Prvý titul vo výstavnej dramaturgii roka 2014 v košickej Kunsthalle/Hale umenia je rozsiahla prezentácia popredného mix-mediálneho umelca Petra Rónaia (1953) pod názvom Len pre plavcov...



"Je to ojedinelý retrospektívny zostrih tvorby autora za takmer štyridsať rokov v maďarskom a slovenskom prostredí. Prináša jeho kondenzovanú post produkciu v nejasných flash správach a animáciách, kde sa plynule plaví od jedného média k druhému, ale preferuje najmä intermediálne krížence a hybridné vizuálne sendviče (maľba, objekt, obrazobjekt, postfotografia, anti-gesto, digitálny morfing). Totálne pritom „zaplavuje“ všetky priestory košickej haly (hlavná sála, bočné krídla, napustený malý bazén, miesto pod schodmi, skladové zázemie galérie)," priblížil zámer umelca kurátor výstavy Vladimír Beskid.

#CONT#

Peter Rónai dlhodobo ako kultARTista posilňuje descartovské „cogito ergo kunst“ a Vattimove slabé myslenie. Narúša Malevičove mono-chrómy, duchampovské stereo-typy aj warholovský monospánok. V poetickom jazyku DADA sa celé básnenie vyznačuje dvoma znakmi: jazykom a rozmerom. Rónai rozvíja oboje. Programovo buduje vlastnú IDEA-lógiu, kde je nosná tvorivá jazyková hra, spochybňovanie a inverzia vzťahov, irónia aj gesto negácie (škrtanec - X, anti-art, de-inštalácia). Sleduje konceptuálne „umenie v hlave“ – instantnú ideu, čo treba prihriať v hlave. Malá dada-konzerva, čo vytvára rozsiahlu data-banku. Pritom on je obrazo-borec, obrazobijca aj budovateľ obrazobjektov. Neustále vystupuje z maľby von, z obrazu k obraz-ovke (Antimalevič, 1975-95; X, 1985-87; T.R.A.N.Z.I.T., 1992; Objekt/Subjekt, 1989, Miešaný zbor, 2005, Antiobraz, 2011). Toto dvojité kódovanie a fluxusová lekcia ho posúva k akciám, intervenciám, rozkladným prostrediam a de-inštaláciám (Antiinštalácia, 1986; Message Saloon, 1992; Nová realita 1994; Defenestrácia, 1996).



Druhou silnou líniou je osobitá EGO-lógia - zaujatosť vlastnou tvárou, egoportrétom a jeho početnými mutáciami. Táto posadnutosť prináša autoport-tréty, potrebné zázemie, prístav aj mentálnu aplikáciu sebamystifikácie (Moscow Dada, 1986; Alter ego, 1993; Hlava XXII, 1996; autoReverse, 1997; Camera obscurna, 1992-97; Eggheads, 2006). Vkročením priamo „in medias rež“ prekračuje hranice, konvencie a iné kon(ské)texty. Zhromažďuje a re-produkuje koláže, fotky, printy, rastre, video skulptúry a video záznamníky hlavúňov (Head cleaner, 1993; ExperiMENT film, 1997; Mixed Memory, 2007), či digitálne animácie hlavonožcov (3D story, 1998; Bolero, 1999; Neocanalisation 2005).

Do posledného záberu nie je jasné, o čo tu vlastne ide. O prehrávanie starých premazaných „pamäťových stôp“, premietanie neostrých výtvarných snímok a koláží? Vizuálny MORfing, či mentálne MORfium? O pamätnú izbu utopistických ideí a utopených nápadov? Pamätnú izbu geriatrickej avantgardy?



Výstava potrvá do 16. marca 2014 a je určená len pre plavcov, čo vedia plávať v zamorenom MORi informácií a signálov, určená len pre plavcov, čo vedia surfovať na vlnách mikrovlnky.



Kurátor výstavy: Vladimír Beskid



Otvorenie výstavy: 11. februára 2014 o 17.00 hod.



Trvanie výstavy: od 12. februára 2014 do 16. marca 2014

 

PETER RÓNAI

Peter Rónai zaujíma výnimočné miesto vo formovaní alternatívnych kanálov neverbálnej komunikácie, ich „obrazoboreckých“ modelov súčasného výtvarného myslenia. Prináša nové „in-formácie“ prostredníctvom presadzovania techno-obrazov a videa pri relativizovaní samotného poňatia umenia v dnešnej spoločnosti.

Zo širokého spektra vizuálnych aktivít Petra Rónaia nakoniec dominantnou oblasťou jeho tvorby sa stáva elektronický obraz a video umenie, v ktorých osobitým spôsobom reflektuje „slovenskú virtuálnu realitu“ a samotný jazyk média.



Od konca 70. rokov 20. storočia absorboval podnety dada-poézie, hnutia fluxus, konceptuálneho a procesuálneho umenia. Zároveň rozpracúva niekoľko stratégií, kde otvára problém prerastania života a umenia, otázky novej transkripcie a distribúcie ideí s relativizovaním samotnej podstaty umenia (anti – artu). Autor tvorí rad objektov a inštalácií, v ktorých definuje svoje intelektuálne pozície: dadamemorial, post-duchamp, second hand art, art strike, no art today a pod... Ide skôr o proces výskumu umeleckej komunikácie, o vytvorenie istého mentálneho pásma (ako artefaktu), o prezentáciu idey, nie jej reprezentáciu.



Programovo buduje racionálnu idea-lógiu, kde je nosná tvorivá a jazyková hra, spochybňovanie, irónia, paradox, inverzia vzťahov, gesto negácie nevynímajúc. Predovšetkým autor sleduje narúšanie ustálených estetických kategórií a prekračovanie rámcov a hraníc. Jeho výtvarné výstupy majú intermediálny charakter. Register jeho aktivít je široký: objekty, ready-mades, antiobrazy, environmenty, texty, fotografie a videopráce.



Od konca 80. rokov zohráva pioniersku rolu pri tvorbe objektov a inštalácií so zapojením média videa. Charakteristické je využívanie malých LCD monitorov v nekonvenčných umiestneniach a situáciách, kde prináša nové čítanie kultúrnych kontextov. V rámci stratégie sebamystifikácie a sebamodifikácie často vkladá vlastné fotografie tváre - autoportfólia autoportrétov vlastného „alter ego“. V poslednom období vťahuje do tejto hry hybridnej identity a zmnoženia aj diváka, ktorý je snímaný kamerou a vníma sám seba na obrazovke v nastolenej situácií.



Prof. PhDr. PETER RÓNAI, akad. mal. - narodený 1953 v Budapešti, štúdiá: VŠVU v Bratislave (prof. J. Želibský, 1970-74), Akadémia výtvarných umení Budapešť (prof. I. Koczis, 1974-76), kde absolvoval aj postgraduálne štúdium (1976-77). V rokoch 1990-93 spoluzakladateľ a člen skupiny „Nová vážnosť“ (spolu s Júliusom Kollerom a Milanom Adamčiakom). Dlhoročne pedagogicky pôsobil na mnohých umeleckých školách a univerzitách (UKF v Nitre, Fakulta výtvarných umení VUT v Brne, Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave), v súčasnosti je vedúcim Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Je zastúpený v mnohých popredných zbierkach a galériách (SNG Bratislava, MNG Budapešť, Ludwig Museum Budapešť, NG Praha, Documenta archív Kassel, MoMA New York a pod.). Publikácie: Rusnáková, K.: Peter Rónai: Videoantológia, PGU Žilina 1997; Rónai Peter: Mixed Memory, k výstave v GJK Trnava 2007; Peter Rónai/Rónai Péter – výber z archívu autora, FO ART Bratislava 2012.