Priblížiť súčasné umenie, odbúrať predsudky, narušiť každodenný stereotyp a vyprovokovať ľudí, aby si namiesto seriálu pozreli niečo iné, to je Biela noc - podujatie, ktoré sa v Košiciach uskutoční po druhýkrát, 1. októbra. O prípravách a o vnímaní súčasného umenia sme sa porozprávali s kurátorkou ZUZANOU PACÁKOVOU.

 

Biela noc (BN) prináša súčasné umenie do verejných priestorov pre široké masy ľudí. Myslíš si, že si v Košiciach nájde svojho diváka?

Určite áno. Umelecká koncepcia Bielej noci je nastavená tak, aby si každý návštevník našiel to, čo sa mu páči najviac. Biela noc ponúka viac ako 30 zvukových, svetelných a interaktívnych inštalácii, rôznych hudobných a tanečných projektov, performance, sochy a objekty,  kresby a tohtoročnou novinkou je aj poézia.

Aj keď dobre viem, že súčasné umenie na Slovensku je marginalizované a častokrát nepochopené, Biela noc je projekt vytvorený pre širokú verejnosť, a celá dramaturgia je nastavená tak, aby sa ľudia mohli zabaviť, pokochať, niečo nové sa dozvedieť a prežiť netradičný večer plný zážitkov a stretnutí.

#CONT#

Novinkou tohtoročnej Bielej noci sú svetovo uznávané hviezdy súčasného umenia.

Okrem významných slovenských umelcov sa 1.októbra predstavia umelci z Česka, Maďarska, Francúzska, Nórska a Mexika. Určite k najatraktívnejším inštaláciam bude patriť svetelná inštalácia Parasitic gesture nórskeho umelca Runa Guneriussena, ktorú špeciálne pripravil pre košický Mestský park, digitálna inštalácia Fractal Flowers od mexického umelca Miguela Chevaliera či interaktívna inštalácia francúzskej tanečníčky Catherine Langlade. Ide naozaj o svetovo uznávaných umelcov, ktorí na Slovensku budú po prvýkrát, na čo sa už veľmi teším.

 

Z koľkých umelcov ste vyberali a podľa akého kľúča sa postupovalo?

Celý výberový proces bol pomerne zložitý a zdåhavý. Je totiž naozaj ťažké uspokojiť naraz širokú i odbornú verejnosť. Niektorých umelcov som oslovila priamo s konkrétnym návrhom, ale keďže ide o veľmi rozsiahly project, ktorý má za cieľ podporiť aj mladých umelcov, podávali sme aj verejnú výzvu, na ktorú nám odpovedalo naozaj veľké množstvo ľudí.

Neviem, či je možné hovoriť o nejakých kritériach výberu, predovšetkým išlo o kvalitu a invenčnosť. Samozrejme, museli sme brať ohľad na cieľovú skupinu, predovšetkým na laického diváka, ktorý chce vidieť niečo estetické, zaujímavé a zábavné. Minulý rok sa príliš konceptuáne a minimalistické diela nestretli s veľkým záujmom a pochopením. Predsa len, košičania na súčasné umenie nie sú ešte zvyknutí. BN je ale predovšetkým projekt založený na súčasnom umení a nemôže sa z neho stať nejaká tuctová komerčná masovka. Musí byť atraktívny aj pre odbornú verejnosť, ktorá má úplne iné nároky. A v tom je tento projekt veľmi náročný a niekedy až nevďačný.

 

Prečo je súčasné umenie také aké je. Na prvý pohľad vyzerá jednoducho, banálne až triviálne,niekoho môže tá jednoduchosť až naturalizmus urážať, provokovať, iritovať. To je jeho cieľ?

Myslím, že žiaden druh umenia by nemal nikoho urážať, no na druhej strane provokácia nikomu nemôže uškodiť. Ak niekto zaškatuľkuje súčasné umenie ako triviálne a provokačné je podľa mna nevzdelaný a nerozhľadený. Súčasné umenie je často krát až príliš intelektuálne a konceptuálne a na to, aby sme ho pochopili si o ňom musíme najprv čo-to zistiť a naštudovať. A v tom je celý problém. Ak v Paríži či Londýne vstúpite do galérie a čakáte že pochopíte všetko čo tam vidíte behom piatich minút, ste na veľkom omyle. Samozrejme, aj v súčasnom umení tak ako v každom inom nájdeme aj veľa bludov a vrakov a všetko je aj otázkou vkusu a názoru.

Aby sa odbúrala bariéra medzi bežným divákom a súčasným umením, vo svete vzniklo nové povolanie, tzv. kultúrny mediátor, ktorý vo výstavných priestoroch návštevníkom vysvetľuje koncept umelca, zhovára sa s nimi, polemizuje. Počas štúdia v Paríži som si to sama vyskúšala a je naozaj neuveriteľné ako divák behom 10-minutového rozhovoru s odborníkom vie zmeniť celý svoj pohľad na výstavu. Myslím, že by sa to malo určite zaviesť aj u nás.

 

Ako vyzerá Biela noc v zahraničí, čím sa líši od tej našej?

Najväčšie rozdiely sú v počte inštalácií, v počte členov prípravného tímu a predovšetkým v rozpočte. BN je produkčne a finančne veľmi náročný projekt, pretože je založený na nespočetnom množstve techniky a celej organizačnej logistiky v ten večer. Napr. v Paríži sú inštalácie po viacerých štvrtiach, čo je plošne väčšie ako celé Košice. Návštevníci sa orientujú pomocou špeciálne vytvorených aplikácii v mobiloch  s GPS po celom meste. Minuloročnú BN v Paríži navštívilo viac ako 2 milióny ľudí. Každoročne vychádza špeciálna papierová edícia BN, ktorá opisuje všetky inštalácie. Na projekte pracuje počas celého roka mnohopočetný umelecký tím, viacero kurátorov, časť mestskej radnice a produkciu zabezpečuje obrovská produkčná firma. Veľký rozdiel je aj v správaní návštevníkov. Zatiaľ čo tam sa pri inštaláciach ľudia fotia, natáčajú, rozprávajú a stretávajú, u nás sa inštalácie ničia, kradnú a rúcajú. Ale aj toto je ďalší cieľ BN - naučiť ľudí vážiť si umelecké dielo a správať sa k nemu s úctou.

 

Ktorú krajinu by si považovala za mekku súčasného umenia? Slovensko to pravdepodobne nebude.

To je ťažko takto zadefinovať. Podľa mňa v Európe je to určite Londýn, v ktorom sa súsreďuje veľa umelcov a je tam dobre rozvinutý trh s umením. Ak to berieme v širšom zábere, je to určite New York.

Slovensko je malá krajina s malým trhom a slabou kultúrnou ekonomikou, čiže to vôbec nemôžeme porovnávať. Mne by ale úplne stačilo, keby sme aspoň sčasti to kultúrne prostredie vedeli rozvinúť. Ale na to je potrebné vytvoriť kvalitné umelecké a kultúrne školy, ktoré vytvoria kvalitných pracovníkov, primäť sponzorov a mecenášov, aby namiesto športu prispeli aj na umenie a hlavne vychovať novú generáciu vzdelaných návštevníkov, ktorí o umenie budu stáť. Momentálne u nás nefunguje ani jedna z týchto vecí.

 

Koľko ľudí pracuje na príprave Bielej noci v Košiciach?

V porovnaní s ostatnými európskymi tímami BN je to smiešne číslo. Vzhľadom na veľkosť a dôležitosť tohto projektu až priam komické. Nie je nás ani 10. A väčšina tímu popri BN robí aj iné projekty, čiže je to miestami nezvládnuteľné. Preto chcem všetkým veľmi pekne poďakovať za ich nadpriemerné výkony, ktoré svedčia o tom, že takýto projekt na Slovensku sa dá bohužiaľ zvládnuť iba vďaka motivovaným ľuďom, ktorí to robia z presvedčenia. A o to viac ma mrzí keď ľudia túto prácu zničia behom niekoľkých sekúnd. Verím, že tento rok sa to zlepší.

 

Ty sama si dramaturgičkou, kurátorkou i produkčnou v jednej osobe. Čo to všetko obnáša po tejto stránke?

Ak to mám opísať jedným slovom, tak je to úplné šialenstvo. Momentálne už skoro ani nespím a aj keď zaspím tak sa mi sníva o projektoroch, mapkách, ukradnutých lyžičkách a najväčšou nočnou morou je dážď :) A keď si predstavím že už pol roka pracujeme na projekte, ktorý bude trvať sedem hodín, je to dosť frustrujúce... Ale už sa aj  veľmi tešíme.

 

Tohtoročná Biela noc so sebou prinesie hneď niekoľko noviniek. Na čo sa môžeme tešiť?

Ako som už spomínala, tento rok privítame svetové hviezdy súčasného umenia. Zmenená je aj trasa, ktorá sa bude tiahnuť medzi dvoma parkam i- Mestským parkom a parkom na Moyzesovej ulici. Čo sa týka organizácie, po minuloročnej skúsenosti  s obrovským počtom návštevníkom, sme sa tento rok vyzbrojili s 15 000 mapkami. Naviac, na každom stanovišti bude špeciálna info tabuľa s opisom a vysvetlením danej inštalácie a samozrejme s mapkou. Taktiež pripravujeme podsvietené panely s vyznačenou trasou.

Tohtoročnou novinkou je aj prepojenie Prešova s Košicami, pretože každú párnu hodinu od 18h pôjde do Košíc z Prešova bezplatný autobus pre prešovčanov, ktorý ich aj každú nepárnu hodinu počas celého večera bude rozvážať späť do Prešova.

Na zlepšenie bielonočnej atmosféry v meste, sme od Mestskej časti Staré mesto vybavili povolenie pre všetky podniky a bary v centre, ktoré si bezplatne môžu vyložiť na ulicu stolík s nápojmi a pohostením pre okoloidúcich.

Viac o Bielej noci 2011 http://www.kosice2013.sk/sk/folder/biela-noc/aktuality

 

Zuzana LEHOTSKÁ

Zdroj: http://www.kosice2013.sk/sk/clanok/sniva-sa-mi-o-projektoroch-a-ukradnutych-lyzickach