(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606
Primátori Bratislavy a Košíc chcú také zákony o svojich mestách, ktoré posilnia ich kompetencie
@ Aktuálne -> Verejná správa     Apr 10 2002 - 08:38 GMT
Zdenko Trebuľa: "Mesto musí mať jedno riadenie."

V týchto dňoch navštívil Košice primátor mesta Bratislava Jozef Moravčík spolu so svojimi námestníkmi. Ako na stretnutí s novinármi uviedol primátor Košíc Zdenko Trebuľa, táto návšteva je pokračovaním rozvoja vzájomných kontaktov na výmenu skúseností z riadení samosprávy oboch miest.

Dôvod je predovšetkým ten, že Bratislava aj Košice sú jedinými mestami na Slovensku, ktoré majú svoj vnútorný život upravený osobitnými zákonmi, čiže zákonom o meste Bratislava a zákonom o meste Košice, pričom Bratislava má 17 a Košice 22 mestských častí.

Práve existencia miestnych úradov mestských častí a miestnych samospráv vedených starostami mestských častí je to, čo obaja primátori považujú za prekážku v riadení života svojich miest. Primátor Zdenko Trebuľa uviedol: "Mnohokrát uznesenia mestských zastupiteľstiev sú v niektorých mestských častiach dávané do iných polôh. Sme jediné mestá, ktorých rozpočet sa nedeje na základe príjmov, ktoré sa v meste vytvoria, ale rozpočet je delený a trieštený."

V súčasnom období prebieha proces reformy verejnej správy. Rovnako by mali byť vytvorené aj nové zákony o meste Bratislava a o meste Košice. Najskôr je však potrebné vedieť, aké kompetencie prejdú na obce a mestá v rámci spomínanej reformy a potom sa spomínaní primátori dvoch najväčších miest začnú zaoberať modelmi, ktoré by, aspoň podľa ich vyjadrení vytvorili také riadenie mesta, ktoré by dokázalo čo najlepšie plniť celomestské úlohy a malo svoje právomoci.

Primátor Zdenko Trebuľa však potrebu existencie mestských častí úplne neodmieta: "V takýchto mestách ako Bratislava a Košice sú potrebné mestské časti, ale všetko závisí od toho s akými kompetenciami, v čom im dať samostatnosť a čo sústrediť do centrálneho riadenia mesta. Mesto musí mať jedno riadenie, ak sa chce centrálne rozvíjať. Inak to skutočne vyzerá tak, že jedna časť mesta je mimoriadne vybudovaná a v iných chudobnejších častiach majú ich občania problémy."

Primátor Bratislavy Jozef Moravčík k problému nákladovosti mesta, vedeného samosprávou kancelárie primátora, mestského zastupiteľstva a mestského magistrátu na jednej strane a starostami, miestnymi zastupiteľstvami a miestnymi úradmi na strane druhej, uviedol: "My nepotrebujeme v Bratislave 500 poslancov na to, aby sme zabezpečili chod mesta, nepotrebujeme ďalšie zbytočné milióny na duplicitné funkcie, ktoré vykonáva aj mesto aj mestské časti. Potrebujeme efektívnu a lacnú správu, nech peniaze, ktoré máme, môžeme využiť podľa potrieb obyvateľov mesta. Vnútorná správa v Bratislave aj v Košiciach je v súčasnosti veľmi drahá, málo funkčná a málo pružná, preto i málo efektívna. V Bratislave by nám stačilo 80 poslancov, ak je niekto poslancom v mestskej časti, prečo by nemohol byť aj poslancom mestského zastupiteľstva... "

Primátor Zdenko Trebuľa ho doplnil: "Nevidím problém len v otázke počtu mestských častí. V každom prípade ide o tom, čo budú mestské časti zabezpečovať, ako sa prerozdelia kompetencie. Košice sú svojim spôsobom osobitejšie, pretože okolo centrálnych častí mesta máme prstenec historických obcí, ktoré sa stali súčasťou mesta. Životný štýl, ktorý je pre ne príznačný, je v mnohých prípadoch vidiecky. Tam ani nemôžeme chcieť od občanov, aby žili klasickým životom mesta, sú relatívne uzatvorení sami do seba. Myslím si, že mestské časti by práve v týchto lokalitách mali fungovať, ale v takej podobe, aby ich správa nebola drahá. Po prenose kompetencií bude treba uvažovať, ako s tým naložiť. Budeme musieť nájsť kompromis a pre tieto časti otvoriť určitý počet úradovní v rámci centrálnych mestských častí. Viem si celkom predstaviť model štyroch až piatich centrálnych mestských častí, ktorý by však zabezpečoval tieto činnosti aj pre historické obce vidieckeho charakteru. Ak by sa takýto model zvolil, mohol by tam byť aj určitý počet poslancov, pričom by niektorí poslanci zastupovali mestskú časť aj mesto. Madrid má napríklad len 53 poslancov. Nie je možné, aby v niektorých mestských častiach sa ich rozpočet využíval na 60 až 70 percent na réžiu miestnej správy. To nie sú peniaze určené na to, aby ich prejedli úradníci, ale na investičné akcie, ktoré majú slúžiť občanom."

V súčasnosti majú mestské časti právnu subjektivitu a zároveň môžu vystupovať ako samostatné obce. Vo vzťahu k vedeniu mesta majú partnerský vzťah. Na otázku Cassovia.sk, či si primátor Košíc myslí, že by právna subjektivita mestských častí mala ostať zachovaná, Zdenko Trebuľa odpovedal: "V každom prípade právna subjektivita mestských častí znamená rozdrobenie mesta. Toto mesto je združením 22 mestských častí, čiže ten, kto hospodári, uvedomuje si jedno. Mesto musí mať centrálny rozpočet, od ktorého sa potom odvíjajú rozpočty mestských častí. Môj názor je ten, že právna subjektivita v súčasnej podobe prináša také paradoxy ako v mestskej časti Košice-Džungľa, kde starosta dal záverečný účet za minulý rok medzi utajené skutočnosti. Tieto veci nemajú nič s celkovým rozvojom mesta. Osobne sa domnievam, že právna subjektivita je v takejto rovine nie dobrá, mesto je jeden celok a musí sa rozvíjať ako celok."

Zaujímavo vyzneli aj informácie, podľa ktorých si obaja primátori porovnávali organizačné formy mestskej dopravy, výsledky a výkony. Porovnanie vyšlo v prospech DPMK, čiže Košíc. Napriek zvýšeniu cestovného sú náklady na prevádzkované kilometre hospodárnejšie v Košiciach, inými slovami - na zabezpečenie dopravy na 1 km platíme z našich daní i priamo z peňaženky menej. Náklady v Bratislave sú približne trojnásobné a tak na základe košických podnetov sa v hlavnom meste pripravuje reštruktualizácia MHD.

Primátorovi Jozefovi Moravčíkovi sa pozdáva čistota Košíc, čo primátor Zdenko Trebuľa odôvodnil aktívnym zapájaním nezamestnaných do verejno-prospešných prác. Výsledok vyššej čistoty možno teda nepriamo stavať aj na tom, že v Košiciach je v súčasnosti približne 17 percentná nezamestnanosť a v Bratislave asi 5 percentná. "Radšej by sme mali aj my len 5 percentnú nezamestnanosť a čistotu zabezpečovali z rozpočtu mesta," okomentoval situáciu Zdenko Trebuľa.

Ako ešte uviedol primátor Bratislavy Jozef Moravčík, nedávno aj v prítomnosti Zdenka Trebuľu absolvovali stretnutie s podnikateľmi v Bruseli, kde sa rozhodli vytvoriť centrum v Košiciach, ktoré by bolo východiskom nielen pre východné Slovensko, ale aj pre priľahlé regióny Ukrajiny, Poľska a Maďarska.

Komentár autora:

Hlavnou témou, ktorá oboch primátorov v nasledujúcom období výraznejšie spojí, bude príprava návrhov modelov pre ďalšiu existenciu Bratislavy a Košíc, ako aj príprava nových zákonov pre tieto mestá. Obaja si dozaista uvedomujú, že toto je najlepší čas, pretože reformou verejnej správy sa viacero kompetencií prenesie z okresných úradov na samosprávu. V prípade Bratislavy a Košíc teda nastane otázka, či dané kompetencie a právomoci pribudnú vedeniu mesta ako kancelárii primátora a magistrátu, alebo mestským častiam, čiže starostom a miestnym úradom.

Samozrejme, okrem kompetencií tu ide aj (skôr hlavne) o peniaze. Argumenty primátorov sú jasné, jedno centrálne vedenie mesta so satelitmi - úradovňami, pre znížený počet mestských častí bez právnej subjektivity. Ich argumenty, že sa zníži nákladovosť na úradníkov a poslancov, sú ľúbivé.

Starostovia, ktorí by týmto krokom prišli o svoje miesta a právomoci, budú dozaista argumentovať tým, že miestny úrad má k občanovi bližšie ako centrálny magistrát a satelitní úradníci magistrátu v miestnych úradovniach nikdy nevykonajú nič v prospech občanov, čo by im magistrát oficiálne "nepožehnal".

Sú vopred jasné aj ich argumenty, týkajúce sa rozpočtu. Peniaze, ktoré idú na účty mesta, ostávajú vo veľkej miere v rukách bánk, ktorým sme zadåžení, pričom financie na kontách mestských častí sú využívané pre ich rozvoj. Zadåženosť mesta pritom nevznikla na základe drahej réžie samosprávy, ale prevažne z dôvodu prestavby centra a niekdajších honosných osláv, čo sa ukázalo aj ako aktivita rýdzo politického charakteru - cesta na prezidentskú stoličku niekdajšieho primátora, pričom zadåžené Košice tu ostali aj so svojimi splácajúcimi obyvateľmi.

Ïalší vývoj ostáva v rovine lobingu v radoch zákonodarného orgánu NR SR, ktorý bude musieť nakoniec rozhodnúť, akú podobu získajú Košice i Bratislava v štruktúre samosprávnych orgánov. Do tohto času však ešte bude veľmi horúco. Ide o miesta, kompetencie, peniaze. Medzi vedením mesta a starostami to bude ešte poriadne iskriť.

(24. 4. 2001)
Slavomír Szabó
[email protected]


(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/