VSG pozýva na vernisáž výstavy košického umelca Marka Blaža – Ticho a pokoj, ktorá sa uskutoční 7.8.2013 o 18:00 hod. vo Východoslovenskej galérii na Alžbetinej ulici 22. Výstava TICHO A POKOJ, ktorá predstavuje tvorbu jedného z najvýznamnejších výtvarníkov mladšej strednej generácie, Marka Blaža, je koncipovaná ako výber z ucelenej monografickej výstavy, ktorá bola inštalovaná v priestoroch Nitrianskej galérie (9. 5. 2013 – 23. 6. 2013).

Marko Blažo vstúpil na výtvarnú scénu v 2. polovici 90. rokov 20. storočia s autorsky vyprofilovaným umeleckým programom vyjadreným prostredníctvom širokého spektra médií od kresby, grafiky, digitálnej tlače, fotografie cez maľbu až k objektom a inštaláciám. Blažova tvorba založená na špecifickej autorskej ikonografii, často plná vtipných a hravých kontextuálnych čítaní získala viaceré prestížne ocenenia doma i v zahraničí: víťaz Ceny Oskára Čepana, 2001; Grand Prix, 16. ročník Súčasnej slovenskej grafiky, Banská Bystrica, 2005; víťaz Artslant Award, Los Angeles, USA, 2006;  Cena Rektora Akadémie umení v Krakove, Medzinárodné trienále grafiky, Krakov, 2012;  finalista Strabag Award, Viedeň, Rakúsko, 2009, 2010.#CONT#

Marko Blažo študoval na katedre maľby VŠVU v Bratislave, ale prvá etapa jeho tvorby bola ťažiskovo spojená s tvorbou objektov a inštalácií, v ktorých bolo banálne východisko, napr. žuvačka, alebo detská papierová priestorová skladačka výzvou k zmene optiky divákovho videnia.  Papierové modely známych architektonických pamiatok vytvorené na princípe paradoxu dominovali ešte na samostatnej výstave v Múzeu V. Löfflera v Košiciach v roku 2004. Výraznejší obrat k maľbe zaznamenávame v autorovom umeleckom programe v prvých rokoch 21. storočia.

Napriek veľkému spektru médií, s ktorými autor pracuje, to čo charakterizuje jeho tvorbu je opakovaný návrat k tým istým motívom a osobitej ikonografii, ktorú spracúva v rôznych významových i mediálnych kontextoch. Výsledkom sú absurdné situácie sprítomňujúce autorove nekonvenčné videnie sveta. Blažo už od začiatku používa ako metaforu jednoduché až banálne vizuálne motívy, ktoré pretvára na princípe paradoxu, alebo ich zasadzuje do nového kontextu  a tak spája nespojiteľné. Typickým znakom sú nečakané situácie, ktoré rušia zaužívané pravidlá. Jeho inšpirácia pochádza okrem iného aj zo spomienok na detstvo a predstavivosť dieťaťa, kde dominujú fantazijné predstavy nezávislé na pragmatickom reálnom živote charakterizujú celú jeho tvorbu.

Koncepcia aktuálnej výstavy je postavená na výbere reprezentatívnych diel, predovšetkým digitálnej tlače a maľby, ktoré boli vytvorené v posledných desiatich rokov. Diela budú členené do voľných tematických okruhov tak, aby sa aspoň v náznaku ukázal vývoj autorovej poetiky, prostredníctvom ktorej sa Marko Blažo stal výrazným solitérom v rámci svojich generačných rovesníkov. Diela budú radené podľa kľúčových  tém a motívov, ktoré odzrkadľujú autorov vnútorný svet a  jeho kreatívne myslenie.

Časť výstavy bude venovaná prácam, kde sa objavuje často frekventovaný motív vlaku a vlakových koľajníc rozpracovaný v rôznych kompozíciách kontinuitne od začiatku 90. rokov.  V jednotlivých obrazoch, ktoré môžu odkazovať na detskú hru,  je popieraná elementárna logika, ktorá narúša zaužívanú funkčnosť vecí (koľajnice lomené v ostrých uhloch, na seba naskladané vagóny  a pod.). Ïalej budú prezentované diela s často opakovaným motívom architektúry ako sú kostoly, veže a hrady, pre ktoré je typické zmnoženie detailu alebo iná deformácia spochybňujúca ich reálnu funkčnosť. Z posledného obdobia pochádzajú práce, v ktorých autor využíva princíp citácie. Okrem autorov rannej avantgardy napr. Chirico, Magritte opakovane pracuje s odkazmi na dielo japonského maliara a grafika Katsushika Hokusaia (1760 – 1849), predovšetkým na jeho najznámejšiu grafickú sériu Pohľady na horu Fuji a obraz Veľká vlna. Na obdobnom princípe zasadzuje napríklad Leonardovu Poslednú večeru do súčasného mestského prostredia, pričom hravosť a vtip využíva aj v názve diela  Posledný autobus, vo vnútri ktorého sa objavujú postavy apoštolov.

Dôležitou časťou výstavy bude prezentácia maľby a digitálnych tlačí, ktoré nemajú z hľadiska rukopisu tak ďaleko, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Obe polohy jeho tvorby sa vyznačujú jednoduchou plošnosťou, ktorá je výsledkom počítačom spracovanej predlohy, preto formálne pôsobia dojmom neosobného rukopisom napriek tomu, že im dominuje výrazná farebnosť s obsahom, ktorý je paradoxne postavený na osobnej ikonografii.

     Marko Blažo (1972, Košice) študoval v rokoch 1991 – 1998 v Otvorenom ateliéri prof. Rudolfa Sikoru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v roku 1993 na École Nationale des Beaux-Arts v Dijone a o rok neskôr (1994) na Slippery Rock University Pensylvánii. Je držiteľom niekoľkých ocenení. V roku 2001 sa stal víťazom Ceny Oskára Čepana a v roku 2005 získal Grand Prix (Súčasná slovenská grafika 16., Banská Bystrici). Žije a tvorí v Košiciach.