorí ekonómovia, na čele s p. ministrom Ruskom si myslia, že úspešnosť sa dá vyjadriť len v peniazoch a že turizmus nás vytrhne z biedy.Náš košický gýč - Hlavná ulica, je síce rekonštruovaný z nedostatkami, ale situáciu predsa len zlepšil. Stav aký je sme z väčšej časti zdedili a nesie znaky meštianskej kultúry, aj nekultúry. Pocit identity a vedomie tradície sa ťažko nadobúda a je závislý od mnohých faktorov. Ak sa výsledky práce účinnej ochrany pamiatok dostanú do širšieho povedomia ako prospešné, nielen ako neraz vnímané zbytoč-né sankcie a šikanovanie, je šanca, že sa verejná mienka zobudí. "
R. Mokryš : " Medzi občanmi mesta je zafixované slovné spojenie : Bol som v meste - čo znamená, že som bol v centre mesta. Jadro mesta sa vyvíjalo okolo 700 rokov. Dnes je centrum dosť preťažené sústredenosťou funkcií, ktorým v minulosti nebolo vystavené a v niektorých aspektoch to samozrejme nezvláda. S tým súvisia aj problémy zásahov na účelovú úpravu priestorov, ktoré sú neraz krátkodobé. K tomu sa pridružuje aj problém reklamy. Je zaujímavé, že príchod hypermaketov neodľahčil centru. Možno aj preto, že centrum stotožňuje ľudí s prirodzenou potrebou stretávania sa a komunikácie a obyvatelia sa s centrom aj stotožnili ako s vhodným na takéto účely. Väčšina ľudí nemá dôvod skúmať prečo to tak je a jednoducho tak koná, lebo asi má pocit, že sa tam cíti dobre a príležitostným návštevám tiež má snahu ukázať stred mesta. Vystupuje tu ale problém obslužnosti. Úzke uličky neznesú nápor dopravy a parkovania mot. vozidiel. Stred mesta sa rozprestiera na 85 ha, z toho zastavaná plocha ( cesty, budovy ) tvoria 5,6 % na 15 ha plochy a šošovkovité námestie - Hlavná ulica predstavuje najväčšiu plochu tohto druhu v SR. V tomto výčte sa zahàňajú aj funkcie mesta ako doprava, prístup k úradom, školám, zdravotnej starostlivosti a obchodu. Môžme ďakovať veľkej prezieravosti otcov mesta, ktorí v tzv. Ottovom pláne zahàňa dopravnú obsluhu v podobe obchvatu na dnešnej Moyzesovej ulici, bez ktorej by mesto ťažko fungovalo.Musíme pripomenúť, že aj v 19 storočí, keď sa budovala monokultúra kasární, ako účelovývh budov, obyvatelia s nevôľou prijímali takúto koncepciu. Je však pravdou, že sa to vtedy odohrávali na okraji mesta, dnešná Komenského a Moyzesova a tento trend priniesol so sebou aj množstvo pracovných príležitostí. Vtedajší architekti si trúfli aj na odvážny čin a dovolili si zlikvidovať nehodnotnú nízku zástavbu v blízkosti centra, aby tak uvoľnili priestor veľkému výkonnému obslužnúmu bulváru.
Sedemdesiate roky priniesli výstavbu sídliska Terasa, ktoré je napriek nedostatkom panelovej výstavby dobrým územným riešením, lebo plynule nadväzuje na stred mesta a má dostatok zelenej plochy. Aj tu sa ukázala prednosť veľkorysej okružnej cestnej spojnice a ťažisko mesta, s ohľadom na počet obyvateľov sa preklopilo viac na západ, ešte posilnené dostavbou KVP v osemdesiatych rokoch 20 storočia. Sídlisko Terasa slúži svojím čistým urbanistickým riešením dodnes ako dobrý príklad, keď jednotlivé Luníky vytvorili samostatné subcentrá so základnými funkciami pre občanov. Ïalšie sídliská na juhu a severe len pokračovali v prirodzenej severnojužnej dispozícii mesta. Schválený územný plán rozvoja mesta z roku 1983 je zlým príkladom prísne diferencovaného a hermeticky obkľúčeného centra. Veľké škody sa napáchali pri odklonení mlynského náhonu a vybudovania dopravného spojenia cez dnešnú Štefánikovu ulicu. Železnica brutálne vstúpila do mestského parku, oddelila mesto od svojej rieky Hornád a Štefánikova túto izoláciu ešte prehåbila. Pritom táto trasa nič podstatné v meste nerieši, nedá sa nikde zaparkovať, ani odľahčiť doprave. Miestna doprava nie je ťažiskom tejto spojnice. Dendrológ tvrdí, že zeleň v Mestskom parku sa časom na úbytok spodnej vody zvykla, ale budovi v okruhu 300 - 400 m zaznamenali praskliny, hlavne v suterénoch. Dnes, aj po razantnej zmene spoločenských pomerov vieme, že osud centra, so svojimi jedinečnými historickými pamiatkami sa odvinie od mestských satelitov. Slabím miestom je doprava, ktorá momentálne nemá alternatívu. Pamiatkári nemajú za úlohu tento stav meniť, ale ho usmerňovať, aby sa zachovalo čo je hodno chrániť, v súlade s prirodzenými potrebami života v meste. V MZ sa prijal koncom r. 2004 významný dokument Plán socioekonomického rozvoja mesta. Je tam aj kapitola pamiatok. Stred mesta Košice sa v svojej následnosti na chod celého organizmu osídlenia a so všetkými funkciami nedá obmedziť len na pamiatky. Je potrebné zohľadňovať a brať všetko navzájom do súvislostí. Momentálny trend budovania rodiných domov - víl v centre mesta je nešťastný. Mne sa to nepáči, lebo zaberajú cenné plochy pre adminis-tratívne a iné funkcie, ktoré nesporne centrum mesta musí spåňať, aby sa obyvatelia s ním mohli stotožniť a aby spåňalo svoje základné funkcie. "
Valach : " Primátor Schuster sa podpísal aj za komunistov na tvári mesta. Pripomeniem megalománske budovanie účelových centier moci a na Hlavnej ulici. Mesto zadåžil a narobil pri rekonštrukcii veľké prehmaty. "
Mokryš : " Podotýkam, že pripomienky pamiatkárov sa ignorovali. Okrem iného sa namietalo aj neprimerane rýchle tempo, materiály a to, čo z toho stojí dnes. "
Rovinský : " Nesúhlasím s tučnou čiarou. Ja som nebol ten čo schvaľoval Biely dom, Mlynský jarok, Palackého, Hlavnú ulicu...Treba veci a vinníkov jasne pomenovať, aby si to už nikdo v budúcnosti nedovoľoval. V centre si zase buduje vilu hlavný architekt. Je to pravda, že v chránenom parku , alebo nie ? "
Z pléna : Áno v chránenom území mestského parku a je ticho.
Valach : " V Nemecku zanikajú niektoré hypermarkety, ktoré odcudzujú ľudí a " drvia " ich svojou mohutnosťou a prebytkom ponuky. Malé obchody ľudí zbližujú a vytvárajú priestor na rozhovor a prirodzenú potrebu sa zbližovať a komunikovať. "
Kravčík : " Na mape mesta vychádzajú dva priestory, mestský park pri stanici a Evanjelická kalvária nad starým pivovarom. Vily v mestskom parku odkrajujú z koláča zelene a verejnej oddychovej zóny. Pýtam sa, či vieme vytvárať priestor pre vnútorný a vonkajší priestor dopravy a komunikácie obyvateľov ? Podporíme prienik historického jadra do priestoru, alebo opačne ? "
Markušová : " Úlohou historického centra nie je rozvíjať, ale zachovať vo svojej jedinečnosti a nenahraditeľnosti, nielen kultúrne. "
Mokryš : " Vrátim sa k dobrému príkladu architektov Terasy. Jeho autori vysvetlili, že je to vznik nového centra. Smerom k nemu ho upokojili zónou zelene, ale dnes, aj vďaka monolitu nemocnice je to už inak. "
Rovinský : Na príklade Terasy sa ukázalo aj to, ako sa od pôvodných zámerov ( napr. spojovacích mostov ) ustupovalo, keď neboli peniaze a nebral sa ohľad ani na hlasy občanov. Raz to bolo tak a inokedy inak. Žiaľ aj dnes sa v tom pokračuje. "
Kravčík : " Dnes je to len o sile občianskej pospolitosti a žiaľ často sa o ničom nedozvedia ani poslanci ."
Valach : " Dnes sa neraz konštatuje, že nám donedávna vládli nevzdelanc a že aj dnes niektoré fakulty vychovávajú polovzdelancov. Tvár našich miest ukazuje, že sa predsa ešte len niečo z lepšej stránky našej kultúry podarilo zachovať. Príklady veľkých miest Prahy, Brna aj Bratislavy ukazujú, že sa niečo dá urdžať. Ale je tu otázka udržiavať, alebo rozvíjať? "
Markušová : " Keď sa postaví zlá budova, z hľadiska pamiatok to nevadí.. Keď sa ale zničí 500 ročný múr so svojimi jedinečnými prvkami architektúry a funkčnosti je to nenahraditeľná strata. Aj Hlavná ulica je historizoidná. To čo vidíme sú pôvodné pamiatky staršej renesan-čnej a inej zástavby, prekryté meštianskou kultúrou 19 storočia. Cenná je na nich práve vnútorná dispozícia, klenby a iné artefakty, ktoré ostali zachované. Pamiatky sú jedinečné a ich účinok je v tom, že stačí ako pôsobia. Ak nebude vôľa ich zachovať tak nebudú. Úlohou ochrany pamiatok je zahatať nevkus a cudzorodosť nevhodných úprav. Aj v tejto reštaurácii všetci tolerujeme, že na stenách sú umelohmotné papričky, keramická dlažba, drsná omietka na stenách. Je to účelné, čisté, funkčné, ale neptrí to do takéhoto starého domu. Ale páči sa to. Takže my tieto vplyvy môžeme len trošku naším upozornením zmierniť a prispieť k všeobecnej kultúrnosti, keď je vôľa nás počúvať. "
Pastor : " Za technickú univerzitu, ktorá vychováva novú inteligenciu. Myslím, že je to o hierarchii hodnôt. Čas a podoba vzniku centra mesta, odrážala vtedajšie spoločenskú klímu. Dnes to vidíme vygenerované do mestského jadra v podobe 19. storočia. To, čo vtedy vniesli jeho tvorci, dokázalo nadviazať na predchádzajúce vývojové línie. Zástavba tej doby odrážala potreby a v princípe aj kritizovaná zástavba divízie a kasární neublížila mestu, ale dotvorila jeho kolorit. Dnešný okruh pôvodných hradieb už nemôže pojať ďaľšie funkcie. Au - park pokladám za vysoko nebezpečné umietniť do kontaktnej historickej zóny Košíc. Rozhodnutie o predaji parcely na tento účel je trestuhodná nerozumnosť vedenia mesta. Obchody tipu Tesco, Carrfour svojím komerčným zameraním odsávajú z mesta život vo svojej prirodzenej podobe v náväznosti na sociologicko kultúrne prvky. Au-park na Námestí osloboditeľov bude rana pod pás historickému jadru. Nemalo by sa to diať ! Niekoľko príkladov z minulosti.
Za prvej republiky sa nepáčila občanom výstavba funkcionalistickej budovy Baťa. Ale to bola len jedna úzka parcela a veľký organizmus ju predsa len strávil. To isté pri stavbe tzv. osemposchodiaku, dnešnej poisťovne. Ešte bezohľadnejším bolo zbúranie starého Slovanu. Ak sa poruší merítko rovnováhy a miery zásahov, dôjde ku kolapsu. Podarilo sa na poslednú chvíľu zrušiť veľkoplošnú asanáciu celej zóny Vrátnej až po Timonovu. Jednotlivé zásahy ešte neboli smrteľné. Ak sa prekročí merítko je zle. V súčasnej dobe nechápeme historické jadro a jeho merítko k satelitnému mestu. Alebo máme hierarchiu, alebo chaos. Naši otcovia mali hierarchiu hodnôt. Uprostred bol Bôh ! "
Mokryš : " Hypermarkety ako periférne obchody len potvrdzujú náš mantinelizmus. Optima, Baumax, Všešportový areál sú len jednostranné funkcie. Základná urbanistická poučka hovorí, že život sa sústreďuje do línií, lebo ľudia sú pohodlní. Bude chybou, ak nedokážeme preklenúť achilovku v tom, kde je život a kde už nie. "
Jesenský : " Je potrebné aj vo svetle týchto príkladov nadviazať na silu občianskej komunity. Reálne je to ináč. Útvar hl. architekta je len poradný orgán a pritom si osobuje rozhodnutia na najvyššej úrovni. Dávajme si otázky prečo poslanci hlasovali tak, ako pri Au - parku . Kto iní ako poslanci, by mali predložiť nový návrh, keď pôvodný plán mesta je morálne a vecne zastaralý. Prečo je občan manipulovaný ? Je len figúrkou v rukách politikov na miestnej aj vyššej úrovni ? Dnes má zmysel nový výstup, vypracovanie alternatívy. "
Kravčík : " Prípad Carrefouru na tohtoročný výpredaj storočia nabáda k zamysleniu, aby sme prehodnotili niektoré pohľady aj vo vzťahu k historickému jadru a urbanistickému plánu mesta. Rozhodnutie o Au- parku bolo momentom prekvapenia, pri nedostatku informácií. Je to negatívny model rozhodovania. Sila kvality najlepšieho riešenia by sa mala opierať o občiansku pospolitosť a jej požiadavky, ktoré by sa kryštalizovali na pôde verejnej diskusie s dostatkom odborných a pravdivých informácií. "
Motýľ : Už z detstva si pamätám ako sme šliapali po meste Sabinov. Bolo to prirodzené. V dnešnej dobe sa už nikomu nechce chodiť. Chcem však upozorniť, že romantika nám v dnešnej dobe nepomôže. Dispozícia mesta Košice je geniálna v prstencovitej dispozícii, okolo ktorej oscilovali všetky potreby a funkcie. Dnes sa táto jedinečnosť rozpadá. Chýbajú záchytné parkoviská na juhu a severe sú v nedohľadne a doprava znefunkčnieva mesto v centre a všade tam, kde už dnes nepatrí. Akropola Košíc je daná a snáď sa niečo ešte podarí zachrániť. Rozhodne strata Nám.osloboditeľov pre schválený zámer je obrovská rana pod pás. Je tu popletené merítko a nesvedčí o cite pre kultúrnosť. "
Rovinský : " V Brne sa na prekládku nádražia vypísalo referendum. U nás sa poslanci nedozvedia ani o výstavbe 115 bytov ! Vidím obrovské riziko v tzv. priblížení k občanovi v roz-hodovaní o stavebnom povolení na úrovni miestnych úradov. Niektorí úradníci páchajú a ani nevedia aké škody. Alebo to robia úmyselne a rešpektujú lné ako odborné kritériá ? "
Kravčík : " Nový zákon o územnom plánovaní je moderný, ale mesto by malo udržiavať verejnú diskusiu. Kto sa pýtal alebo rešpektoval odborné posudky za komunistov na likvidáciu mestského parku ? A nedeje sa to aj dnes ? "
Bačo : " Genéza vývoja je už daná , ale pre budúcnosť by som navrhoval nájsť spôsob ako medializovať občanom všetky otázky tohoto druhu. "
Mokryš : " My sme orgán , štátny úrad na úrovni oficiality. Kompetencie však k výkonu nemáme. Výsledok je mimo kompetencie nášho úradu a prospela by väčšia miera kontinuty pri rozhodovaní a výsledku. "
Kravčík : MZ vyčlenilo na apríl tohoto roku 200 tis. Sk na usporiadanie odborného seminára s témou záchrany pamiatok na území mesta Košice. Treba to zaaplikovať aj do nového zákona o Košiciach. "
Klincková : " Zaujíma ma odpočinková zóna a mestské parky, ako sa počíta s ich prípadným rozšírením, alebo aspoň zachovaním stávajúcich, lebo podstatnou mierou zabezpečujú príjemné bývanie, zdravie a sú zónou odpočinku v prírode uprostred mesta. Giganty, akým je New York si ako oko v hlave strážia každý meter v Central parku a ten požíva nejvyššiu ochranu. To, že dnes parky vďaka kriminalite strácajú svoj účel je vecou bezpečnosti. Keď hovoríme o stotožnení sa obyvateľov s mestom, majú nezastupiteľnú úlohu. "
Pastor : " Žiaľ som skeptik a myslím ,že sa za čas všetky parky v meste stanú zastavanou plochou, čo je veľmi smutné, ale tak to postupuje. Ja osobne nevidím problém v legislatíve, ale v jej aplikácii. Všade sú občania, poslanci, architekti, pamiatkoví pracovníci, ale mnohí sa spreneverujú svojej profesionálnej cti. "
Kravčík : " Všetci sa musíme učiť komunikácii a hovoriť o problémoch, čo je niekedy náročné. Pamiatkári sa rozhorlili po revolúcii, lebo sme mysleli, že majú väčší priestor. Nie je to však vždy pravda a aj dnes sa nielen ich odborné názory môžu hrubo ignorovať. Príkladom hlúposti je v Košiciach aj prístupová cesta na letisko po dobudovaní nového obchvatu.Niekde sa stratila krátka prípojka cez Červený rak a dnes sa merajú navyše nezmyselné kilometre na Pereš a otočkou nazad, rádovo asi o 6 km naviac. Budujú sa benzínové stanice medzi blokmi ( posledne na Mieri ), plánujú sa nezmyselné centrálne zóny obchodov a pod. Takže nie komunisti, ale konkrétni ľudia dnes a s plnou zodpovednosťou ! "
Dolný : "Nadviažem na princípy, ktorých sa dotkol p. Pástor. Keď sa v minulosti rozhodlo o zbúraní niektorých objektov či celých zón, ani vtedy obyvatelia neboli informovaní vopred. ¼udia si musia osvojiť účinnosť záujmu a účelovosť architektonických zámerov, ktoré musia byť presvedčivé, aby sa s nimi dalo stotožniť. Je nutná spolupráca zámeru, účelovosti a potreba presvedčenia, že zámer je vhodný z väčšej časti tak, aby spåňal potrebné parametre, nielen vytrhnutie z kontextu. V niektorých prípadoch, aj cez kvalifikované rozhodnutie úradníka sa presadí zámer starostu, lebo on dáva posledný podpis pod povolenie. Musí tu byť zásadová výkonná sila. S občianskym princípom by sa mali kryštalizovať názory, ale poslanci by ich mali presadiť. K dobre fungujúcemu systému neprispieva chaos v rozhodovaní, kde sa ľahko presadí zahmlievanie a presúvanie zodpovednosti. Klasickým príbehom je schváľovanie Au-parku, kde sa priveľmi rýchlo prijalo rozhodnutie. "
Kravčík : " Zdá sa, že v 19 storočí bolo zakódované kvalitné rozhodovanie, keď dnes je väčšina urbanistickej činnosti tej doby hodná ochrany. Myslím, že chaos je v nás, v našej spoločnosti. Myslím, že je treba hodne hovoriť a naučiť sa počúvať a až potom rozhodovať. Na poslaneckej úrovni úrovni neraz nastupuje schyzofrénia.. Napr. ak poslanci niečo rozhodnú, príslušní úradníci to zbagatelizujú a výsledok je oproti zámeru žalostný. Úradník ako odborník musí nájsť cestu ako to previesť, ale u nás skôr platí zaklínadlo " to sa nedá ". Platí aj určitá historická kontinuita. Keď boli vhodné spoločenské pomery a ľudia sa spolu stretávali, automaticky spolu aj komunikovali. "
Dolný : " Treba sa stotožniť, že vďaka novým vymoženostiam v technike, kultúra, alebo zábava prichádza do domácností a dnes je iná situácia. Treba sa s tým stotožniť, ale nič to nemení na odvekej vlastnosti človeka navzájom sa združovať a rozprávať, len treba vziať do úvahy nové podmienky."
Mokryš : " Aj minulosti sa diskutovalo, či sú niektoré zámery dobré a výsledok nejak toto mesto vždy dokázalo stráviť. Na príklade Viedne chcem ukázať, že aj tam sa okolo historického jadra vybudovalo subcentrum, ktoré zabezpečuje funkcie, na ktoré už nie je dosť priestoru v absolútnom centre. Košice majú na Terasu vytvorený prirodzený klín napojenia, ktorý organicky spája bývanie s funkčnosťou, ktorú obsluhuje stred mesta. Aj budúce zámery by mali rešpektovať možnosť podnikať, aby stred ostal živý. Príklad Levíc, ktoré ležia v pomerene bohatej poľnohospodárskej oblasti, je dobrým spojením historického centra, bývania a napojenia železničnej a cestnej spojnice, za cenu prekládky tak, aby nedelil mesto. V Košiciach sa stala fatálna chyba odrezaním rieky a parku od mesta. New York je tiež príkladom centra, kde sa chodí pracovať, nakupovať a zabávať a mesto musí zabezpečiť aj funkcie prístupu k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, športu .A pritom sa tam musí dať aj bývať a príjemne žiť. Platí architektonický svetonázor, že ani centrum sa nesmie funkčne preťažovať. Dnes sa budujú drahé sídliská. Treba mať na pamäti ich vyváženosť, lebo vyciciavajú energiu z centra. Neprirodzené centrá, kde sa sústredí obchod a zábava ochudobnia stred a poškodia celý organizmus mesta. "
Čuňo : " Nechcem hovoriť za politikov.Som rád, že tu dnes môžem byť a nasávať nové podnety pre samosprávu. Ak si dovolím krátky exkurz do stredoveku, musím konštatovať že naši predkovia mali veľmi schopný management riadenia mesta, cez všetky zložitosti historických udalostí v krajine. Rešpektovali asi prirodzenú schopnosť prežitia úspešných živnostníkov. Po zmene spoločenských pomerov sa skoro zdalo, že panoval určitý úľak z vývoja na poli podnikania. Nie všetky činy na poli urbanistických rozhodnutí boli vždy šťastné a neraz nastúpila aj stará garda centralistického rozhodovania. Nezakorenila tu zásada občianskeho princípu transparentnosti. Aj keď som s prekvapením počúval , z nášho pohľadu úspešných predstaviteľov mesta Trnavy, že v Košiciach je badateľný silný občiansky potenciál. Tiež sa zamýšľam nad toľko odkladaným sťahovaním magistrátu do mesta. Chcem podotknúť, že sa treba venovať nielen ťaživej finančnej situácii mesta, vďaka obrovsky zaťažujúcemu dlhu mesta z nedávnej minulosti, ale aby sme išli aj do projektov, ako využiť dane od občanov cielene tak, aby priniesli úžitok nielen na papieri. "
Kravčík : " Zažili sme aj úľak, čo s Bielym domom. Možno by to nebolo zlé nové subcentrum bipolárneho delenia, kde by bola sústredená štátna správa a samospráva. "
Szentirmaiová : " Chcem poukázať na to, kde unikajú mestu peniaze. Niektorí právnici tvrdia, že normatívna to, čo sa v oblasti cestovného ruchu smie a čo nie už Európska únia má. No Košice nie. Som profesionálny turistický sprievodca a z praxe viem, že sem príde ktokoľvek z Maďarska, Poľska, z Bratislavy atď. a vykladá si doslova čo chce. Prekrúca históriu aj dnešok ako sa mu zachce. Nie je to vždy lichotivé a neraz to poškodzuje celú našu krajinu. Písali sme už aj primátorovi, ale nebola žiadna odozva. Samozrejme že sprievodcovia sa bránia, aby museli prejsť nejakou profesnou skúškou. Mesto sa zase nestará a neošetrí licenčne túto zárobkovú činnosť, ktorá v sebe nesie aj možnosť neprofesionálneho poškodzovania. Tvár mesta poškodzujú aj nekultúrne javy, keď sa nedbá o to, že bezdomovci vykonávajú telesnú potrebu v parku na Hlavnej, zahadzujú odpadky a
vôbec sa niektorí správajú veľmi odpucudzujúco. Po meste veselo behajú obťažujúce zlodejky, či veštice. "
Čuňo : " Sú to cenné pripomienky a naozaj chceme s občanmi verejne diskutovať o všetkých javoch v meste, aby sa zohľadnili pri tvorbe a schvaľovaní Zákona o Košiciach. Chceme otvoriť verejnú diskusiu aj na internete a všetko tam zverejniť. "
Vargiová : " Chcem sa opýtať, či sa neuvažuje o pokračovaní snahy zapísať mesto Košice do Svetového zoznamu kultúrnych pamiatok.K tomu sa vyžaduje aj zriadenie strategického managementu a chcem sa opýtať, či sa v tom niečo robí ? "
Markušová : " Žiaľ musím povedať, že mesto bolo doteraz nezdravo tvrdohlavé v tejto otázke. Už primátor Bauer vyšiel s touto iniciatívou. Pamiatkový úrad na projekte participoval a dovolím si vysvetliť pozadie tejto otázky. Treba si uvedomiť, že aj Unesco je určitý dosť lukratívny biznis. V nedávnom čase sa uprednosňovalo zapisovanie hlinených stavieb a naša ponuka na zápis sa nestretla s ohlasom. Treba povedať, že napr. poliaci a maďari si už v minulosti vytvorili lepší odrazový môstik a vyškolili si odborníkov, ktorí dnes sú váženými a akceptovanými odborníkmi na túto problematiku.Slovensko nie. V Maďarsku je aj medzinárodné stredisko ochrany pamiatok. No poďme domov. Mesto to preferovalo na stredovekú zástavbu a gotický dóm. To však nie je pravda a pretože sa nemá klamať, zaujali sme odborné stanovisko, ktoré v stručnopsti popísalo dóm ako neogotický a vyzdvihlp sa existenciu stredovekej kamenárskej hute, ktorá zasiahla svojím významom od Poľska ( Krakov ) až po južné Maďarsko. Domy v hist. jadre sú na 80 % zastavané na stredovekom základe a ich dispozícia a niektorté znaky, ktoré je záhodno zachovať nesú v sebe prvky renesančnej a skoršej zástavby. Sú tu veľmi cenné suterény a prízemia, s arkádami, krbmi, schoskami a všetkým možným. Navrhli sme im, aby sme išli s týmto. Magistrát to nepochopil. Detto pred nedávnom s námestníkom pánom Filasom.( SDÅ). Treba si uvedomiť, že najprv žiadosť leží na tzv. návrhovej listine.Podarilo sa nám to tam dostať za účinnej spolupráce s Min. zahra.vecí. Ako dlho to ale bude na nominačnej listine, nikto nevie. My sme vyzdvihovali dlhé dvory na šošovkovitom námestí, ktoré sa pretvorili na prechodové pasáže, lebo na konci budov okolo námestia vznikli ďaľšie obslužné ulice Mäsiarska a Kováčska. "
Z pléna: " Čo Bardejov, ako sa im to padarilo ? "
Markušová : Prípad Bardejova je zaujímavý. Samozrejme že sú tam pamiatky ojedinelé, ale na nich vidno, ako je treba úspešne lobovať. Prípadu sa ujal bardejovčan, žijúci v zahraničí, židovského pôvodu. Je dobré že sa im to podarilo, lebo cestovné kancelárie zaraďujú do svojich ciest miesta v zozname pamiatok svetového významu. Ale bardejovčania sa dopustili z nevedomosti ešte jedného prešľapu pri schválenom územnom pláne mesta. Treba si uvedomiť, že priestory do vnútra námestia sa využívajú na obchod a podnikanie a tí, ktorí si budovi zakúpili, chceli v zadných traktoch dobudovať, len s dodržaním povolenej výšky budov ďaľšie priestory. Oni nemali tú pôvodnú dispozíciu ako košické prechodové dvory. Pamiatky však treba chrániť a tak Unesco, neUnesco, aj územný plán musí ustúpiť a tak sa mnoho nových majiteľom sklamalo. Ešte väčšia hanba je však o udelenie takéhoto zápisu prísť, ako to stalo Banskej Štiavnici. So zápisom idú ruka v ruka aj obmedzenia. "
Včelár : " Sú Košice také hodnotné, aby sa mohli pomeriavať s inými mestami? "
Markušová : Áno určite sú. Ale všetko je to v občanoch. Denne sa strácajú nenehraditeľné hodnoty a nikomu to nechýba. Nie sú peniaze na odborný výskum a vôbec to znamená určitý pravidelný prísun financií. Slovensko sa nestará ani o to, aby naši experti mali zastúpenie v medzinárodných štruktúrach. "
Valach : Mám niekoľko konkrétnych návrhov - 1. Založiiť občianske združenie, ktoré by sa zaoberalo otázkou Au - parku. -2. Pre pani Markušovú, či je možné ich úradom vypracovať materiál so zásadami ako možno chrániť a rozvíjať historické jadro mesta Košice.- 3. Na pána Mokryša, aby sa zaoberal návrhom, alebo ideou vybudovania ďaľšieho mestského centra. - 4. Na pána Rovinského - či môže vymyslieť za akých podmienok sa prehodnotí plán mesta Košice. "
Kravčík : " Áno zapisujeme návrhy "
Kravec : " Pri presadení zápisu Košíc do Zoznamu chránených pamiatok Unesco je to síce obmedzenie, ale prináša to obrovské výhody a výnimočnosť v rade pamätihodností. Pamiatkárom neprichodí hovoriť za urbanistov, ale je jasné, že funkcii centra treba uľahčiť a nemyslím, že zriadením ďaľších subcentier stred vyľudní. Skôr nám treba oživiť zatiaľ ešte màtve zóny v centre. Mojou ideou je čo možno najviac chrániť hist. jadro a jeho bezpros-tredné okolie nie na úkor znefunkčnenia. Robíme konečne revíziu a súpis sôch v meste.Dnes sa zabúda na Hornád , ale snažíme sa upozorniť aj na dôležitosť zelene návrat niektorých objektov zelene. Je tu veľký problém brutálneho vstupu železnice k centru na úkor mestského parku. "
Szentirmaiová : " Chcem upozorniť na stav galérie v našom meste. Je to úbohý obraz, radšej tam nezájsť. Zbierky sú vykradnuté a niet si tam čo skoro pozrieť. "
Motýľ : " Tvrdá realita je konfrontová s romantikou a spoločnosť skoro nemá silu k dialógu. Nevytvárame predsa romantický skanzen, lebo ak z titulu ochranu nevložím funkciu, koľko priestoru ostane na plnohodnotné bývanie a podnikanie ? Kde je hranica akceptovateľnosti konzervácie pamiatky ? "
Mokryš: " Myslím, že aj toto sedenie otvára vážny dosah rozhodnutí a treba si veľmi zvážiť ich dopad na búdúcnosť ."
Mokryš : " Nehľadajme vinníkov, ale hľadajme pozitíva.Ak je dôležitý akčný plán socioekologického rozvoja mesta prijatý, hľadajme jeho naplnenie.Škatuľky sú vytvorené, teraz ich treba naplniť.Zapracujme aspoň triviálne veci, ktoré nedajú veľkú námahu a mnohému napomôžu."
Markušová : " Treba sa zaoberať aj zdánlivo jednoduchými zásadami ako napr. nepriehľadné okná, prechodové dvory, čo sa tam môže a čo už nie. Domové poriadky, výkladné skrine. Upozorňujem, že kto má politický honor má aj povinnosti.Nech sa mesto zapodieva aj takýmito vecami, ktoré bezprostredne chránia a pomáhajú aj občanom. "
Kravčík : " V rozpočte sú zakonponované na tento rok aj prostriedky na usporiadanie odborných seminárov v apríli k pamiatkam a v júni k legislatívnej úprave Zák. o Košiciach."
Rovinský : Vo svetle občianskej diskusie sa s odborníkmi ukáže, čo nám najviac prekáža a čo ešte nie a tak aj to, čo je najlepšie udržateľnejšie pre chod mesta. Odborníci majú presvedčiť, že ich návrhy sú najlepšie. Žiaľ ani poslanci nie sú informovaní ! Je nebezpečné dívať sa cez plece, že máme mesto, ale my sme mestské časti. Je zlé, že si to osvojili najmä niektorí starostovia.
Diskutujúcich vopred prosím o prípadné nepresnosti a nie úplné znenie ich príspevku, lebo zápis bol robený bez diktafónu, manuálne.) |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
