Vláda pripravila opatrenia proti práci načierno
@ Aktuálne -> Verejná správa
Apr 10 2002 - 08:45 GMT | Záverečné vyjadrenie premiéra Mikuláša Dzurindu a vicepremiéra Ivana Mikloša po výjazde vlády do Košického kraja
Dnešným dňom (25. 4. 2001) sa ukončilo výjazdové rokovanie vlády, ktorej ministri a štátni tajomníci mapovali situáciu v Košickom kraji vo všetkých rezortoch. Na záver tohto podujatia sa konala tlačová konferencia, ktorej sa zúčastnil premiér Mikuláš Dzurinda a podpredseda vlády Ivan Mikloš. Aj keď toto stretnutie s novinármi neumožnilo v plnom rozsahu poukázať na všetky prejednané témy, konkretizovalo bližšie zistenia a návrhy nápravných krokov v najžeravejšej oblasti regiónu - v otázke nezamestnanosti a čiernej práce.
Premiér Mikuláš Dzurinda k tomuto bodu uviedol: "Rokovali sme o štyroch dokumentoch, z nich najvýznamnejšími boli tie, ktoré sa týkali problémov, prečo je tu takáto nezamestnanosť, aké sú jej príčiny, ale najmä aké sú nástroje, ktoré povedú k lepšiemu vývoju tohto ukazovateľa. Žiada sa mi povedať, že je to vecný problém. Niektoré spolkové krajiny Nemecka majú ešte vyššiu nezamestnanosť. Miera nezamestnanosti rovnako poskočila na Slovensku i Česku, odkedy sme nezávislé štáty. Ak je isté, že je to problém vecný, netreba ho politizovať. Bolo by veľmi smutné, keby niekto chcel práve na takomto probléme vytåkať politický kapitál.
Dohodli sme sa, že práve od dnes bude podpredseda vlády Ivan Mikloš každé dva týždne na začiatku rokovania vlády informovať, ako plníme prijímané opatrenia. Niektoré sme prijali vo februári minulého roku v Prešove a nie sme celkom spokojní, ako sa plnia. Preto pán podpredseda Ivan Mikloš to bude na poradách ekonomických ministrov sledovať celkom pravidelne, v hustejších intervaloch a informovať vládu ako plníme to, čo sme prijali."
V ďalšej časti svojej úvodnej reči sa dotkol boľavého miesta Košíc, mestskej časti Lunik IX. Práve tu vláda považuje za nutné poskytnúť finančnú pomoc v rámci dobudovania základnej školy. "Dnes sme rozhodli o použití čiastky 72 miliónov 700 tisíc slovenských korún na dokončenie škôl v Košickom kraji. Základom je základná škola na ulici Podjavorinskej na Luniku IX, kam pôjde 45 miliónov slovenských korún."
Podľa jeho ďalších vyjadrení sa podpory dostane aj škole v Sečovciach, v Trebišove a z košických škôl ešte škola v ahanovciach, ktorá získa 10 miliónov 700 tisíc Sk. Premiér pritom poukázal aj na finančné zdroje. 5 miliónov použijú z čiastky, ktorá je zapísaná v rezerve vlády na riešenie rómskej problematiky, 10 miliónov poskytne ministerstvo školstva z rozvojových priorít základných a stredných škôl, čo je program, ktorý je finančne krytý v štátnom rozpočte. 55 miliónov 700 tisíc Sk sa použije z financií, ktoré boli vlani vyčlenené na elimináciu následkov sucha, avšak celková výška takto uvoľnenej sumy sa ukázala neopodstatnene vysoká a spomínané peniaze ostali vláde k dispozícii. Krajský úrad v Košiciach prispeje sumou 2 milióny Sk.
Vláda sa na svojom výjazdovom rokovaní venovala aj problému rozdeľovania finančných prostriedkov obciam z výnosov lotérií a iných hier na dokončovanie stavieb základných škôl a ich technickú vybavenosť. Takto rozdelili 70 miliónov Sk, z toho 30 miliónov skončí v Prešovskom a Košickom kraji.
Ïalšia časť tlačovej konferencie sa týkala dopravných problémov.
"Chcem vás informovať, že križovatka Prešovská - Sečovská napreduje tak ako sme sa dohodli v rámci rokovania vlády minulého roku. Stavba pôjde na tri etapy. Prvá etapa bude dokončená v tomto roku a križovatka bude spojazdnená v roku 2004, ako predpokladá uznesenie vlády. Minister Macejko nás informoval aj o zdrojoch, ktoré použijeme. Bude to špeciálny úver z Európskej investičnej banky.
Vo verejnosti rezonuje aj to, že sme sľubovali cestu rýchlostného typu medzi Košicami a Miskolcom. Plne potvrdzujem, že už na tento rok zobral minister Macejko peniaze iným, aby mohla byť urobená predprojektová a projektová dokumentácia spomínanej cesty. Na dnešnom rokovaní vlády jasne zaznelo, že nemeškáme za maďarskou stranou a ani nebudeme meškať. Máme viacero alternatív, ale medzi Košicami a Miskolcom chceme vytvoriť také prepojenie, aby obyvatelia oboch miest mohli využívať košické letisko. Chceme to urobiť aj preto, aby tento región mal čo najrýchlejšie napojenie na európsku diaľničnú sieť.
Teraz do budúcnosti. Teším sa, že už 1. mája bude otvorená stavba novej letiskovej budovy v Košiciach s veľkou investíciou, skoro štvrť miliardy slovenských korún. Osobitne ma zaujali dva projekty z toho, čo referoval prednosta krajského úradu pán Vranovský. Prvý projekt je využitie termálneho vrtu, ktorý sa nachádza neďaleko Košíc. Podľa predbežných, ale konkrétnych kalkulácií by tu našlo prácu až 1 500 ľudí. Druhý projekt je zabezpečenie stredného a južného Zemplína pitnou vodou," pokračoval premiér Dzurinda, pričom uviedol, že do projektu je zapojených 54 obcí a ide o investíciu približne 3 miliardy Sk.
K najakútnejšiemu problému Košického kraja - nezamestnanosti, sa vyjadril i podpredseda vlády Ivan Mikloš: "O tomto sme hovorili v rámci dvoch materiálov. Prvý posudzuje a analyzuje príčiny dnešnej nezamestnanosti a navrhuje opatrenia v štyroch hlavných okruhoch na riešenie. Druhý je špeciálne venovaný problematike čiernej práce. Obidva materiály boli schválené vrátane desiatok konkrétnych úloh. Podstatné je, že za pokračovania integračného procesu sa dá reálne predpokladať nezvyšovanie nezamestnanosti Slovenska, naopak, postupne dôjde k jej znižovaniu už aj počas roka 2001 a 2002. Opakujem však, že je to podmienené pokračovaním v reformách, plnením štátneho rozpočtu aj hospodárskej politiky a všetkých zásadných dokumentov.
Analyzovali sme viaceré okruhy. Prvý sa týka celkovej ekonomickej a zahraničnej politiky. To veľmi úzko súvisí s ozdravením ekonomického prostredia, s úrokovými sadzbami, ratingom a prílevom zahraničných investícií. Napríklad úrokové sadzby a zahraničné investície - vďaka stabilizácii, ktorú sme uskutočnili, úrokové sadzby poklesli a dnes je prevaha ponuky z bankového sektora, kde banky už vyhľadávajú podnikateľské zámery a ponúkajú prostriedky. Konkrétne Tatrabanka vyčlenila tri miliardy korún na nové projekty, z toho jednu miliardu na úvery pre malých a stredných podnikateľov.
Iný príklad sa týka prílevu zahraničných investícií. Vlani bolo Slovensko na druhom mieste, čo sa týka výšky prílevu zahraničných investícií na jedného obyvateľa zo všetkých transformujúcich sa krajín.
Vláda dnes ministerke financií uložila do polovice mája predložiť analýzu odvodového a daňového zaťaženia, taktiež navrhnúť opatrenia a postup pri ďalšom znižovaní daňového zaťaženia, ale aj harmonizácii daňového a odvodového zaťaženia.
Ïalší okruh, ktorým sme sa zaoberali, sú deformácie trhu práce. Ide o to, ako viac stimulovať najmä tých ľudí, ktorí sú v nízkych príjmových skupinách, aby mali záujem hľadať si prácu. Pretože rozdiel medzi mzdou a sociálnymi dávkami je niekedy malý, sú navrhnuté konkrétne opatrenia, aby napríklad časť sociálnej dávky mohla byť ponechaná, ak sa nezamestnaný zamestná a tak sa spomínaný rozdiel zvýšil. Možnosti sú aj v daňovom stimulovaní podnikateľov, ak zamestnajú takýchto ľudí.
Sú tu aj demografické príčiny, s ktorými sa však nič nedá robiť. Zaujímavé je, že za posledných desať rokov počet zamestnaných v národnom hospodárstve je takmer ten istý. Z demografických dôvodov nám však rýchlo rastie počet ľudí v práceschopnom veku. Len na porovnanie - za desať posledných rokov na Slovensku počet takýchto ľudí narástol o 335 tisíc, kým v Maďarsku poklesol o 415 tisíc. Aj toto je jedným z dôvodov a možnosti tu vidíme najmä vo zvýšení študijných možností, najmä vysokého školstva. Mnohí tí, ktorí sa na vysokoškolské štúdium nedostanú z kapacitných dôvodov, rozšíria rady nezamestnaných. Keď si nájdu nové študijné možnosti a doštudujú, majú podľa našich analýz väčšiu šancu nájsť si zamestnanie."
K práci na čierno podpredseda Mikloš uviedol, že vláda prijala 9 konkrétnych opatrení, ktorými by sa mala zmeniť aj legislatíva tak, aby nebolo možné zamestnávať pracovníkov bez dopredu spísanej dohody o pracovnej činnosti., má sa zvýšiť právomoc a kompetentnosť inštitúcií, ktoré majú vykonávať kontroly, zaviesť väčší vstup polície do tejto oblasti a zvýšiť zásadným spôsobom sankcie ako voči zamestnávateľom, tak aj voči zamestnancom pracujúcim na čierno.
Vicepremiér svoj názor na čierny zamestnanecký trh prezentoval úplne jednoznačne: "Fenomén čiernej práce je veľmi rozšírený, treba proti nemu bojovať nielen preto, že to umelo zvyšuje nezamestnanosť, pretože tá reálna práca existuje, ale aj pretože to deformuje podnikateľské prostredie a ak sa proti tomu nezačne dostatočne účinne bojovať, tak sa to rozširuje ako rakovina, lebo sa stáva výhodným toto zneužívať a nevýhodným dodržiavať zákony a zamestnávať legálne."
Spomínané legislatívne zmeny by sa mali prejaviť novelizáciou Zákonníka práce a prijatím samostatného zákona o boji proti nelegálnej práci.
K nezamestnanosti Rómov, ktorá je daná aj ich nízkym vzdelaním, premiér Dzurinda uviedol: "Ja by som v tejto súvislosti nerád hovoril špeciálne o etniku. Hovorme o občanoch s najnižším vzdelaním, ktorí sa aj podľa mojich poznatkov zo včerajšej návštevy úradu práce naozaj najťažšie zamestnávajú. Uvediem aspoň jeden príklad - Inštitút verejnoprospešných prác. V dokumentoch z dnešných rokovaní sa nachádzajú aj také, ktoré sa týkajú analýzy tohto inštitútu a návrhu opatrení, akoby mohol byť zdokonalený tak, aby bol ešte efektívnejší. Dnes sme prijali tri úlohy, aby sme tento inštitút ešte vylepšili."
K očakávaniu zriadenia tzv. pracovnej polície a rozšíreniu čiernej práce podpredseda vlády Ivan Mikloš poznamenal, že odhady čiernej zamestnanosti sú v troch odhadových údajoch. V prvom je 82 tisíc, čo je odhad ministerstva práce a sociálnych vecí, 140 tisíc odhaduje Národný úrad práce a tretí odhad udáva 200 tisíc čiernych zamestnancov, čo sú odhady daňových úradov. Ak vezmeme do úvahy, že na Slovensku je asi 550 tisíc registrovaných nezamestnaných, aj stredný odhad hovorí o tom, že aspoň dvadsať percent ľudí, ktorí poberajú podporu a sociálne dávky, tak činí v rozpore so zákonom. Naviac, sú tu aj ľudia, ktorí by inak nepracovali. Do tejto skupiny patria napríklad manželky bohatých podnikateľov, ktoré poberajú podporu, viacmenej ako prilepšenie. Ako ďalej dodal, "pracovná polícia by mala mať veľmi štíhly aparát, doslova pár ľudí v jednotlivých okresoch, ktorí by veľmi úzko spolupracovali s políciou ako takou a využívali by ju najmä na kontroly a previerky na pracoviskách. Tieto kontroly sú bežné aj vo vyspelých krajinách, naviac sú veľmi prísne a dopady tvrdé. Všetci, ktorí pracujú na čierno, alebo aspoň prevažná väčšina, poberajú sociálne dávky, alebo podporu v nezamestnanosti, naviac zo strany zamestnávateľov a zamestnancov neodchádzajú do verejných rozpočtov dávky a dane."
(25. 4. 2001)
Slavomír Szabó
[email protected]
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|