(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606

Generálny prokurátor SR spochybnil ústavnosť podmienok registrácie cirkví
@ Aktuálne -> Rôzne Feb 08 2007 - 08:54 GMT

(TASR) - Národná rada SR posunula do druhého čítania poslaneckú novelu zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností napriek tomu, že sprísňuje podmienky registrácie. Od júla 2004 je pritom na Ústavnom súde SR návrh generálneho prokurátora SR Dobroslava Trnku, ktorým spochybnil ústavnosť už súčasného registračného cenzu.

Na registráciu nových cirkví a náboženských spoločností by podľa návrhu poslancov malo byť potrebných 20 tisíc podpisov ich členov, nielen sympatizantov, ako je to v súčasnosti. V posledný januárový deň pritom generálny prokurátor rozšíril svoj pôvodný návrh o ďalšie dôvody, ktoré vychádzajú už aj z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva.
Podľa Trnku Slovenská republika platným zákonom o slobode náboženskej viery, v spojení so zákonom o registrácií cirkví a náboženských spoločností, diskriminuje občanov hlásiacich sa k vyznaniu neregistrovanej cirkvi či spoločnosti. V porovnaní s inými veriacimi totiž nemôžu v plnom rozsahu uplatniť svoje náboženstvo iba z dôvodu veľkosti.
Generálny prokurátor pripomína, že ústavne relevantným dôvodom na zásah do práva na slobodu združovania môže byť len naliehavá spoločenská potreba - bezpečnosť štátu, ochrana verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo ochrana práv a slobôd iných. "Počet veriacich, hlásiacich sa k rovnakému náboženstvu, rozhodne tieto podmienky nespåňa," zdôrazňuje Trnka.
Pre zásah do slobody združovania musia existovať závažné a presvedčivé dôvody, ktoré treba využívať veľmi striedmo a v najnutnejšom rozsahu, konštatuje Trnka. "Spôsob, akým národné legislatívy zakotvujú slobodu združovania, ako aj jej praktické uplatňovanie zo strany štátnych orgánov, napokon odhaľujú stav demokracie v danom štáte," upozorňuje v podaní generálny prokurátor.
Trnka pripomenul aj fakt, že cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré vyvíjali činnosť do nadobudnutia zákona v roku 1991, sa považujú za registrované a pre ne početný cenzus neplatí. Môžu vyvíjať svoju činnosť bez ohľadu na počet osôb, ktorý sa k nim hlási. Podľa ministerstva kultúry desať zo 17 v súčasnosti registrovaných cirkví v roku 2003 nedosahovalo požadovaný počet 20 tisíc príslušníkov.
Pre porovnanie generálny prokurátor uviedol, že Česká republika vyžaduje na registráciu náboženskej komunity 300 plnoletých občanov a v Rusku zákon o slobode vyznania požaduje najmenej 10 zakladajúcich členov. "S prihliadnutím na počet obyvateľov a rozlohu uvedených krajín je neprimeranosť počtu stanoveného slovenskou právnou úpravou zreteľná," dodal.