(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606

VVS preinvestovala vlani do infraštruktúry približne 1,035 mld. Sk
@ Aktuálne -> Rôzne Feb 27 2008 - 15:34 GMT

(TASR) - Približne 1,035 miliardy Sk preinvestovala v roku 2007 pri výstavbe základnej infraštruktúry Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS). Jedným z výsledkov je aj stavba Rozhanovce - kanalizácia, čistiareň odpadových vôd (ČOV) a odkanalizovanie priľahlých obcí s rozpočtovým nákladmi takmer 115 miliónov Sk, ktorú dnes po dvojročnej výstavbe dali slávnostne do užívania.

Stavbu zo 75 % investor financoval zo štrukturálnych fondov Európskej únie, z 20 % prispel štát a 5 % bolo z vlastných prostriedkov VVS. Ako informoval jej generálny riaditeľ Stanislav Hreha, v okrese Košice - okolie pribudlo takmer 13 kilometrov kanalizačných potrubí pre obce Rozhanovce, Hrašovík a Vajkovce a ČOV pre Rozhanovce a Hrašovík, keďže Vajkovce ju už majú. Okrem ochrany životného prostredia stavba prispeje aj k ekonomickému a sociálnemu rozvoju týchto obcí. Investičným projektom sa na kanalizáciu napojilo ďalších takmer 2 700 obyvateľov, čo je v dotknutej projektovej lokalite už 98-% napojenosť.

Napriek značným investíciám za posledné roky, východné Slovensko podľa Hrehu stále v základnej vodárenskej infraštruktúre zaostáva. Kým celoslovenské údaje hovoria o 96-% napojenosti na vodovod a 86-% napojenosti na kanalizáciu, na východnom Slovensku je to približne 51-% napojenosť na kanalizáciu a 71-% na vodovod. VVS už má rozpracované ďalšie veľké infraštruktúrne projekty, ako je Vranov nad Topľou a okolie, Prešov a okolie, Košice, či údolie Kaňapty v okrese Košice - okolie.

VVS však nedokáže vlastnými prostriedkami zabezpečiť vo svojej pôsobnosti splnenie predvstupových kritérií SR v odkanalizovaní obcí do roku 2010 a 2015. "Určite ich nesplníme, pretože je to jednak problém finančný - vodárenské spoločnosti musia kofinancovať projekty a podľa posledných informácií to bude oveľa väčšie kofinancovanie, ako to bolo zazmluvnené v týchto projektoch," vysvetlil Hreha. Podľa jeho názoru musel by to pochopiť aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý nechce vodárenské spoločnosti púšťať do väčších ziskov, čo by pomohlo projekty financovať. "Ani nie tak do ziskov, ako uznateľných položiek do nákladov," dodal Hreha.