(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ w.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: [email protected] tel. 0905 942 606
Z metafyzickej krajiny
@ Kultúra -> Výstavy     May 27 2013 - 12:51 GMT


Pozývame Vás na vernisáž výstavy dvojice košických fotografov  ¼ubice Kremeňovej a Pavla Kočiša pod názvom Z metafyzickej krajiny, ktorá sa uskutoční v pondelok 27.mája 2013 o 16,30 hod. v našej FotoGalérii NOVA na Hlavnej 48. Ide o prezentáciu vyše štyroch desiatok fotografií ako výberu z obsiahleho fotografického materiálu, pozostávajúceho zo stoviek, ba až tisícok snímok z realizácie pomerne netradičného fotografického projektu. Na prelome mája a júna roku 2012 prešli naprieč siedmimi štátmi stredoz&aa cute;padu USA, s cieľom vyťažiť zo svojich potuliek v amerických národných parkoch fotografické opusy. Podarilo sa im vytvoriť autentický fotografický záznam s príbehom, ktorý charakterizuje metafyzická atmosféra bizarných miest americkej #CONT#



bal.



Azda máločo natoľko presne vystihuje podstatu fotografického počinu dvojice excelentných košických fotografov ¼ubice Kremeňovej (1961) a Pavla Kočiša (1966), ako práve slová českého teoretika umenia J. Chalupeckého z jeho state Svet, v ktorom žijeme. Prezentovaný výber vyše štyroch desiatok fotografií z obsiahleho fotografického materiálu, pozostávajúceho zo stoviek, ba až tisícok snímok, predstavuje výsledky z realizácie pomerne netradičného fotografického projektu. Na podnet pražského umeleckého kolegu absolvovali vystavujúci autori dvojtýždenný pobyt v USA na prelome mája a júna uplynulého roka. Prešli naprieč siedmimi štátmi stredozápadu USA - Nevada, Arizona, Utah, Colorado, Wyoming, Montana, Idaho. Ich cieľom bolo vyťažiť zo svojich potuliek v amerických národných parkoch fotografické opusy.#CIN



Názov výstavy Z metafyzickej krajiny skrýva v sebe viacero konotácií. Vrstvia sa v ňom významy súvisiace s filozofiou, ale aj dejinami umenia. Usporiadaná výstava prezentuje nielen nasnímané prírodné scenérie, ale aj osobité videnie a schopnosť košických fotografov sprístupniť nepoznanú, neznámu, po prvýkrát naživo videnú krajinu tvorivým a originálnym spôsobom prostredníctvom fotoaparátu. To všetko s vedomím, že pri tvorivom akte sa museli vyhnúť nástrahám a úskaliam, čo prinajmenšom znamená, že nemohli podľahnúť klasickému dokumentárnemu snímaniu krajiny a opakovať to, čo už je celosvetovo notoricky známe z reklamných či propagačných fotografických záberov. Vďaka tomuto vedomiu dvojici košických fotografov sa podarilo vytvoriť autentický fotografický záznam s príbehom, ktorý charakterizuje metafyzická atmosféra bizarných miest americkej prírody.



 



Prvou zastávkou dvojice košických fotografov krátko po štarte z nevadského Las Vegas bol legendárny Grand Canyon v štáte Arizona. Kaňon, 446 kilometrov dlhý, 1,8 kilometra hlboký a až 24 km široký, bol vyhåbený riekou Colorado počas miliónov rokov. Pôsobenie prostredia vytvorilo pestré farebné vrstvy Coloradskej plošiny v stolových horách a stenách kaňonu. Fotografi postupne prešli s fotoaparátom v ruke ďalšie národné parky: Monument Valley a Antelope Canyon v štáte Arizona, Bryce Canyon v štáte Utah, kde sa nachádzajú stovky geomorfologických útvarov vytvorených erózou, známych ako komíny či ihly; Národný park Arches v štáte Utah, ktorý je známy s takmer dvoma tisíckami prírodných pieskovcových oblúkov, čo vznikali v tamojšom púštnom podnebí počas miliónov rokov trvajúcej erózie. V tomto americkom štáte fotografovali ešte v Canyonlands, kde súčasná podoba krajiny vznikla vďaka erózii spôsobenej riekami Colorado, Green River a ich prítokmi. Kremeňová a Kočiš svoje potulky zavàšili v historicky prvom národnom parku na svete, v Yellowstonskom národnom parku, rozprestierajúcom sa v troch amerických štátoch - Wyoming, Montana, Idaho. Toľkoto z krátkeho exkurzu do najexponovanejších oblastí navštívených amerických národných parkov.



 



Vo všeobecnosti fotografický  čin ¼ubice Kremeňovej, ako ho poznáme z nepreberného množstva výstav a prehliadok, charakterizuje schopnosť odhaľovať na prvý pohľad prozaické elementy objektívnej reality a povýšiť ich na poetickú fotografickú výpoveď. Až sekundárne zachytáva situácie či momenty. Vie odhaliť dvojzmyselnosť vecného javu, prípadne jeho detailu. Významovosť zosnímaného posúva do aforizmu, čo znamená, že jej fotografické reflexie sú stručným vyjadrením vtipnej, občas ironicky zafarbenej myšlienky, založenej na protiklade, rozpore či metaforickej nadsádzke.



 



Na Kremeňovej „amerických“  fotografiách je zachytené akési utkvenie v čase – zastavenie sa a ponorenie do „iného sveta“. V prezentovaných dielach úspešne nachádza poeticko-magickú výrazovú polohu. Na farebných snímkach sa hrá so subtílnou koloristikou, ktorá podčiarkuje jej prirodzenú senzibilitu pri povestnom hľadaní archaických prvkov či detailov krajiny. Akoby tu bol stále prítomný aktívny ženský element. Autorku pritom paradoxne zaujíma úsečný, jadrný, slovom lapidárny krajinný výraz, bez nánosov sentimentu a pátosu.



 



Očakávali by sme, že Pavol Kočiš vytvoril vo vzťahu ku Kremeňovej fotografiám kontrastný náprotivok, pendant, ktorým by chcel rovnaké motívy pomenovať inak. V prípade tejto spoločnej prezentácie však nejde o súperivý dialóg, ani o dobromyseľné, či dobiedzavé prekáračky, kto z koho. Skôr naopak. Výstava dokumentuje fakt, že košická dvojica etablovaných fotografov sa vo svojich tvorivých výbojoch vzájomne šťastne dopåňa. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že je úprimným gestom kolegiality, výrazom dobroprajnosti dvoch umeleckých partnerov, čo sa v umeleckom prostredí hneď tak nevidí.



 



V Kočišových dielach nachádzame v interakcii s Kremeňovou podobnosť s jej fotografiami, ale to len pri povrchnom vnímaní. V skutočnosti ako fotograf pristupuje k zobrazovaným motívom s výraznejším racionálnym prístupom aj odstupom. Viac ho zaujíma priestorovosť obrazu, panoramatickosť výhľadu, hra s priestorovoiluzívnymi efektmi. Hoci aj u Kočiša tu-tam zarezonuje poeticko-magická výrazovosť, čo si nemožno nevšimnúť, tejto rezonancii sa však nemožno celkom ubrániť. Navodzuje ju samotný charakter krajiny – snivosť, nadreálnosť, nezvyčajná farebnosť. Autor, aby sa vyhol prílišnej ľúbivosti, harmonizoval priestorový kontext, živé farby, sýtu oblohu polarizačným filtrom. Tým potlačil nežiaduce reflexy a moduláciou svetla presvedčivejšie artikuloval tému. To je vidieť hlavne na čiernobielych fotografiách, kde obaja autori oslobodiac sa od farby podávajú krajinu v mágii svetiel, línií a tvarov.



 



 



 



 



KOŠICE 20. 5. 2013     Dr. TIBOR KOČÍK



Združenie historikov moderného umenia, Bratislava



 



 


(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/