(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606

Kríza sa v KSK prejavuje nezamestnanosťou a škrtmi
@ Aktuálne -> Verejná správa May 27 2009 - 12:28 GMT

Dopad krízy je podľa predsedu KSK Zdenka Trebuľu zreteľný najmä preto, že rozhodujúca časť priemyslu kraja je orientovaná proexportne, čo sa prejavilo v znižovaní objemu výroby, v znížení investícií do modernizácie výroby či v skrátení pracovného času

(SITA) - Hospodárske spomalenie sa v Košickom samosprávnom kraji (KSK) podpísalo na zhoršení ekonomickej aj sociálnej situácie, uviedol na stredajšom rokovaní HNClubu venovanom dopadom recesie na východné Slovensko predseda KSK Zdenko Trebuľa. V súčasnosti v dôsledku prepúšťania miera nezamestnanosti v kraji dosiahla 15,8 percenta. Dopad krízy je podľa Trebuľu zreteľný najmä preto, že rozhodujúca časť priemyslu KSK je orientovaná proexportne na západoeurópske trhy, čo sa prejavilo v znižovaní objemu výroby, v znížení a oddialení investícií do modernizácie výroby, v skrátení pracovného času vo výrobnej sfére, poklese exportu, v redukcii počtu pracovných miest a vo vyššej miere nezamestnanosti. Kríza postihla aj cestovný ruch a realitný trh.

"KSK pocítil dôsledky hospodárskeho spomalenia v znížení rozpočtových príjmov. Prijal preto opatrenia na úpravu rozpočtu kraja, s cieľom prispôsobiť ho očakávaným zníženým príjmom pri klesajúcej výkonnosti slovenskej ekonomiky. Zároveň sme prijali štandardné úsporné opatrenia v prevádzke úradu a našich organizácií a viažeme výdavky na úrovni okolo desať percent z celoročného objemu rozpočtu. Na druhej strane pokračovať chceme aj v začatých projektoch a čo najlepšie využiť zdroje zo štrukturálnych fondov a grantových schém EÚ," povedal Trebuľa. Ide najmä o projekty v oblasti cestnej, školskej, sociálnej infraštruktúry, ale aj v oblasti technologickej infraštruktúry pre znalostnú ekonomiku, budovanie sociálneho kapitálu a posilňovanie sociálnej súdržnosti v spoločnosti. Trebuľa vo vystúpení zdôraznil, že limitujúcim pre rozvoj košického kraja je rozvoj najmä cestnej infraštruktúry, ktorú tvoria z prevažnej časti cesty druhej a tretej triedy. KSK pomocou úveru z Európskej investičnej banky zmodernizoval okolo 550 km ciest druhej a tretej triedy a investoval zhruba 1,4 mld. korún (46,47 mil. €).

"Stav priamych zahraničných investícií sa v rokoch 2001 až 2007 zvýšil z 37,590 mld. korún (1,248 mld. €) na 68,659 mld. korún (2,279 mld. €). Prijímatelia štátnej pomoci by mali preinvestovať spolu 22,5 mld. korún (746,9 mil. €), dotácia pre obce predstavovala 1,273 mld. korún (42,26 mil. €). V zahraničných investíciách sa chceme orientovať na tie, ktoré prinášajú pridanú hodnotu a v tých oblastiach, kde vidíme rastový potenciál," povedal Trebuľa. Dodal, že na východnom Slovensku je ešte stále dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, čomu napomáhajú aj stredné odborné školy či univerzity s celkovým počtom viac ako 40 tis. študentov.

Zdenko Trebuľa vyzdvihol postupy manažérov spoločnosti U. S. Steel Košice, ktorí veľmi citlivo riešia problémy, ktoré kríza a výpadok objednávok prináša a snažia neprepúšťať, ale udržať zamestnanosť. Ako príklad úspešného manažéra verejnej správy uviedol starostu obce Kechnec Jozefa Konkolyho, ktorý vďaka vlastnej húževnatosti a finančnej pomoci štátu dokázal vybudovať skutočne funkčný priemyselný park.

Podľa Trebuľu zvyšovanie konkurencieschopnosti KSK prostredníctvom inovácií a prenosu poznatkov vedy a výskumu do podnikateľskej praxe považujú za prioritnú rozvojovú oblasť. V roku 2008 regionálna samospráva v spolupráci s univerzitami vypracovala Regionálnu inovačnú stratégiu. Jej cieľom je vytvárať podmienky pre spájanie vedeckého a podnikateľského prostredia najmä v oblastiach, v ktorých má košický región dobrú východiskovú základňu vedeckého potenciálu - v biomedicíne, materiálovom inžinierstve a mechatronike, obnoviteľných zdrojoch energie, informačných technológiách, robotike. Na naplnenie tohto zámeru je vypracovaný investičný projekt na zriadenie vedecko-technologického parku, projekty technologických centier a technologických inkubátorov, ktoré sú úzko naviazané na tri kľúčové univerzity (TUKE, UPJŠ, UVL), ako aj zriaďovanie ďalších centier excelentnosti, dodal Trebuľa.