Hudobní skladatelia Anton Webern, Jozef Grešák, Peter Martinček „van Grob“, Norbert Bodnár, Oldøich Hemerka, Sergej Vasilievič Rachmaninov, Antonín Dvoøák a Ivan Buffa a ich hudba bude znieť na jednom koncerte 15. decembra. Ten uzavrie druhú úspešnú sezónu rezidenčného súboru Kasární/Kulturparku Quasars Ensemble a zároveň tohtoročný projekt, ktorý prinášal do koncertnej sály slovenskú historickú hudbu v rôznych generačných či štýlových kontextoch.



„Bude to prierez od moderny po dnešok s veľkým zameraním na tvorbu košického skladateľa Jozefa Grešáka, východoslovenského predstaviteľa slovenskej moderny, ktorý mal generačne blízko k modernistom Alexandrovi Moyzesovi, Jánovi Cikkerovi a Eugenovi Suchoňovi,“ povedal umelecký vedúci hudobného telesa, ktoré prinesie nové súvislosti vo vývoji slovenskej hudby Ivan Buffa. #CONT#



Úvodný februárový koncert Quasars Ensemble  mapoval hudbu predvojnovej Bratislavy, posledný  nazrie do rovnakého obdobia v paralelne sa rozvíjajúcej metropole východu – Košiciach. S dôrazom na tvorbu skladateľov východného Slovenska tentoraz prinesie súznenie zabudnutého Morceau II. barda nekonvenčného krídla slovenskej hudobnej moderny, Jozefa Grešáka s nadčasovými Variáciami op. 27 viedenského majstra numiciózne tvarovaného expresionizmu Antona Weberna. Tie predstavovali zásadný inšpiračný zdroj tak pre majstra Grešáka, ako aj pre celú nasledujúcu generáciu slovenskej aj svetovej hudobnej avantgardy, pričom Webernova hudba priamo ovplyvnila hudbu druhej polovice 20. storočia na celom svete. U nás je však stále v určitom zmysle tabu.



Následný postmoderný priestor vyplnia generační súputníci z obidvoch pólov Slovenska – Peter Martinček z Bratislavy a Norbert Bodnár z Košíc. Do prvorepublikových Košíc so secesiou nadýchaným neskorým romantizmom spoločne s dielami Antonína Dvoøáka a Sergeja Vasilieviča Rachmaninova nás prenesie sprítomnenie skladateľa Oldøicha Hemerku prostredníctvom jeho Hudby sfér.

Locatelli Caprice Ivana Buffu opäť potvrdí, že historická hudba dokáže zrozumiteľne komunikovať s našou súčasnou dobou. Prirodzený časopriestorový dialóg dramaturgie koncertu prezradí mnohé o nás, o našom vnímaní umenia a zároveň priblíži vývoj nášho hudobného vkusu.



JOZEF GREŠÁK

Jozef Grešák (1907-1987) je výnimočnou osobnosťou slovenskej hudby 20. storočia. Názory na jeho skladateľské dielo sú aj s časovým odstupom viac ako dvoch desaťročí od jeho úmrtia rozporuplné. Na jednej strane mu odborníci prisudzujú punc osobitosti ,ale jedným dychom mu aj vyčítajú nedostatok akademického skladateľského vzdelania, ako by práve ono malo samo o sebe už zaručiť výnimočnú umeleckú kvalitu skladateľského diela. Nespornou skutočnosťou však je, že v poslednom desaťročí jeho dielo upadlo takmer do zabudnutia.



Narodil sa v Bardejove. Učiteľský ústav ukončil v Spišskej Kapitule, kde získal základy hudobného vzdelania v centre intelektuálneho diania slovenského katolicizmu. Už ako desaťročný si vedel poradiť s kráľovským nástrojom, akým bol organ.Odkázaný bol na samoštúdium. Od roku 1957 bol tajomníkom pobočky Zväzu slovenských skladateľov v Košiciach. V kontexte slovenskej a európskej hudby je ojedinelým prípadom “proroka”, ktorý akoby počúval prírodu a dospel k tomu, čo “objavili” iní. Našiel to, čo v európskej hudbe až do jeho čias žilo, vyvíjalo sa a niekam smerovalo. Dôkazom sú predovšetkým jeho diela, ktoré zaznievajú na koncertných pódiách a často sa o nich viedli a vedú rôznorodé diskusie. Dokázal pevnou vôľou zdolať množstvo prekážok, neprajnosti a neuznania, ale aj napriek tomu dokázal opodstatnenosť svojej kompozičnej cesty. Originálnosťou hudobnej reči sa vymyká umeleckým cestám ostatných predstaviteľov súčasnej hudby.



Už ako 16-ročný napísal Komornú symfóniu a o tri roky dokončil prvú operu Zlatulienka, ktorá sa nezachovala. Chcel pokračovať v štúdiu skladby v Prahe, ale nepodarilo sa mu to. Bratislavské akademické autority i domáce operné scény odmietli aj Grešákove vrcholné dielo – operuNeprebudený, pretože jeho hudobný jazyk bol pre nich nepochopiteľne originálny. Je aj autorom opery S Rozárkou a Zuzanka Hraškovie. Operné námety pochádzajú predovšetkým z diel slovenskej klasiky. Dnes patrí k významným slovenským hudobným skladateľom 20. storočia. Aj keď pomerne dlho hľadal miesto v slovenskej hudbe, vytvorenými dielami sa pevne do jej radov vtesnal, pričom si jeho tvorba zachovala originálne rysy východoslovenského autora.