Broňa ovláda "dosku" na vode i na snehu
@ Aktuálne -> Šport
Apr 10 2002 - 09:12 GMT | Sympatická 25-ročná Košičanka Broňa Machová patrí medzi svetovú špičku vo vodnom lyžovaní. Špecializuje sa na vlekové, hoci jej ani člnové lyžovanie nerobí problémy, a jej obľúbenými disciplínami sú slalom a skoky. Snoubording začala pestovať ako doplnkový šport na spestrenie zimnej prípravy. Prakticky za dva-tri roky sa vypracovala na jednu z najlepších na Slovensku a má ambície presadiť sa aj na medzinárodnom fóre. Dá sa povedať, že po veľkom sklamaní, keď vodné lyžovanie nezaradili na program olympijských hier v Aténach, je snoubording pre Broňu novou veľkou motiváciou.
Začiatky
Broňa bola odmalička ako živé striebro. Nedokázala ani len chvíľu posedieť /takou je dodnes/ a aby energiu vybíjala správnym smerom, rodičia ju viedli k športovaniu. Naučili ju plávať a keď mala osem rokov, našli pre ňu a sestru učiteľa lyžovania. Jozef Friedman bol v tom čase zhodou okolností aj trénerom vodno-lyžiarskeho oddielu VHZ Košice. Ten videl, že Broňa je pohybovo nadaná a má na športovanie aj potrebné vôľové vlastnosti a odvahu, nuž jej po skončení lyžiarskeho výcviku na snehu navrhol, aby to skúsila s lyžami i na vode.
" Poslúchla som ho a na jar som začala trénovať. Veľmi rada spomínam na chvíle strávené na chate oddielu. Pri vode na Ružíne sme trávili každú voľnú chvíľu, víkendy, prázdniny. Vždy niekto z rodičov pripravoval "proviant", my deti sme štyrikrát denne trénovali. Hravou, súťaživou formou, takže sme boli všetci nadšení."
Úspechy
Po otvorení vleku v Košiciach prestúpila Broňa v pätnástich rokoch do VSŽ / v súčasnosti háji farby Klubu vodného lyžovania International Košice/ a začala sa špecializovať na vlekové vodné lyžovanie. Dokázala na sebe tvrdo pracovať a roky driny začali prinášať prvé ovocie. Už v mládežníckych kategóriách patrila medzi najlepších na Slovensku i v ČSSR, neskôr sa čoraz viac presadzovala aj na medzinárodnych súťažiach. Mala sedemnásť, keď vybojovala tri zlaté a jednu bronzovú medailu na majstrovstvách Európy a striebro na európskom šampionátu seniorov. V tejto kategórii získala aj dve bronzové medaily na majstrovstvách sveta v Nemecku v roku 1998, dva razy vyhrala Európske pohárové turné v trojkombinácii /slalom, skoky a figurálne jazdy/. Jej snom bola účasť na olympiáde, lenže vodné lyžovanie nebolo zatiaľ zaradené medzi vybrané športové odvetvia…
Drahý šport
Patriť medzi svetovú špičku vo vodnom lyžovaní, to dnes veru stojí nemalé finančné prostriedky.
" Iba reprezentačný výstroj vyjde približne na 150 tisíc korún. Ešte viac - okolo 180 tisíc stojí mesačné sústredenie a účasť na pretekoch na Floride v Orlande, kde zvyknem dolaďovať formu pred sezónou. Tohto roku som Floridu vynechala, pretože sa tam nekonali preteky a zaplatiť rovnakú sumu len za sústredenie by bol pre nás drahý špás. A to ešte treba prirátať značnú sumu za zimné sústredenia, tréningy v bazéne v Poprade a v Bielorusku i spoločnú príprava s mužskými európskymi rekordérmi - reprezentatmi Česka."
Broňa navyše nemá na Slovensku trénera, na diaľku ju vedú viacerí. Bratia Genovovci z Bieloruska, svetoznámy Američan Jack Travers z Floridy a dvaja českí odborníci - reprezentačný tréner Pepo Kocúr a majster sveta v skokoch Dan Rešl. Je len prirodzené, že KVL International Košice to všetko "neutiahne", Broňa potrebuje na existenciu aj sponzorov. Tí sa v súčasnej ekonomickej situácii na Slovensku hľadajú veľmi ťažko, ešte šťastie, že jej v tom pomáha otec MUDr. Peter Mach, ktorý popri zodpovednom pracovnom zaradení prednostu I. kliniky Rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód na Lekárskej fakulte UPJŠ je aj jej manažérom, ale i zanieteným funkcionárom klubu International a predsedom sekcie vlekového lyžovania slovenskej reprezentácie.
Broňa v "civile"
Pred pár dňami doma v Košiciach i vo Vysokých Tatrách oslávila štvrťstoročnicu, stále je slobodná a doteraz nemá vážnejšiu známosť. Prakticky ani na ňu nemá čas. Veď okrem športu študuje - je poslucháčkou 2. ročníka Fakulty BERG Technickej univerzity v Košiciach / aj keď má momentálne prerušené štúdium /, pracuje - ako diplomovaná radiologická asistentka na poliklinike košického sídliska KVP, zložila vlekárske skúšky, ukončila kurz masérky a plánuje získať licenciu na výučbu snoubordingu.Aj týmito aktivitami si chce privyrábať na svojho nákladného koníčka. Je mimoriadne zručná, zvládne akékoľvek remeslo. Nielen výborne šoféruje, ale vie autá aj opraviť. Vlastnými rukami si zhotovila do izby nábytok, udržuje v chode bazén na dvore rodičovského domu, ba dokáže aj zvárať. Stará sa i o zvieratá - korytnačky a psa.
"Toho som našla počas európskeho šampionátu v Piešťanoch pod kontajnerom, kde ho vyhodili nezodpovední majitelia. Začala som ho kàmiť malou lyžičkou, maznať sa s ním a psíča - taký milý bastardík sa odomňna nechcelo pohnúť ani len na krok. Zatelefonovala otcovi, či si ho môžem priviezť domov. Ak bude medaila, znela odpoveď. Pre istotu som ich vybojovala dve…"
S vodným lyžovaním pochodila mnoho krajín Európy, USA, Juhoafrickú republiku, Izrael. Zaujímavé príhody zažila v bývalom Sovietskom zväze. Deväťročná cestovala sama vlakom z Moskvy do Košíc. Na hraniciach v Čope bolo treba dlhšie čakať na colnú a pasovú kontrolu. Kým ostatní disciplinovane zotrvali v kupé, ona potichúčky, napriek zákazu, vystúpila z vlaku, poprezerala si tamojší blší trh a našťastie stihla načas sa vrátila medzi zhrozených colníkov a sprievodcov, ktorým spolucestujúci nahlásili, že sa stratila.Mala len o tri roky viac, keď ju jej tréner poslal z Moskvy do tristo kilometrov vzdialeného Rybinska s tým, že ju na stanici bude čakať jeho kolega. Telefonické spojenie však nefungovalo, takže Broňu nik nečakal a ona sa ocitla ráno o štvrtej sama v meste veľkom ako Košice. Taxík tam nestál ani jeden, kancelária s nápisom Milicija bola zatvorená, tak teda sa vybrala hľadať udanú adresu pešo. Rok predtým už v Rybinsku bola, nuž voľáko trafila. Ruský tréner takmer skolaboval, keď mu z ničoho-nič ráno o piatej zazvonila pri dverách slovenská školáčka.
"Dobrodružnú cestu som zažila aj na sústredenie do Bieloruska. Na hraniciach sa Bielorusom nepáčilo moje pozvanie, tak ma "odlifrovali" späť do Poľska. Tam som sa dala do reči s prvým taxikárom, ktorý zhodou okolností mal známych medzi poľskými vodnými lyžiarmi. Nuž a div-divúci, nasledujúcim vlakom som už spokojne cestovala do cieľa svojej cesty. Rodičia sa o všetkom dozvedeli až po návrate domov. Keby som bola volala domov, otec by určite bez rozmýšlania sadol do auta a hnal sa stovky kilometrov za mnou. Takých a podobných zážitkov bolo viac..."
Plány do budúcnosti
Vo vodnom lyžovaní čakajú Broňu Machovú v tejto sezóne dva vrcholy - vlekové majstrovstvá Európy v Havíøove a člnové majstrovstvá sveta v Barcelone. Aj keď príprava nevyšla celkom podľa predstáv - nedostatok snehu neumožnil splniť tréningovú kvôtu v snoubordingu, chýbať jej bude aj účasť na pretekoch a sústredení na Floride a pre nepríjemnú alergiu z tatranského slnka zmeškala aj začiatok sezóny na vode, mnohí tipujú, že privezie z Čiech medailu, dokonca striebornú.
"Podobné reči nemám rada. Keď sa odo mňa niečo očakáva, nie vždy mi to vyjde. Ja som radšej nenápadná, bez "svalnatých" rečí. Vtedy sa obyčajne dostaví aj úspech." Verme, že Broňa v auguste v Havíøove na stupeň víťazov predsa len vystúpi.
Perspektívne by sa rada presadila aj na doske na "zmrznutej vode" v snoubordcrosse, ktorý je jej obľúbenou disciplínou. Cross sa totiž robí na rýchlych tratiach, ktoré Broni vyhovujú, neprekážajú jej ani súboje na telo a čo je v tejto disciplíne mimoriadne dôležité, má dobré štarty. Ak by sa jej cross daril aj na medzinárodných kolbištiach, možno sa jej ešte splní aj sen o účasti na olympiáde…
"Nezabúdam ani školu. Chcem diaľkovo pokračovať v štúdiu a úspešne ho aj dokončiť."
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|