Dve premiéry v Bábkovom divadle Košice: Režisér Pavol Uher vie, že: "Vymyslené veci existujú práve tak, ako všetky ostatné"
@ Kultúra -> Divadlo
Apr 10 2002 - 11:05 GMT | Bábkové divadlo Košice uviedlo vynikajúcu inscenáciu hry Daniela Slezáka "Čarodejníkova dcéra". Táto bábková rozprávka pre najmenších /odporúčala by som ju každému dospelákovi/ napísaná na motívy rozprávky anglickej autorky minulého storočia Evelyn Sharpovej /mimochodom feministky/ hovorí o putovaní čarodejníkovej dcéry Liliany. Táto Liliana nie je naozajstná - tak ako všetky rozprávkové bytosti - ale ani vymyslená. Ožila vďaka tým, ktorí ju vymysleli. Takisto, ako ožili všetky bytosti, ktoré si v tejto rozprávke vymyslela ona. Aj o tom je táto rozprávka.
Teda o tom, že všetko, čo existuje okolo nás, existuje iba preto, lebo sme si to vymysleli. Len sa pozrite, čo máte doma? Koberec, stoličky, psa, rodinu, vzťahy, manžela, prácu... to všetko sme si vymysleli, aby sme sa v tom mohli pohybovať. Ale dosť často, zdá sa, sme to s tým vymýšľaním neurobili najlepšie - tak ako je tomu aj v tejto rozprávke - Žltého trpaslíka Liliana vymyslela tak narýchlo, že nestihol vyrásť v žiadnej záhradke pred domom... Ak to premietneme do života, aj nám sa nie vždy páči, v akých vzťahoch sa ocitáme, akého máme šéfa... Nepáči sa nám, že sú vojny, že máme znečistené ovzdušie, že sme chorí, chudobní... A kto to všetko takto vymyslel? No my všetci. Nemyslíte, že je načase urobiť nápravu? V tejto rozprávke sa to už stalo. Pažravého draka, ktorý postupne pustoší kráľovskú záhradu /tým aj kus sveta a kus každého z nás/, starajúc sa iba o svoje blaho, sa rozhodne zničiť Aureol. Mladý odvážlivec, ktorého odjakživa všetci presviedčali, že je najhlúpejší. Tu sa ukazujú ďalšie dôležité momenty - Aureol "vďaka" túžbe nezostať hlúpy zachraňuje kráľovstvo - záhradu. Tým aj celý svet, vrátane seba /svoje komplexy ´natrúbené´ okolím.../. Pomáha mu pri tom tvrdohlavá čarodejníkova dcéra, ktorá je veľmi chytrá a chce žiť v tejto krásnej záhrade. A ktorá v snahe vyhnúť sa rodinnej tradícii navymýšľa možno viac, ako jej - takisto tvrdohlavý - otec. Ten zasa pomáha dcére vďaka láske k nej... A tak sa kruh točí - otec pomáha Lilien, ona Aureolovi, pričom do procesu zapojí aj zvieratká, a Aureol pomáha celému kráľovstvu. A tak z lásky - teda zo srdca, ktoré chce pomáhať - vznikajú zaklínadlá, vymyslené veci, ktoré sú neskutočné, ale vlastne skutočné. Lebo ožívajú v mysliach, a teda sa zhmotňujú... Okrem mnohých ďalších aspektov, objavuje sa v rozprávke aj ten, že Liliana sa nedá zastrašiť bytosťami, ktoré žijú na tomto svete dlhšie ako ona, a teda sú prefíkanejšie a chcú ju zjesť. Liliana dostane ohromný nápad - je predsa čarodejnica, a tak zmôže všetko! Tu vidíme, že opäť stačí zmeniť myslenie a okolie sa prispôsobí...
V tejto rozprávke je naozaj dosť toho, nad čím by sme sa mohli zamyslieť. Čo veta, to perla, čo scéna, to jednoduchosť a krása. Vďaka režisérovi Pavlovi Uherovi sú múdrosti v tejto rozprávke podané deťom s takou ľahkosťou a jednoduchosťou, že sa to zdá až neuveriteľné. Samozrejme svoj podiel na úspechu majú aj herci - Miroslav Kolbašský, Tatiana Tomašiaková, Mariana Ïurčeková, richard Tilinger, František Dolejší, ako aj autor piesní Norbert Bodnár, scénografka Barbara Ker...
Táto inscenácia je úžasná hlavne preto, že Pavol Uher pri tvorbe nemyslel na seba /pričom tam dal ohromný kus seba/, ale na všetko podstatné - na posolstvo, na divákov, na hercov... "Každá rozprávka má etické posolstvo, zjednodušene - víťazstvo dobra nad zlom", hovorí režisér. "Ale to je veľmi široký pojem. Keď vidíme, kam sa tento svet s nami rúti, je na nás, aby sme hovorili. Samozrejme, že malé dieťa znesie menej informácií, má menej skúseností. To znamená, že všetko mu treba dávať po kvapkách. Myslel som samozrejme aj na to, že na predstavenie nebudú chodiť iba malé deti. Príde aj rodič. Preto musí človek o to viac hovoriť o tom, čo ho skutočne trápi, zaujíma. Ale formou, ktorá je pochopiteľne blízka dieťaťu. Preto ten jednoduchý príbeh, na ktorý je navesené toľko múdrosti. Dúfam, že sa pod ňou stromček toho jednoduchého príbehu nezlomí. Navesená je na ňom naša skúsenosť, naše vnímanie sveta, premýšľanie o ňom a skonštatovanie, že to nie je v poriadku."
Nezlomil sa. A dúfam, že rastie v srdci každého, kto predstavenie uvidel a uvidí. Režisér mi tiež prezradil, že od Evelyn Sharpovej nevyšlo u nás vôbec nič. "Túto zdramatizovanú rozprávku poznám z nemeckého prekladu, pričom aj v nemecky hovoriacich krajinách je táto feministicky orientovaná autorka neznáma. Pričom ona problém - konkrétne v tejto rozprávke Lilianin problém - vnímala trošku ináč. Okrem vecí, ktoré nás dnes trápia - zamorovanie prírody, konflikty na všetkých stranách..., išla v tejto rozprávke po príbehu osamostatnení sa dievčatka - ženy ako takej. U nás, v dnešnej dobe - približne o sto rokov neskôr - je tento jav stále aktuálny. No trochu iným spôsobom, keďže v tomto smere sa už niečo dosiahlo. Preto sme neakcentovali práve tento aspekt, hoci tam je. Lebo ostatné problémy, ktoré sa v rozprávke nachádzajú - sa medzitým stali ďaleko aktuálnejšímii."
Režisér mal na mysli "zdravie" našej planéty. "Je škoda, že sa nad týmto problémom nezamýšľa celé ľudstvo. Preto naša Zem vyzerá tak, ako to vyzerá. Ale niektoré veci sú vo vzduchu, boli vo vzduchu a podľa toho, aká je doba, viac priťahujú alebo odpudzujú. Problém znečisťovania, ničenia prírody tu bol odjakživa. Lenže zrejme nie taký aktuálny ako dnes. Evelyn išlo o feministický problém. Ale ak je umelec vnímavý, tak sa do príbehu dostanú aj iné veci, ktoré možno nie sú v prvom pláne - spomínané osamostatnenie sa dievčaťa, budúcej ženy, ktorá to vyjadrovala vzdorom - čarodejnicou byť nechcela!"
Pavol Uher je naozaj veľmi vnímavý a povedala by som - vníma to, čo je potrebné pre celé ľudstvo. Poukazuje na jeden veľmi dôležitý moment, ktorý sa v rozprávke nachádza: Lilienin otec hovorí svojej dcére: Moja milá, veci vymyslené existujú takisto ako veci naozajstné. "O tom táto inscenácia vlastne aj je. O tom, že ak všetci budeme snívať o krásnej záhrade, budeme v nej možno aj žiť. Tak ako Liliana, ktorá na začiatku rozprávky číta v knižke o záhrade. Tú má kráľovský syn a ona si ho chce zobrať - aby sa dostala takpovediac do raja. Rozprávka, ktorou sa náš príbeh začína i končí - čítanie z knihy o mandľovníkoch, višniach v čokoláde... je metafórou raja, niečoho neskutočného." Alebo skutočného...
V réžii tohto vynikajúceho režiséra uvedie Bábkové divadlo Košice 30. decembra premiéru inscenácie "Vetroplach". Základom tejto bábkovej komédie sú dve anekdoty z grimmovských rozprávok Čarodejná lampa a Somárik z kapusty. "V súčasnom prepracovaní ide o putovanie princa Jonatána za dobrodužstvom a poznaním, aby mohol zodpovedne prevziať po starnúcom otcovi svoje Jabloňové kráľovstvo", hovorí režisér. "Vetroplacha realizujeme klasickými veľkými drevenými marionetami a trošku sa približujeme dobovo baroku. V tomto príbehu ide o problém dozrievania. Princ sa nenadarmo volá Jonatán - jabåčko jonatánka takisto dozrieva. Cez tento príbeh príde ku skúsenostiam - otvoria sa mu oči. Napriek tomu, čo mu kráľovná vyvedie, sa jej nepomstí, iba ju trošku potrestá... Je to klasická rozprávka, v ktorej sa takisto nachádza zrnko pravdy a ktorá takisto končí dobre."
Na predstavenia v réžii Pavla Uhera vás týmto vrelo pozývam a myslím, že vždy pozývať budem.
19.11.2001
¼udmila Paňáková, [email protected]
Foto: Karol Hatala , [email protected]
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|