Primátor vysvetľoval spôsob na zníženie dlhovej zaťaženosti mesta
@ Aktuálne -> Verejná správa
Apr 10 2002 - 11:47 GMT |
Potom ako Vláda SR na svojom zasadnutí 19. decembra 2001 zamietla návrh na odkúpenie Mestských lesov Košice, ostalo vedenie mesta v pozícii, kedy muselo rýchlo konať tak, aby si dlžníci nezačali nárokovať na založený majetok. Vtedajšie vyjadrenie k spomínanému kroku vlády sme už na stránkach Cassovia.sk priniesli, môžete si ho prečítať, ak si kliknete tu.
Vedenie mesta muselo okamžite začať konať s vedomím, že očakávaný finančný prínos 980 miliónov predajom lesa nezíska. Výsledky snáh prezentoval primátor Zdenko Trebuľa:
"Samozrejme, že tento moment spôsobil okamžitú reakciu niektorých nebankových a finančných inštitúcií na slovenskom trhu, samozrejme, zareagovali aj banky. Ako prvá zareagovala Credit Suisse First Boston Londýn, ktorá nás vyzvala, aby sme okamžite uhradili dlžnú sumu, ktorá v tom čase predstavovala zhruba 19,5 milióna mariek. Bola to istina plus úroky za celé obdobie."
Mesto požiadalo o možnosť odkúpenie záväzku, ktorý by bol krytý zmenkou s tým, že by ju odkúpili cez niektorú bankovú inštitúciu.
"Credit Suisse nesúhlasil s takýmto riešením, žiadal, aby sme dali súhlas na odpredaj dlžnej sumy ním určenej právnickej osobe. My sme mali určité signály, ako by sa malo následne nakladať s touto pohľadávkou voči mestu. Preto sme požiadali o možnosť, aby sme odkúpili túto zmenku sami. Táto možnosť nám bola daná."
Mesto finančné prostriedky zabezpečilo s tým, že touto finančnou operáciou, ktorá sa uskutočnila a v pondelok poobede bola potvrdená, Košice získali úsporu 155 miliónov na skonte.
"Finančné prostriedky sme zabezpečili v prvej splátke 50 miliónov korún z vlastných zdrojov z Košíc, niečo ešte z financií, ktoré nám ostali z predaja spaľovne a na niečom sa podieľali aj iné inštitúcie v rámci mesta. Následnú 200 miliónovú splátku sme zabezpečili predajom voľných komunálnych obligácií. Kupujúcim sa stali VSŽ, výnos je pre nich o niečo vyšší ako zo zdrojov, ktoré sú uložené v bankách. Obligácie sú ako reproobchod na obdobie troch až piatich mesiacov, následne by malo dôjsť k vráteniu obligácií a vyplateniu. "
Pri vyplácaní obligácií mesto kalkuluje s príjmami, ktoré by mesto malo získať z predaja emisie obligácií vo výške minimálne 500 miliónov korún, ako to po zasadnutí vlády hovorila ministerka financií. Podmienky emisie budú známe neskôr, pretože komisia na úrovni podpredsedu vlády Mikloša rokovala práve v čase tlačovej besedy. Očakáva sa ich reakcia na návrhy, ktoré podstúpilo Mesto Košice v spolupráci s Prvou komunálnou bankou.
"V každom prípade takto získané finančné prostriedky budú použité na vyplatenie existujúcich dlhov, zníženie dlhovej zaťaženosti mesta, ale nie v polohe istiny, ale predovšetkým v polohe zníženia dlhovej služby.
V závere minulého roka s Českou sporiteľňou a operáciou s Credit Suisse First Bostonom plus s určitými obchodmi, ktoré sa v minulom roku urobili a z predaja majetku sme znížili zadlženosť mesta Košice z 15. januáru 2002 na 1 miliardu 749 miliónov korún."
Pripomeňme, že v závere roka 1999, kedy dlh kulminoval, bola dlhová zaťaženosť mesta 2 miliardy 200 miliónov Sk.
"O odkúpenie záväzkov mesta mali záujem niektoré inštitúcie. Takto získané zdroje mohli byť z ich strany použité na exekuovanie vecí, ktoré sú pre mesto z hľadiska budúcnosti strategické. To znamená rozvody tepla, výmenníkové stanice a podobne. Sú to teda väzby, ktoré sa týkajú budúcnosti tepla v meste. Vynaložili sme enormné úsilie nato, aby sa to nedostalo do cudzích rúk. Navrhli sme vláde, že v prípade, ak ona odkúpi emisiu obligácií, aby im mesto mohlo ručiť práve rozvodmi tepla a výmenníkovými stanicami. Tým by malo poistené, že by v žiadnom prípade na ne nikto nemohol siahnuť. Všetko závisí aj od toho, na ako dlho budú obligácie vydané, či na 10, alebo 15 rokov. Ešte neviem, na ako dlho to vláda schváli."
Mesto naďalej pokračuje na obchode s mestskými lesmi. Je tu možnosť transformovať mestskú spoločnosť na akciovú, pričom by sa mesto stalo minoritným vlastníkom s podielom 34 percent. Majetok by sa kapitalizoval, vložil do spoločnosti a na trhu by sa ponúkli akcie na predaj. Zo získaných zdrojov by sa umorovali ďalšie dlhy mesta.
"Znížili sme počet pracovníkov na magistráte o 38, čo je mzdová úspora na rok 4,3 milióna Sk. Prerozdelením nákladov medzi mestom a mestskými časťami sme znížili nápor na náš rozpočet o 56 miliónov Sk. Zvýšili sme príjem v kategórii nedaňových príjmov, hlavne v dôsledku spolupráce s mestskou časťou Košice - Šaca. Tým sme získali 40 miliónov Sk, ktoré používame na mestskú hromadnú dopravu.
Predaj majetku mesta, ktorý sme učinili s bankovými inštitúciami v uplynulom roku, nám priniesol 108,6 milióna Sk. Vlastný predaj majetku bol v roku 2000 až 2001 v sume 573 miliónov Sk. Zriadenie spoločného podniku so zahraničnou účasťou Kosit a predaj spaľovne nám priniesol 200 miliónov Sk. Všade však treba rátať s daňou z prevodu nehnuteľností, o čo sa hodnota znižuje. Presun požiarneho zboru, ktorý bol iniciovaný zo strany mesta Košice a presúva sa od 1. 4. 2002 pod štát, prinesie úsporu mestskému rozpočtu ročne 30 až 45 miliónov korún. Cesty prvej triedy od 1. 1. 2003 prejdú pod správu Slovenskej správy ciest, kde budú ďalšie úspory."
Mesto riešilo dlhy voči Českej sporiteľni v spolupráci s PKB, pričom išlo o záväzok vo výške 3 milióny 949 tisíc dolárov, čo realizovali so skontom 49 percent. Credit Suisse First Boston realizovali so skontom 39 percent. Celková úspora dosahuje 235 miliónov Sk len na týchto dvoch finančných operáciách.
17. 1. 2002
Slavomír Szabó
[email protected]
(c) Cassovia.Sk / https://w.cassovia.sk/ |
|