(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606

Znečisťovaniu Ružína môžu zabrániť starostovia obcí v jeho okolí
@ Aktuálne -> Životné prostredie Sep 12 2008 - 16:38 GMT

(TASR) - Zabrániť sústavnému znečisťovaniu vodnej stavby Ružín, nachádzajúcej sa na území okresov Gelnica a Košice - okolie, môžu podľa ministra životného prostredia SR Jána Chrbeta hlavne starostovia obcí v povodí Hornádu a Hnilca.

"Legislatívne sa to riešiť nedá," uviedol dnes minister počas pracovnej návštevy na Ružíne. Podľa neho musia sa týmto problémom zaoberať samosprávy na prítokoch riek, ktoré vstupujú do Ružína a zabrániť tam čiernym skládkam.

"Starostovia sú povinní minimálne dva razy do roka pre občanov pristaviť veľké kontajnery a týmto vlastne zabránia vzniku starých a škodlivých skládok, ktoré znečisťujú aj takú krásnu priehradu, akou je Ružín," zdôraznil minister.

Ako Chrbeta informoval riaditeľ Správy povodia Hornádu a Bodvy košického Odštepného závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Marián Miščík, s problémom znečisťovania Ružína zápasia každoročne. Situácia je vypuklejšia najmä pri záplavách, keď Hornád, Hnilec a ich prítoky priplavia do nádrže veľké množstvo odpadu, najmä plastových fliaš. Osobitne sa to prejavilo aj počas tohtoročných povodní na prelome júla a augusta, keď priplavilo do nádrže veľké množstvo odpadov a vietor ho prenáša do rôznych časti vodného diela. Na ich odstraňovanie pomocou špeciálnej plošiny vynaložil závod len za posledné tri roky približne 1,2 milióna Sk (39.832 eur).

Prednosta Krajského úradu životného prostredia v Košiciach Milan Murín v tejto súvislosti poznamenal, že východiskom by bolo aj založenie osobitného združenia obcí v povodí prítokov Ružína, ktoré by na jeho ochranu a čistenie združili finančné prostriedky.

Ministra Chrbeta informovali aj o účelovom využití vodnej stavby Ružín a celkovom technickom stave zariadení a samotnej stavby, ktorá si už podľa Miščíka žiada po desiatkach rokov prevádzky sanáciu.

SVP má vyčlenené v tomto roku finančné prostriedky v hodnote 1 miliardy Sk (33,19 milióna eur), z čoho 700 miliónov Sk (23,23 milióna eur) ide na protipovodňové opatrenia a 300 miliónov Sk (9,95 milióna eur) na investície, reagoval minister. Podľa jeho slov ide teraz o to, ako ich využije vedenie. Je však presvedčený, vychádzajúc aj zo zistení priamo na mieste, že oprava je nutná a SVP financie pre Ružín vyčlení.

Chrbet reagoval aj na petíciu občanov - majiteľov chát v inundačnom pásme Ružína, ktorým tohtoročné záplavy spôsobili škody a tvrdia, že SVP počas záplav porušil manipulačný poriadok a vypustil viac vody, ako bolo potrebné a bezpečné."Na margo tohto prípadu možno povedať, že tieto súkromné chaty sú postavené v zmysle stavebného poriadku nelegálne, takže vodohospodársky podnik nepochybil," vyjadril sa minister.

Vodná nádrž Ružín vznikla prehradením rieky Hornád v údolí Bujanovských vrchov a patrí medzi najkrajšie vodné plochy na Slovensku. Obtáča vrchy pohoria Čiernej hory a pozostáva z dvoch vodných nádrží. Hlavná nádrž Ružín I postavená v roku 1967 má objem 59 miliónov metrov kubických a vyrovnávacia nádrž Ružín II, ktorú dokončili v roku 1972, má objem 4 a pol milióna metrov kubických. Po prehradení rieky pri dnes už zatopenej obci Ružín dosahuje jazero dåžku 14 km. Priehrada je úzka a dlhá, pretože sa rozprestiera v hornatej doline rieky Hornád. Priehradné jazero je hlboké miestami až 60 m a jeho rozloha je 390 hektárov. Okrem Hornádu do Ružína priteká aj Hnilec a Belá. Vypúšťaná voda sa využíva na výrobu elektriny.

Ružín obkolesujú vrchy, z ktorých najviac zaujme bralnatý Sivec. Nádrž je obľúbenou rekreačnou oblasťou s množstvom zákutí a niektoré zátoky sú takmer nedotknuté civilizáciou. Ružín je rajom rybárov s množstvom kaprov, ostriežov, zubáčov, pstruhov a 20-kilogramový ťažký sumec nie je žiadnou raritou.