Vo Východoslovenskej galérii v Košiciach sa predstavuje rozsiahlym výberom zo svojej maliarskej tvorby pod názvom Maľba - Štefan Bubán, rodák z Pavloviec nad Uhom (nar. 29.7.1932), ktorý patrí k predstaviteľom staršej generácie slovenských výtvarných umelcov.

Predstavil sa na viacerých samostatných a kolektívnych výstavách doma i v zahraničí, z posledných v Cagnes sur Mere, kde získal  významné ocenenie za svoju maliarsku tvorbu. S jeho menom sa spája vývin slovenského maliarstva za posledných štyridsať rokov. V tom čase nešlo len o oblasť individuálnych a skupinových  prejavov, ktoré sa objavovali, kulminovali, vznikali a zanikali, ale aj o súhrn myšlienkových impulzov, tematických okruhov a námetov,  ktoré slovenské maliarstvo, jeho profiláciu sprevádzali a formovali. Dôležitú úlohu pritom zohrala maliarova spriaznenosť s vnútornou podstatou – geniom loci - vlastnej tvorby, s priestorom kde sa odjakživa pohyboval a kde hľadá a nachádza motívy pre svoje diela. Bolo a je ním Bubánovo rodisko, východoslovenský región spolu s úsilím maliarsky obsiahnuť svet v jeho rozmanitosti a rozporuplnosti. A to už od čias štúdia na Vyššej pedagogickej škole v Prešove (1953 – 1955) a Pedagogickej fakulte Univerzity J. A. Komenského v Bratislave, kde absolvoval v roku 1963 u jedného z predstaviteľov medzivojnovej generácie slovenského výtvarného umenia, prof. Eugena Lehotského. S odstupom času možno povedať, že Š. Bubán získal základ toho, čomu sa hovorí maliarske „zmocnenie sa“ života smerujúce k jazyku nefiguratívneho zobrazenia vonkajšieho a vnútorného sveta v obraze. #CONT#

Bubána  vždy priťahovali príklady klasikov a súčasníkov výtvarného umenia, talianska  renesancia, secesia, kubizmus, expresionizmus, veľkí mágovia európskej výtvarnej moderny. Odtiaľ pramení aj jeho úcta  k výbojom modernej maľby, ktorá zaznamenala  prevratné objavy v chápaní farby a tvaru v maliarstve, založené často na matematických a hudobných pojmoch ako sú  proporcionalita a harmónia. Páči sa mu monumentálna majestátnosť obrazového celku, strohosť až jednoduchosť kompozície, hra svetla a tieňa, tajomný šepot obrazotvornosti, vrava snov, úžas nad mocou a mohutnosťou večnosti.  Vyznačuje sa silou intenzity maľovania, v rámci ktorej jeho maľba "bez zábran" preniká pod  povrch skutočnosti. Tento rozmer jeho tvorby, psychológia  vzťahu umelca k zobrazenému motívu, "duchovno" obrazu sa stali charakteristickým  znakom jeho diel, v ktorých sa pokúša o hlbší ponor do vnútra motívu.

Dôležitú úlohu zohráva v jeho prípade farba - fenomén, obsahujúci niekoľko významových pólov. Vďaka tomu sa Bubánova maľba líši od tvorby viacerých súčasníkov. Zvlášť, pokiaľ ide o jej výpoveď v štruktúre hmoty a „vedecké – bádateľské“ ambície maliara pohrávajúceho sa s myšlienkami o biologickom základe vzniku a vývinu života na Zemi. V tomto zmysle niektoré jeho voľné obrazové cykly upozorňujú na to, že zmena je podmienkou plynutia života. Nastáva (podľa biológov), keď dochádza k rozvíjaniu formy zvnútra. Maliar apeluje na neustály vývin prvkov v obraze prebiehajúci akoby po krivke „harmónie a konfliktu záujmov,“ presne ako v skutočnom živote. Bolo by však chybou domnievať sa, že nefiguratívna maľba Š. Bubána, jeho maliarske kreácie s abstraktným tvaroslovím chcú byť akousi vizuálnou replikou vedecky zdôvodnených teórií, ktoré sa maliar snaží „exaktne“ prenášať na plátno pomocou štetca a farieb. Je to maľba plná zvratov, prekvapení, ale aj logického pohľadu na svet, vnútorného poriadku a „rádu“, bez ktorého by ťažko mohol jestvovať  život v prírode a umení.

Maliarska tvorba Š. Bubána  pripomína niečo z odkazu veľkých umeleckých avantgárd 20. storočia. Je to tvorba, ktorú možno nazvať typom  procesuálnej maľby na Slovensku. Bez ohľadu na nástup mladšej a mladej generácie umelcov v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia na Slovensku, rozvíja podoby neomodernistického konceptu maliarskeho obrazu. Pripomína, že v umení niet pokroku ako vo  vede - človek nemôže maľovať lepšie ako starí  majstri, môže maľovať len inak. Tam  spočíva modus vivendi tvorby Štefana Bubána, maliara ktorý nás upozorňuje na to, že svet je nekonečný, a aj preto by sme nemali upadať do schém.

Obrazy Š. Bubána vkladajú logiku videného do služieb  nevideného.  Aj to je  dôvod, prečo sa dá vypozorovať v jeho maliarskych kreáciách  založených na čistej  hre línií  a „farbo – plôch“  genetický prapôvod  človeka,  alebo komplikované  ľudské a medziľudské vzťahy súčasnosti, či odkaz  abstraktnej  maľby. Súčasná výstava jeho maliarskej  tvorby vo Východoslovenskej  galérii v Košiciach patrí k doposiaľ k najväčším retrospektívam umelcovej  tvorby.  Na  pozadí niekoľko desiatok olejomalieb a akrylov zostavených do  ucelenej maliarskej  kolekcie prináša  reprezentatívnu sondu do umelcovej tvorby. Poskytuje  tak  priestor na  oboznámenie sa s jeho výtvarným profilom, a rekapituluje výsledky umelcovej tvorby s  náznakom jej výpovede do budúcnosti. 

Kurátor: ¼ubomír   P o d u š e l

Vernisáž: 27.6.2012, 18.00

Trvanie výstavy: 28.6.-29.7.2012

Otváracie hodiny Ut.-Ne.10:00 – 18:00