Prednáška PhDr. Gabriela Pirického, PhD z Ústavu orientalistiky SAV sa v širších súvislostiach zameria na podstatné aspekty historického, spoločensko-politického a náboženského vývoja na Blízkom východe v novoveku. S využitím niekoľkých spoločenskovedných disciplín, predovšetkým histórie, arabistiky, turkológie, islamistiky a sociológie sa pokúsi hľadať odpovede aj na príčiny súčasných revolučných udalostí v regióne. Na príklade najvýznamnejších krajín tejto časti sveta predstaví menej známe skutočnosti, ktoré súvisia s globalizáciou, transnacionalizmom či migráciou v dnešnom svete. Viac sa dozviete ak prídete v stredu 30.marca o 18:00 do Teledomu na Timonovej ulici v Košiciach. Vstup je samozrejme zdarma.

#CONT#

Súčasné udalosti na Blízkom východe vyvolali mimoriadne veľký záujem médií. Vďačnosť témy spočíva okrem iného aj v tom, že Západ (aspoň v mediálno-politickom podaní) je stále presvedčený, že arabský svet dobre pozná a rozumie mu, lebo v podstate v každej zo západných krajín nejakí Arabi žijú a arabský svet je s nimi rôzne prepojený aj ekonomicky (okrem iného je dobrým odberateľom zbrojného tovaru). Viacero arabských štátov je cieľom turistických nájazdov (a takto ich pozná aj časť Slovákov). Na Západe sa navyše rozšírilo tiež niekoľko viac či menej podarených a reálnych obrazov Arabov a arabského sveta (opäť najmä v tzv. mainstreamových médiách), na základe ktorých sa ich konanie pomerne zjednodušene, ale jednoznačne aj vysvetľuje.

Od čias egyptskej výpravy Napoleona Západ prisudzuje regiónu veľký strategický a geopolitický význam a venuje expanzii do neho a dominancii v ňom mimoriadnu pozornosť. Ropa, Suezský kanál, veľký počet obyvateľstva (a trh, kde je priestor pre odbyt, dnes mimoriadne potrebný pre prekonanie krízy), ale aj zachovanie mieru pre Izrael, to sú dôvody, ktoré vedú Západ a predovšetkým USA stále k nadmernému záujmu o arabský svet. Nachádzajú sa však pri tom v zajatí vlastných ideologických ilúzií, ktoré v posledných desaťročiach nadobúdajú aj rôzne črty mesianizmu. Nazeranie v prvom rade cez prizmu liberálneho chápania ľudských práv a demokracie neumožňuje objektívne hodnotiť situáciu.