Projekt revitalizácie hradu a sprístupnenia archeologického náleziska prinesie nielen krajšiu prímestskú rekreačnú zónu, ale aj zaujímavý priestor pre kultúrne a poznávacie aktivity. Je jedným z investičných projektov Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013.



Ruiny hradu na vrchu Hradová nad Košicami v týchto mesiacoch odkrývajú svoje tajomstvá. Od mája tam pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) vykonávajú záchranný archeologický výskum. Jeho cieľom je preskúmať terén na ktorom prebiehajú stavebné práce v rámci projektu revitalizácie hradu, zdokumentovať odkryté stavby, ale zároveň overiť doterajšie hypotézy o vzniku hradu i samotných Košíc. #CONT#

„Archeologický výskum na Hradovej patrí k najväčším archeologickým výskumom, ktorý v súčasnosti vykonáva Archeologický ústav SAV. Zaujímavý je o to viac, že sa realizuje v doteraz informačne ´zakliatej´ lokalite, o ktorej sa síce veľa napísalo, ale v skutočnosti sa o nej stále vie veľmi málo,“ povedal riaditeľ Archeologického ústavu SAV PhDr. Matej Ruttkay, CSc.  Ako spresnil, od výskumu očakávajú zistenia aký je hrad starý, či bol vôbec dobudovaný a overujú aj údaje o ešte staršom, pravekom osídlení lokality. „Na druhej strane  je dôležitý aj preto, že ho nechápeme len ako výskum pre budovanie infraštruktúry, ale vidíme ho aj ako začiatok ďalších zaujímavých aktivít, ktoré by mohli byť spojené s prezentáciou tejto lokality širokej verejnosti,“ dodal Ruttkay.

Primátor mesta Richard Raši so záujmom sleduje postup prác. „Vďaka malému množstvu dostupných informácií je toto miesto už  dlhé roky objektom špekulácií o tom,  aký mal košický hrad dejinný význam. Želám si, aby bol tento rok pre Košice z hľadiska poznania histórie nášho mesta prelomový. Nielenže sme si pripomenuli 700 rokov od bitky pri Rozhanovciach, ktorá určila smerovanie Košíc na dlhé roky potom, ale vďaka projektu Európske hlavné mesto kultúry máme šancu odhaliť doteraz nepoznané dejiny nášho mesta. Košičanom zároveň zrekonštruujeme okolie na príjemnú rekreačnú zónu, v ktorej sa bude konať množstvo kultúrnych a spoločenských aktivít a ktorú verím, že budú radi navštevovať.“



Terénny výskum na košickom hrade, ktorý potrvá do konca augusta 2012, realizujú archeológovia v spolupráci s neziskovou organizáciou Košice 2013, v rámci dotačného programu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom. Podľa archeológa, vedúceho výskumu na košickom hrade PhDr. Petra Bednára, CSc., v minulom roku hrad kompletne zamerali. Zistená rozloha, približne 6,2 ha naznačuje, že je jedným z najväčších slovenských hradov na území bývalého Uhorska. Hrad začali stavať najneskôr v prvej polovici 13. storočia, keď v Uhorsku vládol kráľ Belo IV. (1206 -1270). „Ide nepochybne o hrad založený kráľom. Svedčí o tom jeho veľká rozloha, ale aj rozmery dvoch zachovaných veží. Okrem rozsahu má košický hrad aj ďalšiu zvláštnosť – vežu s trojuholníkovým pôdorysom na severnej strane opevnenia. Ïalšou  osobitosťou je jeho osud  - buď ide o nedostavaný hrad, alebo hrad, ktorý bol po svojom zániku takmer po základy rozobratý,“ uviedol šéf archeologického výskumu. Nedostatok stavebných kameňov v  okolí podporuje názor, že v 16. až 18. storočí bol hrad postupne a dôkladne rozoberaný, čo zároveň odpovedá na otázku, prečo sa v jeho vnútornom priestore nenachádzajú palácové ani obytné stavby. „Predpokladám, že po spracovaní získaného materiálu budeme mať jasnejšie nielen o otázkach vývoja hradu, ale prispejeme aj k poznaniu toho, ako vznikali Košice. Doteraz sa zdalo, akoby vyrástli na zelenej lúke a nemali staršieho predchodcu a boli aj úvahy, že tu stál včasnostredoveký hrad. Zatiaľ o tom niet ani stopy. Skôr sa zdá, akoby Košice vznikali ako predpolie či hospodárske centrum pre kolonizovanie okolitých bohatých rudných kopcov. Na spracované závery si však ešte musíme počkať,“ dodal Bednár.

Okrem archeológov v lokalite pracujú už aj stavbári. Projekt Revitalizácie hradu na vrchu Hradová v Košiciach realizuje Združenie Vrch Hradová, ktoré tvoria dve akciové spoločnosti Váhostav-SK a Hydrostav Šaľa. Celková hodnota diela je 1,16  milióna eur. Stavebné práce začali v polovici júla 2012, termín ukončenia stavby je 31. december 2012. „Budeme sa snažiť všetko stihnúť v termíne a robíme pre to maximum. V súčasnosti na Hradovej pracuje od 20 do 40 ľudí, ďalší v dielňach vyrábajú konštrukcie a pripravujú zariadenia, ktoré budú neskôr osadené. Prevaha prác je však v teréne a preto nemôžeme vylúčiť sklz, ktorý by nám mohol spôsobiť skorý nástup zimy alebo  nepriaznivé počasie,“ pripomenul projektový manažér stavby Ing. Vladislav Vanta z  a. s. Váhostav-SK. Stavbu na Hradovej tvorí celkovo deväť stavebných objektov.

Autormi architektonicko-urbanistickej štúdie revitalizácie hradu sú Ing. arch. Ján Sekan  a Ing. arch. Richard Krajči. Podľa Ing. arch. Jána Sekana, zámerom projektu bolo dať Košiciam jedinečné miesto pre vychádzky, turistiku i kultúrne vyžitie a poskytnúť priestor pre kultúrne akcie, poznávanie histórie a sledovanie archeologického výskumu. „Pre tieto účely sme navrhli prírodnú scénu pre sezónne predstavenia, konzerváciu zachovaných ruín hradu a návštevnícke centrum, slúžiace na prezentáciu nálezov, ale aj na organizovanie výstav a podobných aktivít. Panoramatický chodník na skalnom hrebeni bude čiastočne technicky zabezpečený. Sledujúc predpokladanú líniu opevnenia poskytne výnimočný výhľad na mesto a krajinu. Zároveň sprostredkuje návštevníkom pocity stredovekých staviteľov a obrancov hradu,“ spresnil architektonické zámery Sekan. Nebude chýbať tradičný náučný chodník a lesné detské ihrisko. Na miesto predpokladanej hradnej brány sa navrhuje stavba symbolickej brány ako sochárskeho artefaktu.

Podľa riaditeľa n. o. Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 Jána Sudzinu, obnovený areál hradu vytvorí autentickú kulisu nielen pre rôzne folklórne podujatia ale aj vystúpenia približujúce historické dobové výjavy. „Chceme poskytnúť priestor skupinám, ktoré sa zaoberajú napríklad dobovou hudbou, tradičnými remeslami či historickým šermom a  budú chcieť svoje umenie predstaviť verejnosti. Je dôležité, aby sme si uvedomovali svoju minulosť a táto lokalita je k tomu priam predurčená,“ uviedol Sudzina.   

Archeológovia si vedia predstaviť využitie hradnej lokality aj na vybudovanie archeoparku. Podľa vzoru úspešne fungujúcich archeoparkov v západnej Európe, by sa tam ľudia mohli priamo zúčastňovať archeologických výskumov ale tiež si vyskúšať, ako sa budovali dávnoveké objekty a fungovali staré výrobné technológie. „Viem si predstaviť, že táto rozsiahla lokalita  by sa v budúcnosti mohla stať nielen výletným centrom pre Košičanov, ale aj akýmsi náučným vstupom do dávnej minulosti našich predkov,“ dodal riaditeľ Archeologického ústavu SAV.