ÚZPPP, SPPK a AVNM robia zo Slovenska smetisko
@ Aktuálne -> Životné prostredie
Aug 15 2002 - 14:18 GMT | Do redakcie Cassovia.sk sme dostali tlačovú správu Spoločnosti priateľov Zeme,. podľa ktorej "niektoré priemyselné a obchodné skupiny preukazujú, prečo neboli zohľadnené ich návrhy – namiesto odborných argumentov používajú zavádzajúce tvrdenia a invektívy".
Vyjadrenia Únie zamestnávateľov a podnikateľov v potravinárskom priemysle (ÚZPPP), Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) z tlačovej besedy 14.8. 2002 a vyhlásenie Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd (AVNM), sú hrubou demagógiou.
K tvrdeniam ÚZPPP a SPPK:
1. Nepravdivé je tvrdenie P. Konštiaka zo Zväzu obchodu SR že “malé obchody by pri plnení podmienok stanovených zákonom mali značné problémy, a to najmä kapacitné či hygienické". Nie je pravdou, že zálohovanie jednorazových fliaš bude spôsobovať takéto problémy obchodníkom. Vykonávacie predpisy – vyhlášky k zákonu stanovia kritériá pre výkup zálohovaných fliaš. Tie sú predmetom odbornej diskusie a budú obsahovať kritériá potrebné pre elimináciu takýchto problémov (napr. požiadavky na čistotu, zachovalosť...). Akceptovať sa budú iba fľaše po nadobudnutí účinnosti zákona o obaloch. Takže nebude hroziť žiadne “vyberanie starých fliaš zo skládok a ich donáška do obchodov” ani nič podobné. Nehrozia ani kapacitné problémy – nenastali ani v iných štátoch, ktoré zaviedli zálohový systém jednorazových obalov. Organizácia ktorá bude ustanovená pre zber a recykláciu zálohovaných jednorazových fľiaš zabezpečí častý zvoz fliaš podľa potreby.
2. Namietanie ÚZPPP a SPPK, že zákon nedefinuje obaly, na ktoré sa bude vzťahovať záloha ani jej výšku a že o tom “subjektívne rozhodne úradník”, sú neopodstatnené a zavádzajúce. V prípade stanovenia zálohovaných obalov, ktoré budú zálohované priamo v zákone, by hrozila častejšia novelizácia zákona, čo by nebolo ani štandardné, ani vhodné. Je pružnejšie, ak sa druhy zálohovaných obalov a výška ich zálohy stanovia vo Vyhláške, ktorá sa môže upraviť podľa aktuálnej potreby. Kritériá na základe, ktorých by sa stanovilo, ktoré jednorazové obaly budú zálohované, nemajú v zákone ani v iných štátoch v ktorých realizujú tento systém, a vo viacerých riešia zálohovannie obalov vykonávacím predpisom. Aj v susednej Českej republike stanovuje výšku zálohy a to na ktoré obaly sa vzťahuje nariadenie vlády – nie zákon. Ministerstvo životného prostredia tiež nestanoví “subjektívne úradníkmi” zoznam zálohovaných obalov – vyhláška prejde riadnym medzirezortným a verejným pripomienkovaním. Treba si tiež uvedomiť, že MŽP je zodpovedné za úspešnosť zákona, preto je v prvom rade jeho záujmom stanoviť správne druhy obalov, ktoré budú zálohované ako aj výšku ich zálohy.
3. Tvrdenie ÚZPPP a SPPK, že “zákon deformuje podnikateľské prostredie” a že sa “ prikláňajú k európskej smernici o obaloch, ale takej, ktorá neovplyvňuje podmienky hospodárskej súťaže” sú pokrytecké a zavádzajúce. Zálohovanie jednorazových nápojových obalov majú zavedené vo Švédsku, Fínsku, Nórsku, Dánsku, v 13 štátoch U.S.A., 8 kanadských provinciách, v Nemecku ich pripravujú. Obmedzujú tieto štáty hospodársku súťaž ? Toto ustanovenie je plne v súlade so smernicou EÚ o obaloch, pomáha zvýšiť zber a recykláciu odpadov z obalov. Dôkazom dobrých skúseností je, že ešte ani 1 štát nezrušil zálohovanie jednorazových obalov, naopak počet európskych štátov, ktoré ho používajú narastá.
Doslova šokom bolo demagogické, vymyslené vyjadrenie, že cit. “počuli sme, že sa majú zálohovať aj kelímky od jogurtov” (!). Nikde v návrhu vyhlášky sa nikdy nespomínali iné druhy obalov, ktoré sa plánujú zálohovať, než nápojové fľaše z PET a skla. Zálohový systém na kelímky ani nie je technicky realizovateľný, nikde vo svete sa nerealizuje a pochopiteľne nikdy pri diskusiách takýchto nezmyselný návrh nikto nepredniesol. Nevieme nájsť iné vysvetlenie pre takéto neseriózne vymyslené výroky ako zámerné vymýšľanie nezmyslov (používajúc zdroje “počuli sme”), aby lobbystické skupiny za každú cenu vyfabrikovali vyjadrenia proti zákonu o obaloch.
Zálohový systém nebude neprimerane finančne náročný. Odborné analýzy preukázali, že do spotrebiteľských cien sa premietne len cca 1 Sk na fľašu. Ak nevadilo niektorým výrobcom a obchodníkom expandovať s jednorazovými obalmi nápojov, ktoré zvýšili spotrebiteľské ceny o niekoľko Sk na fľašu, 1 Sk na 80 % recykláciu a zníženie divokých skládok je zanedbateľná.
K vyhláseniu Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd (AVNM) :
1. Nepravdivým zavádzaním je tvrdenie, že Slovensko sa údajne stane “smetiskom strednej Európy pretože okolité štáty podobnú úpravu nemajú a hrozí dovoz jednorazových fliaš do SR”.
Jednorazové obaly sa po použití stávajú odpadom a pre ich dovoz je potrebné získať potrebné dokumenty pripúšťajúce dovoz odpadov. Už týmto nástrojom kontroly je možné brániť dovozu odpadov z obalov. Ïalšou formou, ktorú používajú v škandinávskych štátoch, je zavedenie označenia (napr. formou využitím čiarového kódu) pre zálohované obaly uvádzané na trh v danom štáte. Obaly z okolitých štátov budú mať iné označenia (čiarových kódov), pomocou ktorých budú ľahko a rýchlo rozlíšiteľné zálohované obaly zo Slovenska a zahraničia, ktoré sa odmietnu vykúpiť. Dôkazom, že po zavedení zálohového systému pre jednorazové obaly nenastane žiaden “nekontrolovaný” dovoz plastových fliaš, sú aj európske štáty, ktoré už roky realizujú tento systém a nemajú nijaké výraznejšie zaznamenané tieto problémy.
2. Nie je tiež pravdou, že zálohový systém ohrozí triedený zber v obciach, naopak ho vylepší. Ak počítame s cieleným zberom a recykláciou jednorazových PET fliaš a sklenených obalov v miere 80 % podielu, tak to činí : 5 600 – 6 000 ton PET fliaš ročne (čo tvorí iba 6-7 % z celkového množstva plastových obalových odpadov) 36 000 jednorazových sklenených fliaš (čo tvorí cca 50 % z celkového množstva odpadov z obalov skla). Zo sklenených obalov je cca 62 % nápojových obalov, 38 % ostatných sklenených obalov (konzervové, poživatiny a pod., ktoré nebudú predmetom zálohy). Takže zálohový systém uberie v kontajneroch 6-7 % potenciál odpadov z plastových obalov a cca 50 % odpadov zo sklenených obalov. Ešte stále ostane obciam cca 95 % potenciál plastových odpadov a cca 50 % potenciál sklenených odpadov. Taktiež, systémy triedeného zberu používajú rôznu kombináciu zberových nádob, preto ak klesne množstvo suroviny v nádobách pre sklo, môže sa stanoviť jeho triedenie spoločne s inou druhotnou surovinou – napr. kovmi, alebo plastami.
Aj v iných štátoch, kde zaviedli odvozný triedený zber (farebné kontajnery) kombinovaný so zálohovým zberom jednorazových obalov nápojov, funguje v obciach triedený zber.
Zo Slovenska robí smetisko práve tá časť výrobcov a obchodných sietí, ktorá je zodpovedná za expanziu jednorazových obalov na úkor opakovane používaných a ktorá teraz nesúhlasí s týmito opatreniami. Expanzia jednorazových fliaš na úkor opakovane používaných zvýšila množstvo odpadov i fliaš končiacich voľne pohodených v našej prírode, na divokých skládkach. Zálohový zber eliminuje vyhadzovanie fliaš na divoké skládky a prispieva k výraznému zníženiu odpadov aj v celkovom meradle.
Ladislav Hegyi
predseda Spoločnosti priateľov Zeme
15. 8. 2002
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|