Starosta mestskej časti Košice-Staré mesto Ján Süli zvolal novinárov, aby prezentoval svoj názor na aktuálne súčasné dianie v meste.

Ohňostroj s možnosťou poškodenia centra mesta?

"Na piatok mám hlásenú akciu, ohňostrojné práce. Ohňostroj a ohňostrojné práce sa rozlišujú tým, že pri ohňostrojných prácach sa vystreľujú rakety ráže 120 mm a viac. Dostali sme od firmy Pyrotechnics activities žiadosť, konkrétne zaujatie verejného priestranstva medzi Dómom sv. Alžbety, Kaplnkou sv. Michala a parčíku za kaplnkou. Firma plánovala uzatvoriť priestor od Alžbetinej ulice až po Roosweltovu. Z tohto dôvodu predvolal aj na banský úrad všetkých nájomníkov z tejto oblasti. Bol som však upozornený, že vitráže v dóme tieto tlaky nemusia vydržať. "

"Dokonca z banského úradu prišiel podnet, že na druhý deň po ohňostroji je potrebné prejsť celý priestor, urobiť prehliadku a spísať škody," informoval starosta. Tento sumár informácií ho viedol k rozhodnutiu, že sa ohňostrojné práce na danom území konať nebudú.

Zaujímavo vyznieva spôsob, akým táto akcia uzrela svetlo sveta. Na miestnom úrade mestskej časti o povolenie žiadala firma Pyrotechnics activities, ale oni sú len technickí vykonávatelia objednávky, ktorú im zadal U.S.Steel. Ako náhradné miesto starosta určil Námestie osloboditeľov.

"I tak má spomínaná firma záujem v rámci zachovania bezpečnosti od 21,30 do 23,00 v okolí Námestia osloboditeľov obmedziť mestskú hromadnú dopravu, lebo môže vzniknúť všeličo. Takýto ohňostroj v Košiciach ešte nebol, do vzduchu má vyletieť asi 500 kilogramov trhavín."

Mimochodom, podľa údajov starostu, vykonávateľ zákazky a objednávateľ priestoru na ohňostrojné práce, spoločnosť Pirotechnics activities, je spoločnosť s ručením obmedzeným, ručiaca len výškou 200 tisíc Sk.

Zachráni banka mesto?

Reštruktualizácia dlhovej služby mesta Košice má ponuku z Prvej komunálnej banky. Práve táto ponuka však u starostu vyvoláva pochybnosti, i keď rozloženie dlhu mesta vo výške 1,12 miliardy na 3 miliardy so splatnosťou 15 rokov.

"Mám priateľov vo viacerých bankách. Požiadal som jedného z nich, pracujúceho v renomovanej banke (vo Švajčiarsku) aby sa vyjadril k návrhu banky, ktorý bol predložený mestskej rade. Dovolím si prečítať stanovisko tohto pána, ktorého meno však, žiaľ, nemôžem prezradiť, lebo to urobil zadarmo a hovorí vo svojom mene a nie v oficiálnom stanovisku svojej banky:

Čo sa týka úveru vo výške 1,2 miliardy na 15 rokov s cieľovou sumou 3 miliardy korún, nebolo by to zlé, keby tam už neboli iné podmienky.

Akonáhle je pridaná podmienka založenia celého majetku mesta s plnou mocou a mandát na finančné poradenstvo s neurčenou sumou, je taký tunel, o akom sa všetkým podvodníkom iba sníva.

Predstavte si, že mesto náhodou - alebo to nebude náhoda, keď mesto bude v rukách veriteľa - sa dostane do finančných ťažkostí a nebude schopné splácať záväzky. V tom prípade sa na mesto uvalí nútená správa a veriteľ dá zastaviť všetky účty mesta. Menuje núteného správcu, ktorý jediný bude mať právomoc vykonávať všetky hospodárske a finančné akcie mesta, na ich schvaľovanie nebude samospráva potrebná."
Ako ďalej Ján Süli uviedol, mestská rada neodporúčila materiál na rokovanie v mestskom zastupiteľstve, ale je v právomoci primátora, aby o ňom poslancov informoval a dal im ho na vedomie.
Materiál má viacero bodov, ktoré sa podľa starostu zdajú diskutabilné. Mesto by napríklad malo znížiť počet mestských častí. To však samo nemôže, pretože ich počet je daný Zákonom o meste Košice, ktorý môžu novelizovať len poslanci Národnej rady SR. Mesto môže v tomto smere iba lobovať, nič však nemôže garantovať.

Súčasná zadåženosť mesta sa pohybuje vo výške 2,12 miliardy korún. Počíta sa však len zo zadåženosťou 1,12 miliardy, pričom miliardu by mali Košice obdržať predajom mestských lesov štátu. S tým sa v návrhu reštruktualizácie dlhov počíta ako s hotovou vecou. Lenže aj v tom prípade mesto v prospech veci len lobovať, rozhodnutie však spočíva na orgánoch vlády štátu. Zaväzovať sa takýmto spôsobom je podľa starostu neprijateľné riziko.

Starosta Ján Süli teda navrhuje vyčkať do októbra, kým sa začne delimitovaný majetok štátu presúvať na mestá, obce a vyššie územné celky. Potom vytvoriť také podmienky splátok, ktoré by mesto nevydávali do rúk banky, respektíve upustili by od zmluvne vynúteného mandátu bankového finančného poradenstva a možnosti uvalenia nútenej správy.

Mimochodom, v takomto prípade by bola aj cena Košičana - ako voliča komunálnych volieb, v porovnaní so získanou pozíciou banky, len formálna.

Dlhy mesta narástli v drvivej miere v roku 1996, za čias stavebných premien mesta v réžii vtedajšieho primátora Rudolfa Schustera.

(4. 8. 2001)
email: Slavomír Szabó

---

(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/