Historické klarinety
@ Kultúra -> Výstavy
Aug 13 2002 - 10:21 GMT | Zbierka mesiaca – august 2002
Východoslovenské múzeum
Vedenie Východoslovenského múzea každý mesiac sprístupňuje zbierku, ktorú z jej vystavených exponátov alebo depozitov vyberá niektorá verejne známa osobnosť. Zbierku mesiaca v auguste 2002 vybral spevák populárnej hudby Peter Stašák.
Klarinet vznikol zo šalmajových nástrojov dlhým vývojom. Ako pratvar tohto nástroja sa uvádza staroegyptský klarinetový nástroj, ktorý bol známy už od 5. dynastie okolo roku 2500 pre naším letopočtom. Mal spoločný názov pre všetky drevené dychové nástroje v starom Egypte – Maat.
V hudobnej praxi sa klarinet vyskytuje pomerne neskoro, okolo roku 1690, kedy bol zostrojený norimberským nástrojárom Johannom Christophom Dennerom ako zdokonalená obmena stredovekého šalmaja s jednoduchým jazýčkom. Dnešné pomenovanie dostal klarinet v 18. storočí podľa vysokej trúbky, tzv. clarina. Okolo polovice 18. storočia sa klarinet dostáva do niektorých orchestrov v Mannheime a v Paríži.
Dennerov klarinet mal sedem dierok a dve klapky a jeho vynálezca pracoval na jeho zdokonalení ešte plných šesť rokov. Jeho syn J. Denner okolo roku 1720 zvýšil rozsah klarinetu až do výšky tónu e 3 tým, že zaviedol prefukovaciu klapku b a klapku h umiestnil v spodnej časti nástroja.
Koncom 18. storočia bol klarinet opatrený 4. a 5. klapkou zásluhou nástrojára Bartholda Fritza z Brunšviku a parížskeho virtuóza českého pôvodu Jozefa Beera. Šiestu klapku zaviedol Xavier Lefévre v Paríži a ďalších sedem Ivan Müller na začiatku 19. storočia, čím dovàšil úplnú chromatizáciu nástroja mechanickou aplikatúrou.
Podobne ako u ostatných drevených dychových nástrojov aj u klarinetu sa uplatnil vplyv Böhmovej reformy zavedením prstencových klapiek, ktoré zaviedol L. A. Buffet v Paríži okolo roku 1839. V roku 1967 opatril R. Mollenhauer z Fuldy klarinet úplným Böhmovým mechanizmom.
Klarinet patrí k najdôležitejším nástrojom skupiny dychových nástrojov s jednoduchýmj jazýčkom. Vyrába sa z grenadilového dreva. Skladá sa z piatich dielov – zobcovitého horného dielu s jazýčkom, súdka, dvoch stredných dielov s klapkovým mechanizmom a ozvučníka. Moderný klarinet má asi dvadsať klapiek a sedem dierok. Dåžka klarinetov je 59 až 71 centimetrov. Tón pri hraní sa vyludzuje nárazmi výdychov na jazýček, ktorý je upevnený na klarinetový zobec. Klarinety sa stavali a stavajú v rôznom ladení pre hranie z notových záznamov v rôznych tóninách.
Klarinet pre farebnosť svojho tónu, technickú pohyblivosť a úctyhodný rozsah takmer štyroch oktáv patrí k významných nástrojovým zastúpeniam komorných hudobných telies a symfonických orchestrov.
Hudobné nástroje v zbierke Východoslovenského múzea tvoria početne malú (160 kusov), ale vzácnu skupinu inštrumentov. Dokumentujú výrobcov hudobných nástrojov, ktorí pôsobili v Košiciach, na Spiši, v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku v období 18. – 20. storočia. Zachovaná a ucelená je skupina drevených dychových nástrojov – klarinetov od nemeckých nástrojárov z 18. – 19. storočia.
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|