Poslanci KSK schválili program hospodárskeho a sociálneho vývoja, chcú však meniť aj hranice Košického samosprávneho kraja
@ Aktuálne -> Verejná správa
Oct 16 2002 - 13:02 GMT | Už to tak býva, že keď človek začína spravovať gazdovstvo, mal by si urobiť prehľad, čo všetko v ňom má, čo sa vyvíja správnym smerom a čo treba podporiť, aby nezakapalo. Obdobná schéma sa prenáša do všetkých foriem riadenia, samosprávne kraje nevynímajúc. Poslanci Košického samosprávneho kraja taktiež na svojom poslednom zasadnutí 15. októbra 2002 schvaľovali Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického kraja.
Program sa v konečnom dôsledku týka stanovenia cieľov pre zlepšenia kvality života všetkých obyvateľov, čo si vyžaduje spoluprácu podnikateľov a sociálno ekonomických partnerov. V neposlednom rade tu opäť ide o peniaze, ktoré na podporu projektov zameraných v súlade s cieľmi môžu prísť z podporných programov Európskej únie.
V programe je analyzovaných 6 hlavných problémových oblastí – ekonomický rozvoj, doprava a telekomunikácie, ľudské zdroje, životné prostredie, poľnohospodárstvo a vidiek.
Medzi stanovené priority patrí znižovanie zaťaženosti životného prostredia, zvýšenie diverzifikácie priemyslu, rozvoj malého a stredného podnikania s dôrazom na využitie domácich zdrojov, dobudovanie technickej infraštruktúry, posilňovanie ekonomickej infraštruktúry a rozvoj vidieka.
Ako uvádza komuniké „realizáciou programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja by sa mala v Košickom kraji zvýšiť viacodvetnosť priemyslu, podpora vstupu zahraničných investorov, dobudovanie priemyselných i vedecko-technických parkov, reštruktualizácia priemyslu, zlepšiť podnikateľské prostredie, zvýšiť konkurencieschopnosť produkcie, kvalitu cestovného ruchu, dopravnej dostupnosti regiónu, zlepšenie dopravnej obslužnosti, rozvoj informačno-telekomunikačných technológií a zvýšiť napojenosť obyvateľov najmä vidieckych regiónov na vodovodnú a kanalizačnú sieť.
V sociálnej oblasti je pozornosť venovaná rozvoju bývania, vzdelávacích služieb i rekvalifikácií, ako aj marginalizovaným skupinám obyvateľstva.
V rámci rozvoja vidieka pôjde o uchovanie tradícií vidieka, zlepšenie poľnohospodárskeho výrobného sektora v nadväznosti na poľnohospodársky priemysel, podpora rozvojových príležitostí na vidieku i národnostných menšín. Osobitá pozornosť z hľadiska historického a kultúrneho dedičstva je venovaná Tokajskej oblasti.
Súčasťou strategickej časti sú indikátory, ktorých vývoj poukáže na úspešnosť plnenia Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja.“
Na základe uvedeného by sa teda človek mohol (snáď právom) domnievať, že je tu potrebné prebudovať všetko. Tento program by však nemal ostať len na papieri, ale stať sa súčasťou podkladov, podľa ktorých vláda stanoví rovnaký program pre celé Slovensko. Na základe tohto programu je potom možné tvoriť projekty a žiadať o finančnú pomoc fondov Európskej únie smerujúcu aj do regiónov.
Samotný program nie je tak brutálne lyrický ako výpis z predstaveného komuniké, opiera sa o mnohé skutočné konkrétny potreby ako odsírenie koksárenského plynu vo VSŽ, rekonštrukcia spaľovne odpadov v Košiciach, založenie cestovnej agentúry za účelom podpory aktívneho cestovného ruchu, využívanie geotermálnej energie pre mesto Košice a mnohé ďalšie.
Poslanci na poslednom zastupiteľstve však zakomponovali do programu niekoľko zmien, týkajúce sa prevažne zvýšenia podpory národnostných menším a cezhraničnej spolupráce. (Najpočetnejší politický klub v regionálnom parlamente má SMK.) Z toho dôvodu plánujeme Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického kraja uverejniť, až keď doň budú zakomponované odsúhlasené zmeny.
Krajskí poslanci hlasovaním zároveň poverili vedenie Košického samosprávneho kraja, aby rokovalo s Vládou SR a NR SR o ďalšom zabezpečení reformy verejnej správy a daňovej reformy. Zároveň má rokovať aj o doriešení územného členenia, čo je veľmi zaujímavá a citlivá záležitosť.
Súčasným vyčlenením samosprávnych krajov sa rozdelili niektoré prirodzené kultúrno-spoločenské regióny. Napríklad Zemplín je rozdelený medzi Košický a Prešovský samosprávny kraj. Podobne aj Spiš, čo má aj svoje dôsledky. Napríklad ten, že Spišský hrad bol spravovaný Spišským múzeom v Levoči. Levoča teraz patrí pod Prešovský kraj a Spišský hrad je na území Košického kraja. Ministerstvo kultúry to vyriešilo svojrázne a hrad teraz spravuje Bratislava.
Predseda Košického samosprávneho kraja Rudolf Bauer je politickou príslušnosťou KDH a práve KDH v minulosti presadzovalo model vytvorenia žúp na základe historicko – kultúrno - spoločenskom. Teda aby vznikla Spišská župa, Abovská župa, Gemerská župa, Zemplínska župa a podobne. Ich snaha nebola zavàšená úspechom, dnešné členenie tieto aspekty nerešpektuje. Poverenie jednať v tejto veci mu teda nie je proti vôli, aj keď o rýchlom úspechu sa nevyjadruje práve optimisticky.
Po ukončení rokovania s programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja poskytol prítomným novinárom rozhovor:
Je tu čas nástupu novej vlády a parlamentu, očakávajú sa viaceré reformy. Domnievate sa, že bude v súčasnosti politická vôľa parlamentných strán na to, aby sa národná rada zaoberala požiadavkami na zmeny územného členenia vyšších územných celkov?
„V programových tézach sa to neobjavilo, predbežne sa dohodlo, že sa táto otázka nebude otvárať. Na druhej strane si myslím, že je to téma, ktorá neupadne do zabudnutia a bude sa o nej diskutovať aj v parlamente. Pokiaľ vláda pripraví takýto návrh ku koncu volebného obdobia a bude politická vôľa, môže byť schválená aj zmena hraníc samosprávnych krajov. Osobne si myslím, že keď sa to v programových tézach neobjavilo, tak vláda nepripraví návrhy noviel zákonov a nepredloží to parlamentu.“
Ak by došlo na spojenie Spiša do jednotného územného celku, aký postup by ste očakávali pri jeho pričlenení k existujúcemu kraju? Mal by podľa vášho názoru patriť ku Košiciam, k Prešovu, alebo by mali rozhodnúť obyvatelia Spiša v lokálnom referende?
„Spiš je dosť veľká oblasť, aby mohla existovať samostatne ako vyšší územný celok. Súdržnosť ľudí v tomto regióne je veľmi vysoká. Pokiaľ by sa mala viesť diskusia, ku ktorému kraju by mal byť pričlenený, alebo ktoré prirodzené regióny spájať, tak som za to, aby bol Spiš v Košickom samosprávnom kraji.“
Aká je pozícia Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického kraja? Je to stabilný dokument, alebo sa ešte bude opravovať, dopåňať?
„Zákon o podpore regionálneho rozvoja definuje aké má mať takýto program časti. Z pohľadu tohto zákona nie je ešte úplný. Základ je však schválený. Bude nasledovať finančné administratívne zabezpečenie a určenie priorít už konkrétnych programov. To sú časti, ktoré zákon vyžaduje a budú nasledovať po schválení tohto materiálu.“
Kedy by mal byť materiál kompletný?
„Do pol roka. Už teraz je však možné na jeho základe vystupovať v pracovných komisiách pere jednotlivé operačné programy, čo je omnoho silnejšia pozícia pri tvorbe národných pracovných návrhov.“
Aké prvé konkrétne výstupy možno zo schváleného programu očakávať v konkrétnej forme, ktorú by zaznamenali aj obyvatelia Košického kraja?
„Teraz je etapa programovania a projektovania pre nasledujúce roky, pretože keď budú Európskou komisiou vynegociované celoslovenské materiály, nastavia smery rozvoja minimálne na roky 2004 až 2006. Keď sa tam objavia aj naše globálne ciele s dôrazom pre Košický región nastavuje to možnosti čerpania financií zo štrukturálnych fondov na spomínané obdobie. V tejto etape sa teda ešte nehovorí o konkrétnych programoch, ale sú to programové dokumenty, ktoré sú nevyhnutné predtým, aby sa neskôr vôbec mohli čerpať štrukturálne fondy.“
16. októbra 2002
Slavomír Szabó
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|