Archeoturistka, alebo keď je práca na výskume formou relaxácie
@ História -> Archeológia
Apr 10 2002 - 10:18 GMT | V čase, kedy sa o príleve turistov zo Západnej Európy na Slovensko hovorí ako o zbožnom prianí s prvkami utópie, sa len pár kilometrov od Košíc nachádza oblasť, kam prichádzajú opakovane, niektorí aj sedem rokov po sebe a platia si za to, aby tu mohli pracovať. Aby sme toto málo uveriteľné tvrdenie rozšírili ešte o ďalší rozmer, platia si za to, aby mohli pracovať na výskume, ktorý Slovensko nedokáže v dostatočnej miere podporiť. Reč je o Nižnej Myšli, hlavne o jej archeologickom nálezisku svetového významu z doby bronzovej. Podľa posledných informácií tu doposiaľ našli už 740 hrobov, množstvo keramiky a kovových predmetov. Výskum vedie Dr. Ladislav Olexa, odborný pracovník košického pracoviska Archeologického ústavu SAV. V súčasnosti archeológovia vedú viac tzv. záchranné výskumy, teda na parcelách, ktoré sú určené na zastavanie. Na systematický výskum mnohých nálezísk peniaze neostávajú. Dr. Olexa v spolupráci s Dr. Martinom Wittenbergerom z Universitätsbibliothek z Wuppertalu vytvorili združenie Collegium Myssle, ktoré sa okrem iného zaoberá aj archeoturistikou. Dodajme, že úspešne.
Záujem predovšetkým z Nemecka
Keď sme navštívili archeologické nálezisko, naskytol sa nám pohľad na skupinu spokojných ľudí, ktorí s rýľmi, škrabkami a štetcami odkrývali hroby staré aj cez 3 500 rokov. Hlavné stanovisko pozostáva z niekoľkých malých chatiek a maringotiek, kde sú účastníci výskumu ubytovaní. Okolo ohniska je niekoľko lavičiek - miesto, kde sedávajú po večeroch ako priatelia.
Najskôr sme sa poprechádzali medzi odkrytými hrobmi, medzi ktorými boli i detské. Ich výbava bola štandardná. Keramika, kovové ihlice a iné ozdoby. Miesto, ktoré na prvý pohľad vyzerá ako bežné pole, kedysi tvorilo významné stredisko, vo svojej dobe jedno z najväčších na svete. Aj keď v súčasnosti takéto privilégium už Nižnej Myšli neprislúcha, svojimi nálezmi je unikátna.
Prítomný bol aj víceprezident Collegia Myssle Dr. Martin Wittenberg. Pôsobil dojmom pokojného chlapíka, ktorý tu trávi dovolenku a zároveň je účastný čohosi jedinečného. Jeho vzťah k tomuto miestu má svoje genézu. Na základe dobrých vzťahov medzi wuppertálskou a Technickou univerzitou pricestoval do Košíc. Mal prianie vidieť niečo z historických nálezov, počul niečo o výskumoch v Barci. Takto sa dostal až k Dr. Ladislavovi Olexovi, ktorý ho priviedol na nálezisko v Nižnej Myšli a tá mu ihneď učarovala. Odvtedy prešlo desať rokov a stále sa sem vracia.
"Tri roky po sebe som tu chodil so študentmi, ale bolo evidentné, že Slovensko nemá dostatok peňazí na pokračovanie systematického výskumu tejto lokality. Samozrejme, je to dosť nákladné. Prišli sme však na myšlienku začať s archeoturistikou. V mnohých ľuďoch ostáva nedosnívaný sen, že podobne ako kedysi našli Tróju, aj on môže nájsť niečo podobné. Možno nie rovnako veľké, ale nájsť hrob z doby bronzovej, hrob starý 3 500 rokov s kostrou, keramikou, kovovými predmetmi, už to je veľkolepý zážitok. Pre mnohých Nemcov je to túžba, ktorú im umožňujeme naplniť.
Platia za to, že môžu pracovať na tomto archeologickom výskume. Chodia tu na dvojtýždňové turnusy a pochvaľujú si niekoľko výhod. Majú možnosť prísť do bezprostredného styku s históriou, ochutnajú typickú slovenskú kuchyňu, cez víkendy navštívia Košice, Krásnu Hôrku, Betliar, Maďarsko, spoznajú Slovákov oveľa bližšie ako radoví turisti, kvalitne a plnohodnotne relaxujú. Tieto akcie pre nich usporadúvame už sedem rokov a záujem je stále veľký. Predstavte si človeka, ktorý žije v Nemecku, niekde uprostred rušného veľkomesta a naraz ide na Slovensko, kde pri dedine vykopáva to, o čom len po večeroch doma číta. Dostáva do rúk publikáciu o záveroch posledného roku výskumu v Nižnej Myšli a svojim známym ukazuje, ktoré hroby objavil on. Je to preň úplne fantastický pocit - oveľa viac, ako sa celý deň vyvaľovať niekde na pláži a popíjať grécke drinky.
V Nemecku je hotové historické ´boom´. Múzea zaznamenávajú návštevnosť, ako nikdy predtým. Pozornosť mnohých sa obracia k archeológii, poznania dejín vlastného národa, z čoho sme úplne rozčarovaní. Za posledných desať rokov sa v oblasti výskumu histórie urobilo oveľa viac, ako za predchádzajúcich päťdesiat rokov."
Deň nemeckého turistu má svoj program. O pol ôsmej prichádzajú všetci na spoločné raňajky a o 9,00 odchádzajú asi 300 metrov vyššie, do poľa k hrobom. Pracujú do 13,00. Keď udrú poludňajšie horúčavy, dajú si obed, pauzu a siesta končí o 16,00, kedy začínajú svoju ďalšiu trojhodinovú šichtu.
No, šichta asi nie je ten najsprávnejší výraz, Dr. Martin Wittenberg to skôr opisuje ako možnosť napåňania vlastných prianí: "Nepotrebujem tu nikoho naháňať, pískať na píšťalke a volať, že je potrebné robiť. Každý je tu dobrovoľne, platí si za to a chce si odniesť zážitok, že bol jedným z účastníkov výskumného tímu."
Jeho názor na záujemcov o tento druh archeoturistiky je pravdepodobne v súlade so skutočnosťou. Ide o ľudí vyššej intelektuálnej úrovne. Vlani tu prišiel na vykopávky jeden známy neurochirurg, a i terajšia vzdelanostná skladba úrovňou neklesá.
Keď v Nemecku v jednom regionálnom rádiu na kultúrnom kanále odvysielali hodinové pásmo o tomto nálezisku a možnosti spolupráce, Dr. Wittenberg dostal listy od dvanástich rodín, ktoré tu chceli stráviť dovolenku.
Vampirizmus ako dobový jav
V čase nášho rozhovoru s nemeckým viceprezidentom Collegia Myssle vedúci výskumu Dr. Ladislav Olexa práve jednal s poľskými odborníkmi, ktorí sa prišli na toto chýrne miesto pozrieť. Potom sa venoval nám a zhrnul, čo sa za posledných pár týždňov podarilo urobiť.
"Tohoročnú výskumnú sezónu sme začali 15. júla, k dnešnému dňu máme preskúmaných dvanásť nových hrobov. Nadväzujúc na skupinu zvláštne uložených jedincov sme našli ďalšie tri hroby, kde sa opakuje extrémna fixácia nôh a rúk. Vykopali sme napríklad hrob muža, ktorý je pochovaný na bruchu a istotne mal ruky zviazané. Druhý hrob, v ktorom je žena, dokazuje, že táto bola taktiež zviazaná, nohy má až pri brade. Tieto hroby sa nachádzajú na okraji pohrebiska. Môžu byť teda vampírske, taktiež to môžu byť hroby vojnových zajatcov, alebo otrokov.
Osada bola opevnená a opevnenie pozostávalo z valu, priekopy a palisád. Robíme prieskum na 22 metroch v priekope, ktorá slúžila aj na vyhadzovanie odpadu. Okrem zvieracích kostí a črepov sme tu našli aj fragmenty ľudských kostí. To môže naznačovať nejakú katastrofu, ktorá sa tu mohla odohrať, alebo rituálne ľudožrútstvo."
V tomto roku prídu výskumu pomôcť ja študenti archeológie z Nemecka, Poľska, Čiech a Slovenska. Výsledky doterajších výskumov je možné uvidieť v privátnom Archeologickom múzeu v Nižnej Myšli, ktoré založili pred štyrmi rokmi.
Vráťme sa však ešte k termínu, ktorý použil Dr. Olexa - vampirizmus. Aj keď sa väčšine ľudí pri tomto termíne v predstavách vynára čosi tajomné s prvkami hororu, archeológia ho chápe svojsky. Stred pohrebiska tu bol preskúmaný už dávnejšie a teraz sa odkrývajú jeho okraje. Hroby sú o niečo chudobnejšie a neprirodzene skrútené, často zmrzačené, alebo zviazané postavy môžu naznačovať, že išlo o ľudí z okraja spoločnosti. Možno aj kriminálnici, zločinci, ktorí páchali zlo. Mohlo sa veriť, že ich duše budú blúdiť, to už nedokáže nikto. Strach z návratu tu však pravdepodobne bol, inak by ich asi nezväzovali, nemrzačili. Niektoré hroby boli dokonca dodatočne otvorené, aby sa vykonali všetko preto, čo znemožní màtvemu návrat do ríše živých. Oddeľovali sa nohy, hlavy, prebíjalo kolom. Je tu i ďalšie možné vysvetlenie. Toto dielo vykonali zlodeji, ktorí len vykrádali hroby a konali tak možno zo strachu z pomsty nebožtíkov. Pravdu sa asi nedozvieme nikdy a táto zaujímavá časť doby predhistorickej ostane len v polohe hypotézy.
Od šanónov k hrobom
Vrátili sme sa na nálezisko medzi hroby. Spokojne nad jednou z kostier opatrne so špachtľou v ruke, milimeter po milimetri odstraňoval hlinu nemecký turista, ktorý sa nám predstavil ako pán Ulrich. Večer pred našim príchodom tu oslávil 61. narodeniny. Znamená to, že už rok je na dôchodku. Doposiaľ pracoval ako úradník mesta Mníchov. Obklopený stránkami, žiadosťami, predpismi a zákonmi už nie je a chce sa venovať len svojmu hobby - histórii a archeológii.
"Som tu už siedmy rok a chodievam tu aj na dva turnusy ročne. Som rád, že môžem pomáhať pri tomto úžasnom výskume. Naviac, Laco Olexa sa o nás vie vynikajúco postarať. Na Slovensko sa teším celý rok. Raz som tu našiel dokonca zlaté ozdoby, ale aj bronzový náhrdelník, keramiku a, samozrejme, hroby."
Opäť sa sklonil nad kostru s keramickou nádobou a pokračoval v načatom diele. Výskum sa tu vykonáva už 25 rokov, stále nie je ukončený. A ak sa raz celá lokalita prehlási za preskúmanú? S rozhovorov s historikmi a archeológmi viem, že je tu veľ lokalít, ktoré na zahájenie vykopávok len čakajú. Predpokladajú sa veľké nálezy, prínos k poznaniu dôb historických i predhistorických.
(3. 8. 2001)
Slavomír Szabó
[email protected]
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|