Tragédia spoločného majetku časť II.
@ Aktuálne -> Rôzne
Sep 27 2007 - 15:03 GMT | V roku 2001prednášal v Bratislave ekonóm z Írska o úžasnej ekonomickej zmene v jeho krajine. Dlhé roky bolo Írsko jedným z najväčších príjemcov z Európskych sociálnych fondov. Malo dlhodobo vysokú nezamestnanosť. Každý rok stratilo množstvo šikovných občanov, ktorí emigrovali za prácou. Preto Írsko dostávalo obrovskú finančnú injekciu z Bruselu.
Avšak v 90-tych rokoch sa ekonomika v Írsku výrazne zmenila. Namiesto emigrácie, začali sa Íri vracať domov. Teraz Írsko pozýva zahraničných pracovníkov pracovať v tejto zemi. Podstatu celej prednášky asi najpresnejšie vystihol výrok prednášajúceho: „...ekonomika v Írsku zaznamenala boom napriek EU (sociálnym fondom) a nie vďaka nim.” Prekvapilo ma, že peniaze z väčšiny programov Európskych sociálnych fondov boli ako investície do čiernej diery. Sú vari tieto fondy príkladom tragédie spoločného majetku?
Koncepcia týchto fondov znie pomerne humánne: Zobrať peniaze z bohatých regiónov, vytvoriť obrovský charitatívny fond a prerozdeľovať prostriedky z neho chudobnejším regiónom Európy.
Lenže Európske sociálne fondy neboli v riešení štrukturálnych problémov chudoby v Írsku veľmi úspešné. Je teda možné, že riešenie týchto problémov je viac o vnútorných zmenách v jednotlivých spoločenstvách, než o peniazoch?
V našej poslednej správe sme opisovali riziko a tragédiu spoločného majetku. Aké riziko ukrývajú obrovské finančné fondy ako napríklad tie Európske? Možno zabrániť tomu, aby tieto fondy neboli iba príčinou tragédie spoločného majetku?
1. Ten, kto je silnejší a má lepšie postavenie (politické či občianske alebo iné organizácie) získava v bitke o podiel zo spoločného majetku/fondu najviac.
V krajinách, ktoré dostávajú peniaze od EU, vyberajú vládnuce politické strany byrokratov, ktorí rozhodujú komu rozdať peniaze. Títo byrokrati majú prirodzený sklon dávať peniaze priateľom a spojencom. Všetko sa zmení keď sa zmení režim a k moci sa dostanú nové strany. Programy pre chudobu sú niečo ako obchodné dohody pre silnejšie a lepšie postavané strany.
2. Bežný občan platí dane a verí, že za riešenie chudoby v jeho obci je zodpovedná vláda.
Vláda zdaňuje produktívnych členov spoločnosti. Z týchto daní si nechá pre seba obrovský podiel na zabezpečenie svojej byrokratickej existencie. (Tento systém poskytuje veľa pracovných príležitostí pre štátnych úradníkov.) Zvyšok rozdelí skupinka byrokratov pre rôzne projekty. Politicky je to v podstate podplácanie verejnosti verejnými/spoločnými peniazmi. Ibaže plátca daní dostáva naspäť oveľa menej peňazí, než musí do systému platiť.
3. Systém neumožňuje vytvorenie priameho vzťahu platiteľa s tým, kto peniaze dostane.
Normálne je, keď darca, ktorý daruje nejaké peniaze, má osobný vzťah k programu ktorý podporuje. Pravdepodobne môže tiež sledovať, ako sa projektu darí alebo sa osobne v programe angažovať ako dobrovoľník. Avšak plátca daní o ktorých potom byrokrati v Bratislave rozhodujú, ako sa jeho peniaze použijú, má šancu na uplatnenie osobného vplyvu nulovú. Pretože sa z jeho daní podporujú tiež sociálne programy, môže si myslieť, že zaplatením dane splnil svoju úlohu pomáhať chudobným.
4. Ľudia z inštitúcie závislej na vládnej podpore sa v podstate stanú štátnymi ‘zamestnancami’ nižšej kategórie.
Najlepší spôsob pre vládu, ako ovládať charitatívne organizácie a cirkvi, je ovládnuť ich finančný zdroj a tok peňazí. V praxi to potom vôbec nie je nezávislý tretí sektor, ale paternalizmus. Cirkvi by napríklad boli oveľa zdravšie ak by odmietli finančnú podporu štátu. Ak ich členovia dobrovoľne nepodporujú ich prácu, asi je čas uvažovať o zmysle ďalšej existencie danej cirkvi alebo o vážnej zmene spôsobu práce v svojich komunitách.
5. Keď miestna finančná podpora neexistuje (alebo je veľmi malá), miestne dobrovoľníctvo nemá veľkú príležitosť rozvíjať sa.
6. Organizácie musia prispôsobovať svoju víziu a poslanie „vízii“/požiadavkám byrokratov EU fondov, namiesto toho, aby sa držali svojej pôvodnej vízie.
Povedzme, že niektorí ľudia majú predstavu, že budú pomáhať alkoholikom uzdravovať sa zo svojej závislosti. Avšak byrokrati riadiaci peniaze z EU fondov uprednostňujú rekvalifikačné kurzy. Aby sa dostali k peniazom z týchto grantov, odborníci namiesto riešenia problémov s alkoholizmom, začínajú učiť v rekvalifikačných kurzoch, napríklad ako pliesť prútené košíky, či základy varenia...
7. Vládou riadené ‘programy’ skôr spôsobujú rivalitu medzi organizáciami (súperiacimi o podporu z grantov), než by podporovali spoluprácu prinášajúcu úžitok všetkým zúčastneným.
Rozhodujúce (nielen) pre riešenie chudoby je budovanie horizontálnych podporujúcich vzťahov v komunitách. Existujúci systém však vytvára vertikálnu závislosť prinášajúci často až zákernú rivalitu medzi miestnymi organizáciami
Sme obeťami systému alebo vlastného spôsobu myslenia?
Povedzme, že sme dostali grant z EU. Povedzme, že náš program bol neefektívny s obrovskými byrokratickými nákladmi. (Vysoké byrokratické náklady sú podmienky od vlády!) Možno si myslieť, že i tak európske sociálne fondy pomáhajú ekonomike a chudobným? Na jednej strane asi áno. Vďaka týmto peniazom môžeme počas trvania projektu zamestnať niekoľko ľudí „realizujúcich“ tieto projekty. Zaplatí sa nájom, prevádzkové náklady. Kúpi sa nábytok, počítače a iné vybavenie. Pozor, všetko musí byť, podľa požiadaviek z Bruselu nové! Na druhej strane však chudobu neriešime. Presne to je problém. Kto by odmietol taký štedrý dar z Bruselu? To, či skutočne riešime chudobu je menej dôležité. Veď Nemci, Holanďania, Švédi a ostatní členovia prispievajúci do EU fondov zaplatia injekciu do našej ekonomiky, však?
Čo je asi na Európskych sociálnych fondoch najdrahšie, je skutočnosť, ako ovplyvňujú náš spôsob myslenia. Štruktúra ovplyvňuje naše hodnoty a správanie. Keď nevieme o iných možnostiach riešenia, veríme že náš spôsob myslenia je normálny. Sme ako žaby, ktoré sú zvyknuté plávať vo vriacej vode. Keď vidíme iné žaby poskakujúce vonku, sme presvedčení, že niečo nie je v poriadku s nimi. V podstate je to ako „objav“ kreslenej postavičky zvanej Pogo: „Našli sme nášho nepriateľa. Sme to my sami.“
Mnoho rokov „riešilo“ Írsko problém s nezamestnanosťou a upadajúcou ekonomikou. Napriek tomu, že krajina dostávala miliardy v daroch od Európy. Až keď boli schopní zmeniť paradigmu – názory o príčinách problémov v ekonomike a chudobe - boli schopní zmeniť sa vnútorne.
Sila zmeny paradigmy
príbeh anonymných alkoholikov
V tridsiatych rokoch minulého storočia dvaja alkoholici zažili zázrak uzdravenia z ich beznádejnej závislosti. Chceli aj ostatným alkoholikom povedať, že nádej vyliečiť sa, skutočne existuje. Navštevovali nemocnice a vysvetľovali dvanásť krokov procesu, ktorý im dal moc odmietnuť pokušenie opíjať sa a začať obnovovať svoje zdravie. Zakrátko sa skupina uzdravujúcich alkoholikov rozrástla. Nastal čas pre novú etapu budovania a rastu spoločenstva.
Dali si názov Anonymní alkoholici (AA). I keď mali veľmi silnú víziu, nemali peniaze. Jedného dňa sa stretli so zástupcom nadácie jedného z najbohatších mužov na svete. Porozprávali svoje príbehy a poprosili peniaze na svoje ciele. Chceli otvoriť ústredný úrad a publikovať literatúru, zamestnávať poradcov a pracovníkov. Podľa ich plánov na to potrebovali 50 tisíc dolárov. Napísali žiadosť, ktorú odovzdali zástupcovi nadácie. Potom museli čakať na odpoveď. A čakali dlho. Po niekoľkých mesiacoch kontaktovali zástupcu sami a spýtali sa ho, ako sa nadácia rozhodla. Dostali odpoveď. Nadácia sa rozhodla, že ich podporí sumou 10 tisíc dolárov.
Keď títo dvaja muži opúšťali nadáciu, cítili vnútornú emociálnu prázdnotu. Avšak tento moment bol pre nich rozhodujúci. Inšpiroval ich k tvorbe zásad, ktoré im umožnili existovať mnoho rokov.
Napísali dnes už známych 12 tradícií. Tradície č. 6 a 7 opisujú ako AA bude sebestačnou a nezávislou organizáciou. Začali budovať spoločenstvo ľudí pracujúcich so zdrojmi, ktoré sú schopní sami si zabezpečiť a vytvoriť. Týchto 12 tradícií udržuje organizáciu AA pri živote už 70 rokov.
Na Slovensku existuje už viac ako 20 skupín AA pôsobiacich v rôznych lokalitách. Ich mená neuvidíte uvedené v žiadnych projektoch žiadajúcich podporu od štátu, či EÚ. Ale životy alkoholikov zachraňujú. V ich 12 krokoch a tradíciách sú princípy, ktoré prekonávajú tragédiu vertikálnej závislosti na spoločnom majetku (fondu) štátnej charity.
Potrebuje si vaša organizácia vyjasniť svoju víziu a princípy? Plánuje vaša organizácia budovať, či rozvíjať horizontálne vzťahy s klientmi a sponzormi? Možno vám pomôžu spomínané princípy/tradície anonymných alkoholikov. V závere tejto správy ich uvádzame všetkých dvanásť. O vzťahoch k peniazom sú tie s číslom 6 a 7.
Posilňovať miestne organizácie a ich programy pre chudobných
Čo môžu robiť miestne organizácie, keď berieme do úvahy nedostatky Európskych sociálnych fondov? Ako môžu posilňovať miestnu podporu a dobrovoľníctvo? Dá sa budovať finančná samostatnosť keď Európske sociálne fondy sú nespoľahlivé? Čo sa môžu naučiť od takej organizácie ako AA? Budovať silnú samostatnú organizáciu v systéme aký vytvárajú Európske sociálne fondy, znamená plávať proti prúdu. Sú dve možnosti.
Možnosť č.1: Proces sebauvedomenia sa veľmi oplatí! Ako zakladatelia AA zistili, môžete získavať novú vnútornú silu a novšie spôsoby myslenia než predtým.
Možnosť č.2: Môžete očakávať zmeny v myslení riadiacich odborníkov v Bruseli, či v Bratislave.
Ak si vyberiete možnosť č.2, budete čakať veľmi dlho.
Srdečne
Bill Baker a kolegovia
Dvanásť tradícií AA sa vzťahuje na život spoločenstva. Vysvetľujú metódy, pomocou ktorých si AA udržiavajú svoju vnútornú jednotu a zároveň si formujú svoj vzťah k vonkajšiemu svetu. Dvanásť tradícií predstavuje spôsob, akým AA žijú a vyvíjajú sa. Tu sú Tradície, ktoré vysvetľujú ako pracuje spoločenstvo AA:
1. Naše spoloč2. né dobro je prvoradé. Naše osobné uzdravenie závisí od jednoty spoloč3. enstva AA.
4. Na dosiahnutie cieľa nášho spoloč5. enstva je tu len jedna autorita - milujúci Boh, tak ako sa môže prejaviť vo svedomí celej skupiny. Naši vodcovia sú len dôveryhodnými služobníkmi spoloč6. enstva, ktorí nevládnu.
7. Jedinou podmienkou č8. lenstva v AA je túžba prestať piť.
9. Každé skupina by mala byť samostatná, okrem prípadov, ktoré ovplyvňujú aj iné skupiny AA, alebo spoloč10. enstvo AA ako celok.
11. Každá skupina má len jeden cieľ - prinášať toto posolstvo alkoholikovi, ktorý ešte stále trpí.
12. Skupina AA by sa nikdy nemala hlásiť k nijakému podobnému zariadeniu, ani ho finanč13. ne podporovať alebo mu prepožič14. iavať meno AA, pretože problémy prestíže, peňazí a majetku nás vzďaľujú od nášho prvoradého cieľa.
15. Každá skupina AA by mala byť úplne sebestač16. ná a odmietať akékoľvek príspevky zvonku.
17. AA by malo zostať neprofesionálne, ale strediská našich služieb môžu zamestnávať odborníkov.
18. AA ako také by nikdy nemalo byť organizované, ale môže vytvárať služobné predpisy a výbory, ktoré sú priamo zodpovedné tým, ktorým slúžia.
19. AA nezaujíma stanovisko k nijakým problémom mimo spoloč20. enstva. Meno AA by sa nikdy nemalo zaťahovať do verejných sporov.
21. Naše vzťahy k verejnosti sú založené na príťažlivosti programu AA, a nie na reklame. V rozhlase, v televízii a v tlač22. i musíme vždy zachovávať osobnú anonymitu.
23. Anonymita tvorí duchovnú podstatu všetkých našich tradícií a pripomína nám nadriadenosť princípov nad osobnosťami.
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|