Podľa cirkevných historikov bola košická katedrála najvýznamnejším pútnickým miestom stredovekého Slovenska. Dóm sv. Alžbety sa v týchto dňoch pripravuje na slávenie Vianočných sviatkov a veriacim i návštevníkom sa predstaví v takmer celej svojej kráse. Ako bolo avizované, reštaurátori v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 dokončili v interiéri väčšinu prác, zložili lešenie a košická gotická katedrála tak môže ukázať svoj čerstvo zrekonštruovaný vzhľad. Nezisková organizácia Perly Gotickej cesty zároveň v týchto dňoch dokončuje aj ďalší, z celkovo štyroch projektov, ktoré implementuje v interiéri chrámu v rámci Programu cezhraničnej spolupráce s Maďarskou republikou na roky 2007 – 2013. Projekt má názov „Infraštrukturálny rozvoj začiatočnej a konečnej stanice cesty sv. Alžbety v Košiciach a Sárospataku” a jeho celková hodnota predstavuje sumu  535 306,73 eur. Vlastné zdroje, vložené do projektu, sú vo výške 26 765,34 eur. #CONT#

„Cieľom projektu, ktorý bude oficiálne ukončený  31. decembra 2012, bola rekonštrukcia severovýchodnej časti bočnej lode nad Rákócziho hrobkou a zreštaurovanie secesnej fresky Apoteóza života Františka II. Rákócziho,“ informoval dnes novinárov riaditeľ n. o. Perly Gotickej cesty Mons. ThLic. František Šándor.  Ako uviedol, Dóm sv. Alžbety je vnímaný ako najvzácnejšia gotickú pamiatka v metropole Košického kraja, ktorú navštívi ročne okolo 20 tisíc veriacich, domácich aj zahraničných turistov. „Je jedinečným dôkazom staviteľských schopností našich predkov, ale aj potvrdením hodnôt, ktoré obyvatelia mesta vždy uznávali a presadzovali. Na výstavbe Dómu sa v minulosti podieľala vtedajšia samospráva, príspevkami pomáhali majetní občania mesta, ale aj tí najchudobnejší. Ako najvýchodnejšie postavená európska katedrála sa stala symbolom historických, kultúrnych i spoločenských hodnôt západnej kresťanskej civilizácie,“ dodal F. Šándor.

Knieža František II. Rákóczi (1676-1735) bol vodcom posledného protihabsburského povstania (1704-1711). Stal sa najvýznamnejšou historickou osobnosťou, ktorá sa v Košiciach dlhodobo zdržiavala. Po porážke povstania žil aj v Paríži, poznal sa s francúzskym kráľom ¼udovítom XIV., ruským cárom Petrom I. či tureckým sultánom Ahmedom III. Zomrel v Turecku, no pochovaný je v Dóme sv. Alžbety. „Zreštaurovaná freska ukazuje celý jeho život, od kolísky až po smrť a slávnostný pohreb jeho pozostatkov v Košiciach. Takisto zobrazuje francúzskeho kráľa, tureckého sultána i chrám Hagia Sofia v Istanbule. Maliar Andor Dudits ňou obohatil Dóm sv. Alžbety o krásnu výtvarnú secesiu. Návštevníkov z Francúzska, Turecka a Maďarska takto oslovuje aj prepojením s ich krajinami. Pre tisíce turistov sa aj preto návšteva katedrály stáva najväčším dôvodom návštevy Košíc, prípadne hlavným bodom itineráru ich cesty,“ priblížil známy sprievodca mestom a popularizátor košickej histórie Milan Kolcun. Ako doplnil,  najviac sa reštaurovanie dotklo horného pásu fresky (znázorňuje pohrebný sprievod Rákócziho), ktorý pre znečistenie a vlhkosť nebolo posledné desaťročia prakticky vidieť.

Obnova Dómu sv. Alžbety prebieha postupne, po etapách, čo je podmienené predovšetkým veľkou finančnou náročnosťou rekonštrukcie a nedostatkom prostriedkov. Preto sa nezisková organizácia Perly Gotickej cesty snaží o využitie všetkých dostupných zdrojov na financovanie obnovy tohto skvostu. Bola založená, aby získavala finančné prostriedky z fondov Európskej únie, zapájala sa do rôznych výziev, ale zároveň oslovovala aj ďalších donorov a darcov, ktorí sú ochotní prispieť a podieľať sa na obnove chrámu. V minulosti bola úspešná                 v zapojení sa do dvoch výziev, vyhlásených Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR. Prvým bol projekt Obnovy Rákócziho hrobky, financovaný Európskym fondom pre regionálny rozvoj, z programu Iniciatívy spoločenstva INTEREG IIIA. Rekonštrukcia hrobky sa začala 1. marca 2007 a bola ukončená k 9. aprílu 2008. V roku 2011 prebehla implementácia ďalšieho projektu s názvom Cesta svätej Alžbety na území Rákócziovcov. Projekt sa začal implementovať 15. júna 2009,  ukončený bol 14. júna 2011. Jeho cieľom bola komplexná obnova a reštaurovanie severovýchodnej časti Dómu Sv. Alžbety nad hrobkou Františka II. Rákocziho a muriva severnej bočnej lode s jeho pamätnou tabuľou. Veľkú pomoc a podporu tomuto projektu venoval Košický samosprávny kraj. Celkovo n. o. Perly Gotickej cesty doteraz implementovala v Dóme sv. Alžbety šesť projektov zameraných na jeho obnovu.

Zabudnuté a takmer neznáme fakty z histórie Košíc a Dómu sv. Alžbety prináša v týchto dňoch vydaná publikácia cirkevného historika a dlhoročného archivára Arcibiskupského archívu v Košiciach Prof. Petra Zubka, PhD. Jeho Rozprávanie o stratených stredovekých relikviách, nazvané Kult Svätej krvi v Košiciach, je unikátnym dielom. Ponúka doteraz nespracované, zachované pramene i ikonografické pamiatky a približuje pôvod a dejiny kultu kedysi slávnych relikvií a pútí k nim. Podľa prof. Zubka, vďaka nim sa Košice stali jedným  z najvýznamnejších pútnických miest stredovekého Uhorska, ktoré spájalo kresťanský západ a kresťanský východ. Dnes už zabudnutý eucharistický zázrak sa stal za panovania ¼udovíta I. Veľkého (1342 – 1382) v starom, pôvodnom kostole sv. Alžbety. Kňaz pri svätej omši nedopatrením rozlial na korporál (biele plátno, ktoré sa používa pri slávení sv. omše) konsekrované víno, čiže Svätú krv, kde sa nevysvetliteľne, bez ľudského pričinenia, vytvoril obraz Kristovej tváre. Miesto aj zázrak potvrdzuje odpustková bula pre Košice z roku 1402, vydaná rímskym pápežom Bonifácom IX. (1389-1404). Udelenie odpustkov bolo na svoju dobu mimoriadne štedré a Košice boli postavené na úroveň frekventovaných a významných pútnických lokalít ako Benátky a Assisi. K relikviám Svätej krvi prichádzali do Košíc tisícky pútnikov a často aj uhorskí panovníci, medzi nimi Žigmund Luxemburský a Matej Korvín.  „Pápež Bonifác IX. vo svojej bule potvrdil, že v Košiciach sa prechováva Kristova krv, a preto udeľuje odpustky tým, ktorí sem doputujú. Tak sa mesto zvýraznilo na duchovnej mape Európy už od konca 14. storočia. Davy pútnikov, medzi ktorými boli aj králi, povznášali mesto nielen duchovne,“ doplnil Milan Kolcun.

Rozvoj kultu Svätej krvi významne ovplyvnil aj výstavbu sakrálnej architektúry v Košiciach. Podľa prof. Zubka       a kunsthistorika Tim Juckesa pre relikvie, ktoré sa naposledy spomínajú v roku 1604, bola postavená Kaplnka sv. Michala a došlo aj k zmene stavebného projektu južnej časti Dómu sv. Alžbety. Zánik kultu relikvií súvisel so šírením reformačných myšlienok. Počas náboženských vojen v 17. storočí boli pravdepodobne zničené, stratil sa aj vzácny relikviár a z nástennej niky v južnej veži bola vybratá drevená skrinka, v ktorej boli relikvie pietne uschované. Postupne sa na funkciu relikviárovej miestnosti zabudlo a zabudlo sa aj na pôvodné poslanie južnej empory Dómu, ako miesta, kde boli relikvie vystavované a verejne uctievané. Vznik kultu mal v historickej pamäti zachovať barokový obraz s eucharistickým zázrakom, ktorý však ležal až do roku 1999 zapadnutý prachom v sklade košickej mestskej fary. V roku 2000 ho zverejnil až prof. Zubko. Miesto v južnej veži, kde boli uložené relikvie, objavil a v roku 2009  publikoval Tim Juckes.

„Aj keď púte do Košíc zanikli v rannom novoveku, kvôli náboženským nepokojom, ich význam, sláva a dobrý chýr dodnes neboli prekonané. Preto možno povedať, že Dóm sv. Alžbety je viac než kamenný chrám, viac ako katedrála – bola to matka duchovného života prinajmenšom severovýchodnej časti stredovekého Uhorska,“ uvádza vo svojej knihe prof. Zubko. Zároveň predpokladá, že ďalší archívny výskum môže dejiny kultu Svätej krvi v Košiciach obohatiť a prehåbiť.  

Ing. Mária Bartková