(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606

Stane sa Slovensko nehostinnou krajinou sucha?
@ Aktuálne -> Životné prostredie Apr 10 2002 - 10:44 GMT

"V nasledujúcich 10-tich rokoch dôjde k úbytku vodných zdrojov na Slovensku v celkovom objeme 4-6 miliárd metrov kubických ročne, čo je 10 až 17 percent z celkového objemu zrážok. Na základe toho dôjde k postupnému ubúdaniu zrážok. Tieto zmeny sa netýkajú len Slovenska. Tak, ako sa v oblasti prírodného bohatstva stala v 20. storočí strategickou surovinou ropa, v 21. storočí to bude voda," uviedol líder mimovládnej organizácie ¼udia a voda Ing. Michal Kravčík, CSc., ktorý svoje faktami podporené prognózy nedávno prezentoval na medzinárodnej konferencii v Kanade.

Podľa prognóz, napriek tomu, že dôjde k postupnému ubúdaniu zrážok, vzniknú aj výrazné zmeny v ich časovom rozvrstvení. V lete bude pršať viac a na jar, jeseň a počas zimy ešte menej ako doposiaľ. V lete pritom majú vznikať extrémne silné búrky, spôsobujúce záplavové vlny. Najviac budú ohrozované podhorské oblasti v celom karpatskom oblúku.

Ako Michal Kravčík uviedol, "podobný prípad ako záplavy na Svinke v roku 1998, budú záplavy v letnom období každodennou súčasťou s tragickými dôsledkami na ľudských životoch i majetku občanov."

Príčina tohto stavu je nekoordinovaná urbanizácia a umelé vysušovanie pôdy, zlé lesné a vodné hospodárstvo. Práve týmto spôsobom sa narušuje malý obeh, pri ktorom sa padnutá dažďová voda nemá odvádzať kanalizáciou a vodnými tokmi do veľkých riek, priehrad a morí, ale ostávať vsiaknutá v pôde i v malých lokálnych prírodných vodných zdržiach a vyparovať sa spätne do ovzdušia. Súčasným narúšaním má v lete padať na Slovensku v lete o 1,5 miliardy kubických metrov vody viac a v ďalších obdobiach o 0,5 miliardy kubických metrov menej vody ako v priemere 20. storočia. Zmenšeným odparovaním a zdržiavaním vody v ovzduší sa zintenzívni slnečná činnosť, takže proces ďalšieho vysušovania bude rásť kvadraticky.

"V roku 2010 budú letné horúčavy bežne dosahovať 35 až 38 stupňov celzia s možnými extrémami do 45 stupňov, čo spôsobí vážne zdravotné problémy. Plošný nedostatok vody v prírodných zdrojoch bude vyvolávať kolapsové situácie v poľnohospodárstve, radikálny úbytok biodiverzity, pravidelné letné a jesenné požiare zo sucha. Podobná situácia bude s vodnými zdrojmi po celom svete. Budú pribúdať úplne vysušené regióny bez vody a tým aj bez potravín s rozvráteným životným prostredím. Taktiež pribudnú regióny s katastrofálnymi záplavami na všetkých kontinentoch s tragickými dôsledkami na životoch státisícov ľudí ," dodal Michal Kravčík. Ako uviedol, podľa prognóz OSN majú v roku 2025 žiť na svete 3 miliardy obyvateľov bez dostatku vody a bez možností pestovania potravín. "Máme maximálne desať rokov, aby sme zastavili očakávané zmeny. Je potrebné zastaviť vysušovanie kontinentov," pokračoval Michal Kravčík s tým, že potrebné opatrenia sú relatívne jednoduché, ekonomicky nenáročné a tak sa kontrastne legislatívne len ťažko presadzujú, pretože nemajú podporu zárobkuchtivých súkromných spoločností so záujmovým dosahom do ministerských a vládnych kruhov.

Zatiaľ, čo slovám Michala Kravčíka na medzinárodnej konferencii v Kanade načúvalo 700 delegátov a jeho analýzy zahrnuli do zborníka Trvalo udržateľného života, na Slovensku oficiálne orgány o spoluprácu veľký záujem nejavia. Pritom, ako poukázal Michal Kravčík, v prípade že by Slovensko stalo pilotnou krajinou na revitalizáciu krajiny za účelom ozdravenia malého vodného obehu, má šancu získať veľké finančné prostriedky s možnosťou zamestnania niekoľko tisíc osôb. Minister životného prostredia László Miklós údajne o takúto ponuku záujem neprejavil. Naopak, v súčasnosti vznikajú dva návrhy zákonov o vodách. Jeden z nich už o dva týždne predloží Vláde SR Ministerstvo životného prostredia SR, druhý pripravuje Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Podľa Michala Kravčíka je príčinou nejednotnosti ministerstiev ich záujem ovládať strategickú surovinu, čo je ovplyvňované aj lobingom firiem so záujmom vyťažiť z danej situácie čo najviac vo svoj prospech. Na našu otázku, či takýto zákon je aj otváraním cesty k možnej privatizácii vodných zdrojov v prospech súkromných firiem totiž Michal Kravčík odpovedal: "Áno".

24. 9. 2001
Slavomír Szabó