(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606

Napalm Death + Rubufaso Mufuko, Uprise, Sanatorium, Ingrowing v IC-čku...
@ Kultúra -> Koncerty Jan 21 2008 - 14:02 GMT

Piatkový koncert legendárneho britského grind-coreového kvarteta Napalm Death v košickom IC Culture Traine – Centre súčasných umení možno bezosporu označiť za jednu z najvýznamnejších udalostí, ktoré sa v ostatnom období udiali na poli undergroundovej scény v metropole východu. Dokonca si dovolím tvrdiť, že išlo o podujatie, ktoré svojim významom a rezonanciou u publika ťažko v dohľadnej dobe čosi prekoná. Beznádejne zaplnené IC-čko bolo jasným dôkazom toho, že títo britskí velikáni majú aj po viac ako štvrťstoročí pôsobenia na scéne stále veľmi silné fanúšikovské zázemie.

Ako by aj nie? Veď kto mal možnosť zhliadnuť túto kapelu naživo mi iste dá za pravdu, že jej to stále obdivuhodne šliape a že ešte rozhodne nepatrí do starého železa. Práve naopak, minimálne čo do koncertného nasadenia môže slúžiť ako inšpirácia pre mnohé oveľa mladšie spolky...

Pravdu povediac, nie som si istý, či štyri predkapely bola od organizátorov koncertu práve najšťastnejšia voľba. Zvlášť, ak všetky ´operujú´ na zhruba identickom žánrovom poli. Osobne mi tá grindová ´rezba´ začala už pri druhej z nich akosi splývať dohromady a pri tretej som sa už vyslovene nudil. Áno, súdiac podľa nálady pod pódiom si grindoví fanúšikovia nesporne prišli na svoje, no nemôžem si pomôcť, takýto počet predskokanov – to je už taký malý festival... Priznám sa, nepatrím medzi nejakých fanúšikov týchto tzv. extrémnych žánrov, preto si z hľadiska kvality ponúkanej produkcie nedovolím jednotlivé formácie hodnotiť. Súdiac podľa toho, čo som mal možnosť vidieť, publikum prijalo kapely celkom vrúcne – už počas ich setov to pod pódiom vrelo dosť solídne, pričom na ´stejdž´ začali prenikať aj prví „skokani“. Zo štvorice predskokanov, kapiel Rubufaso Mufuko (Ostrava), Uprise (Praha), Sanatorium (Žilina) a Ingrowing (České Budějovice) sa mne osobne asi najviac pozdávala produkcia druhých menovaných, ktorých skladby disponovali (aspoň z môjho pohľadu pozn.aut.) akou takou štruktúrou a s výraznejšími rytmickými zmenami.

Hlavné hviezdy večera odpálili svoju šou po intre s názvom „Weltschmerz“, ktoré otvára ich ostatnú štúdiovku „Smear Campaign“ (2006) skladbou z toho istého titulu, vypalovákom „Sink Fast, Let Go“. Mark „Barney“ Greenway (spev), Mitch Harris (gitara), Shane Embury (bass), Danny Herrera (bicie) začali razantne, nekompromisne a s obrovským nasadením, v ktorom zotrvali prakticky až do konca. Klobúk dole zvlášť pred Barney-im, ktorého výkony možno označiť prinajmenšom za obdivuhodné. Pri pohľade na jeho prejav a pódiovú šou – na ten príval emócii, ktoré pumpoval do publika mal človek pocit, že ho po koncerte snáď bude musieť odviezť záchranka s kyslíkovou maskou na tvári... Odozva publika bola adekvátna – pod pódiom sa strhlo hotové peklo a sála IC-čka sa v priebehu niekoľkých minút premenila doslova na saunu. Chalan, ktorý mal na starosti ´zhadzovanie´ stagediverov z pódia mal plné ruky práce no ´parašutistov´ bolo toľko, že jednoducho nestíhal. Zvuk bol, ako to býva v IC-čku viac menej zvykom, naozaj parádny. Pokiaľ som to v tej rýchlosti a vzhľadom na to, že som sa popri sledovaní koncertu snažil zhotoviť aj čo najviac „použiteľných“ záberov správne identifikoval, Napalm ´dali´ na svoj aktuálny setlist ešte niekoľko ďalších skladieb z novinky. Myslím, že medzi nimi boli napríklad „Persona Non Grata“ , či titulná „Smear Campaign“ ...

Tá čosi vyše hodina zbehla skutočne veľmi rýchlo. Pravdu povediac, nárez takého kalibru som osobne ešte nezažil. Ako som už spomínal v úvode, aj napriek tomu, že sa nepovažujem za fanúšika produkcie tohto typu, pred touto kapelou uznanlivo skladám pomyselný klobúk.

Vo finále tohto mimoriadne vydareného koncertného večera už zneli iba totálne klasiky ako „Nazi Punks Fuck Off“, „Mass Appeal Madness“, či „Siege Of Power“ ...

Z môjho pohľadu bol koncert Napalm Death zároveň akýmsi happeningom. Medzi návštevníkmi som stretol zopár známych, ktorých som nevidel už celé roky a ktorí inak koncerty úplne ignorujú. V tej tlačenici síce nebol čas ani priestor na nejakú dlhšiu debatu, no v každom prípade aj to prispelo k môjmu mimoriadne pozitívnemu dojmu z tejto vydarenej akcie.

Igor PETRUŠKA
Foto: autor