(Združenie za sociálnu reformu - tlačová správa) -- Od pasívneho prijímania sociálnej pomoci k aktívnej spoluúčasti na riešení svojho problému mali viesť nové predpisy a podmienky, ktoré vstúpili do platnosti presne pred rokom.
Okrem nových legislatívnych pravidiel (Zákon o službách zamestnanosti a Zákon o sociálnej pomoci, ...) boli pre úspech reformy rozhodujúce hlavne také faktory, ako:
• vôľa a energia úradov miestnej samosprávy,
• tvorivosť a predstavivosť miestnych úradov pri hľadaní ekonomicky výhodných pracovných príležitostí,
• dobrá spolupráca s úradom práce,
• partnerstvo v komunite.
V spolupráci so ZMOS-om sme poslali starostom a primátorom vybraných miest a obcí Slovenska niekoľko otázok, aby sme sa dozvedeli aký úspešný bol nový systém v praxi.
Keďže niektoré vyplnené dotazníky prichádzali ešte v decembri, rozhodli sme sa, že o výsledkoch nášho skúmania vás budeme informovať až v nasledujúcej správe.
Navrhované odporúčania nielenže rešpektujú prirodzené princípy a zásady, ale prezentujú i názory mnohých starostov a primátorov, ktorí sa s nami podelili o svoje poznatky a skúsenosti.
Aby bol systém účinnejší, je nevyhnutné
aplikovať do všetkých aktivačných programov prirodzené ekonomické a sociálne princípy
V marci minulého roku navštívil na náš podnet Slovenskú republiku americký expert, Jason Turner, "strojca" úspešnej sociálnej reformy v New York City, ale i v štáte Wisconsin a i. Teraz pôsobí ako medzinárodný poradca. Pri zoznamovaní sa s našou reformou, keď zistil, že jednou z foriem aktivácie je zníženie sociálnej dávky na polovicu s možnosťou druhú polovicu získať prácou, upozornil na to, že mnohí si zvyknú a prispôsobia sa žiť z polovice toho, čo mali predtým.
Výpovede starostov z nášho prieskumu potvrdzujú, že sa nemýlil. Na polovičné dávky si "zvykli" nielen mnohí "poberači", ale žiaľ, aj mnohí tí, čo majú v rukách zodpovednosť, príležitosť poskytovať aktivačné práce. Bol pán Turner jasnovidcom, alebo "len" poznal zákonitosti fungovania takýchto systémov? Čo robiť, aby podobných prípadov bolo čo najmenej?
1. Všetkých, ktorí sú schopní pracovať, platiť iba za prácu
Namiesto doterajšieho vyplácania sociálnej dávky 1500 Sk plus 1500 aktivačného príspevku za cca 10 hodín práce týždenne odporúčame, aby nasledujúcim krokom bolo 3000 Sk za 20 hodín práce. To by mal byť spôsob zarobiť si peniaze pre všetkých práceschopných poberateľov dávok v hmotnej núdzi.
2. Posilňovať schopnosť rodičov, aby sa vedeli - dokázali - starať o deti sami. Je to lepším riešením ako štátna finančná intervencia do ich rodiny formou detských prídavkov
Zrušiť detské prídavky. Namiesto rozdávania 500 Sk každému, kto má deti, navrhujeme, aby rodičia, ktorí sú na to odkázaní, mali možnosť za ďalších 10 odpracovaných "aktivačných" hodín týždenne získať ešte 1500 Sk navyše. Už záujem takto si privyrobiť by bol prejavom zodpovednejšieho prístupu k starostlivosti o svoje deti. Neexistujú žiadne súkromné spoločnosti, ktoré platia zamestnancov podľa počtu detí. Ak sa rodiny rozhodnú mať viac detí, mali by počítať s tým, že musia viac pracovať, aby ich uživili. Služba pomáhajúca zvládať problémy s plánovaním rodiny by mala byť k dispozícii každému, kto to potrebuje/žiada.
3. Budovať sociálny systém tak, aby bol spravodlivý aj voči tým, ktorí nežijú "na podpore"
a, Ak sú v rodine obaja rodičia učiteľmi, každý z nich prinesie do rodinného rozpočtu jeden učiteľský plat. Nie sú platení podľa počtu detí Ani zamestnávateľ neznižuje ich plat o polovicu lebo sa domnieva, že v jednej rodine môže byť iba jeden učiteľský plat. Keď pracujú obidvaja, musí im dať platy dva. A tak aj každý žiadateľ by mal - v rámci aktivačných prác - dostať peniaze podľa počtu odpracovaných hodín. Bez ohľadu na to, koľko je v rodine detí, alebo či už bol prekročený limit určený pre jeho rodinu. Ak žena zostane doma, môže manžel dostať šancu odpracovať jej aktivačný príspevok. Ak pracujú obaja, sú platení podľa počtu odpracovaných hodín. Iba počet odpracovaných hodín určuje výšku ich príjmu.
b, Ak už existujú programy finančnej podpory štátu, musia byť spravodlivé voči všetkým. Dostupné tým, čo sú pod hranicou chudoby a pracujú za aktivačný príspevok, ale aj tým, čo pracujú iba za minimálnu mzdu. Ak je napríklad celkový príjem v rodine nižší, než povedzme 10 000 Sk, majú obe skupiny nárok na určité výhody. Najlepšie v bezhotovostnej forme. Môžu to byť napríklad bezplatné obedy alebo zľavy na dopravu do práce, či do školy.
4. Vytvoriť slobodný trh pre poskytovanie služieb zamestnanosti: na hľadanie práce, prípravu pre zamestnanie... Outsourcing.
V Holandsku hovoria, že sú tri kľúčové podmienky, aby bol ich systém úspešný:
a. vyplácanie klientov len za prácu
b. decentralizácia systému
c. outsourcing služieb úradu práce
Obce sa môžu rozhodnúť a vybrať si jednu z 15 rôznych súkromných firiem, ktoré ponúkajú svoje služby v oblasti zvyšovania zamestnanosti. A tieto firmy sú platené podľa počtu vyriešených prípadov. Ak by ste chceli viac informácií o tom, ako funguje sociálna reforma v Holandsku, kontaktujete nás.
5. Zvýšiť povinnú školskú dochádzku z 9 na 12 rokov
Mladí ľudia pod 19 rokov nemôžu žiadať sociálnu pomoc, ak neskončili 12 ročnú školskú dochádzku.
Nuda je jedným z najväčších problémov mladistvých, ktorí prestali chodiť do školy po deviatich rokoch. Nemajú kvalifikáciu pre normálnu prácu, a tak sedia doma, nudia a "flákajú" sa. Nuda sa výrazne podpisuje pod riziko nežiadúceho tehotenstva dievčat, ktoré ešte nie sú schopné zodpovednej starostlivosti o svoje deti. Povinná 12 ročná dochádzka pomáha riešiť tri problémy: poskytuje menej času nudiť sa, redukuje neplánované deti a nízku kvalifikáciu.
6. Ak sú študenti povinní podieľať sa na financovaní nákladov na svoje vzdelanie, treba im vytvoriť možnosť "doplatiť si školné" formou práce pre obec. Napríklad koordinovaním aktivačného programu.
Po prijatí na univerzitu sa študenti môžu rozhodnúť, ako budú za štúdium platiť. Jednou z možností je zaplatiť po skončení štúdia. Napríklad pomáhať pri riadení aktivačného programu v obci (blízko) ich trvalého bydliska.
Spôsob platby by sa mohol určiť veľmi jednoducho: jedna vyučovacia hodina v škole by sa rovnala jednej odpracovanej hodine na obecnom úrade. Taká dohoda by bola iste výhodná pre obe strany.
Ako docieliť, aby systém bol flexibilnejší a pružnejší
Ak chceme, aby systém fungoval čo najlepšie, musí poskytovať čo najviac príležitostí pre motiváciu všetkých zainteresovaných. Motivácia a zodpovednosť v musí byť v rukách tých, čo sú k problémom najbližšie.
decentralizácia .
Čím bližšie má kompetentný k problému, tým ľahšie uvidí možnosti jeho riešenia. Decentralizácia okrem bližšieho pohľadu na problém približuje i zodpovednosť. Ak nie som spokojný s realizovaným riešením, nemusím na jeho chyby upozorňovať až v Bratislave. Ak napríklad niekde v Medzilaborciach vedia, ako by pri zmenených podmienkach vedeli zamestnať viac ľudí a starosta to má ísť dohodnúť do Bratislavy, radšej to asi vzdá. Ak sú kompetentní vyriešiť tento problém v Prešove, je väčší predpoklad, že to skúsi. Rozhodovanie na regionálnej úrovni prináša viac pragmatických, než napríklad politických riešení. Poslanci regionálnej samosprávy menej podliehajú tlakom a sporom v národnom parlamente. Prax ukazuje, že koalície v lokálnych “parlamentoch” vznikajú skôr na inej, pragmatickej báze, než rýdzo politickej.
porovnávanie
V dotazníkoch, ktoré nám starostovia a primátori vyplnili, sme čítali, ako boli tvoriví, proaktívni, ako vytvárali príležitosti pre ekonomicky efektívne činnosti, budovali partnerstvá so školami, firmami, MVO-čkami. Ak by sa nám podarilo zrelizovať seminár prezentujúci úspešné riešenia, primátori z Humenného a Bardejova by tam určite nemohli chýbať.
Na druhej strane sme získali dojem, že mnohí iní starostovia túto problematiku nepovažovali vôbec za povšimnutia hodnú. Napríklad v jednej mestskej časti Košíc s viac než 40 tisíc obyvateľmi ani nevedeli, koľko majú nezamestnaných, koľkí poberajú sociálne dávky. Počet 75 aktivizovaných tiež nedokazuje veľkú starostlivosť o túto časť občanov/voličov. Spolupracovať na riešení problému s inými (mimovládnymi) organizáciami necítili potrebu...
Ak každá obec pravidelne poskytuje údaje o tom, koľko má nezamestnaných a čo pre nich urobila, musia byť tieto prístupné pre všetkých,
porovnávanie a benchmarking (komparácia, sledovanie zmien a vyhodnocovanie účinnosti) umožňuje zhodnotiť, kde sú chyby a čo a ako treba napraviť. Menej úspešní sa môžu učiť od iných, úspešnejších,
verejné sledovanie výsledkov núti aj tých, čo sa im veľmi nechce, lebo vedia, že sa budú pred svojimi voličmi zodpovedať za to, čo neurobili najlepšie,
porovnávanie rešpektuje vedecky akceptované metódy i moderné princípy manažmentu pre neustále zlepšovanie kvality práce.
O tom, aké sú dôvody a možnosti budovať partnerstvá a spoluprácu obcí so súkromnými spoločnosťami, bude reč v niektorej z nasledujúcich správ.
Bill Baker,
[email protected]
Pavel Hanšut
[email protected]
Oto Horváth, Jasov |
tlačiareň
|
magyar
polski
deutsch
pošli do vybrali.sme.sk
